Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » P.S. I love you 11

15.10.2009 (14:15) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2705×

11.Existencia?

Edward:

„ Tak si poslúž!“ zavrčal som a on sa víťazoslávne usmial, pustil ma na zem.

„ Nie tak rýchlo, priateľu. Až tak ti to predsa neuľahčím!“  s trhnutím ma vytiahol zo zeme na nohy a hodil o zem. Mohol som sa brániť, ale bolo to zbytočné. Zatvoril som oči a poddal som sa osudu. Najjednoduchšie to bude vzdať. Už žiadne trápenie, žiadna bolesť...

Zrazu ale jeho ruka drviaca moje zápästie zmizla. Počul som nahnevaný krik a potom bolestivé výkriky dievčaťa metajúceho sa v kŕčoch na zemi. Jeremy už bol na kusy a Irina len škrtla zapaľovačom a hodila ho tam. Opovržlivo hľadela do plameňov, zatiaľ čo Tanya sa skláňala nad tým dievčaťom a snažila sa ju aspoň trochu umlčať. Kate sa ma snažila postaviť na nohy. V očiach jej blčal hnev a výčitky. Nemusela kričať nahlas, jej myšlienky to urobili za ňu.

Čo si to chcel spraviť Ed??? Ty už naozaj nepremýšľaš, alebo si len taký neskutočne sebecký?! Čo ti to vôbec napadlo, nechať sa len tak zabiť?! Toto bolo naposledy rozumieš?!

Pokorne som sklonil hlavu a nechal sa prevalcovať ďalšími prívalmi výčitiek a ľútosti zo strany Iriny a Tanye.

Celou cestou som mlčal. Bolo mi jasné, že teraz keď už poznajú moje samovražedné myšlienky, nespustia ma z očí na sekundu. Cítil som, ako mi zapaľovač, ktorý tam už nosím poriadne dlho, vo vrecku oťažel. Zrazu akoby vážil celé tony. Znova ma napadali morbídne myšlienky...

Stačí ak čo len na chvíľu budem osamote zatvorený v izbe..Ktovie, či ak by som sa len tak nechcel len tak horieť, či by mi to ublížilo...Určite by to minimálne bolelo...

Keď sme vystupovali z auta už pred domom, asi som príliš dobre neovládol svoj výraz, lebo keď mi Kate pozrela do tváre, rozzúrila sa a priskočila ku mne. Kútikom oka som postrehol ako sa Tanya a Irina nenápadne vytratili do domu- na rukách niesli teraz momentálne bezvládne telo dievčaťa z uličky. Ja som tam len stál a čakal, kedy spustí- stále si v hlave utrieďovala myšlienky, nevedela, ako začať.

Plesk!!! Rana, ako keď v kameňolome odstrelia balvan a ten narazí na ďalšie kamene pod sebou ako padá  výšky na zem.

„ Ako si len mohol?! Ty si už naozaj neuvedomuješ že...Myslíš ty vôbec aj na niekoho iného ako na seba?! Keby neviem o tom, že by ti to spravilo radosť, roztrhala by som ťa vlastnoručne tu a teraz! Už sa konečne uvedom!!! Prestaň sa hrať na ublíženého, keď si za to môžeš sám! Mal si jej všetko povedať a nenechať sa odplašiť tým zablšeným psiskom! Si stokrát lepší než hocikto, a len slepý by to nevidel, ale po dnešku, Edward Cullen...sklamal si ma... Dúfala som, že je v tebe niečo viac, ale zrejme som sa zmýlila. Len hlupáci si nechávajú pretekať šance na lásku a lepší život pomedzi prsty, bez toho aby čo i len skúsili zabojovať. Tvoje výhovorky ti ja už teda nežeriem, naozaj si ma sklamal...“ kričala mi do tváre, každé slovo poriadne zvýraznila, ku koncu len zlomene šepkala. Každé jedno slovo bolelo o to viac, že som vedel, že má pravdu.

Všetko to bola pravda. Ona sa snažila, videla vo mne niekoho, kým už dlho nie som. Tým, že by som trpel len sám, neuvedomoval som si, že to bude trápiť aj ostatných. Kate ešte stále plytko predychávala svoj monológ, z očí jej sršalo nevýslovné sklamanie. Otočila sa mi chrbtom a zmizla v lese. Stále som na líci cítil jej facku, ktorá ani zďaleka nebolela tak, ako jej slová. Po chvíli zašla tak ďaleko, že už som nepočul ani jej myšlienky. Bol som znechutený sám zo seba.

Pomalým krokom som sa vydal k domu. Zvnútra sa už opäť ozývali výkriky.

V obývačke na gauči ležalo to dievča. Nepočul som jej myšlienky a ani Tanyine ani Irinine.

„ Čo s ňou spravíme?“ šepkala zúfalo Tanya, kým jej malým uteráčikom zotierala z čela pot. A držala ju za ruku. V tom dievčati som videl niečo z mojej Belly. Z Belly, kým bola ešte moja malá sestrička a všetko bolo jednoduché. Veľmi jasne som si dokázal vybaviť svoje pocity počas premeny. Tá bolesť, ten oheň bol neznesiteľný. Radšej by som umrel ako niečo také zažívať znova. Už len pohľad na ňu bolel. Bolo to ešte len dievča. Mala celý život pred sebou, možno práve teraz nastúpila na strednú, kde ju čakali nový priatelia, nové lásky, nový život...

Smutne som si ju prehliadal. Odhadoval som, že ešte potrvá minimálne dva dni, kým bude premena dokončená. Tanyina otázka ale aj napriek tomu bola namieste. Čo s ňou spravia? Moment, nemôžem ich predsa nechať len tak, musím im pomôcť, teraz nemôžem nikam odísť. Vlastne...kam by som asi tak chodil???

„Počkáme...Potom sa rozhodneme...ona sa rozhodne, čo ďalej...“ zamrmlal som.

Ale nemôžeme ju predsa nechať len tak vraždiť v meste. Nesmieme ju teraz vypustiť na ľudí, Edward. Protestovala v tichosti Tanya. Znova som už počul ich myšlienky.

„Ja viem. to samozrejme neurobíme. Ale aj tak musíme počkať. Môžeme jej dať na výber...Z toho vystáva otázka...Môže zostať s vami?“ spýtal som sa jej a čakal na odpoveď. Jej myseľ bola zmätená, rovnako ako aj Irinina. Uvažovali aj o tom, ako toto všetko vezmú Carmen a Eleazar. Bol som tu, bola by tu ďalšia nová upírka a obaja by sme im jedine prirábali zbytočné starosti.

„To by nemal byť problém.“ Predniesla po chvíli Irina a uprene mi hľadela do očí. Pochopil som.

„Možno by tu bolo aj iné riešenie. Ja tu nemôžem ostať naveky, to rozhodne nie. Nechcem vás otravovať a zbytočne znepríjemňovať vaše životy.“ Obe ma chceli prerušiť, ale zdvihol som ruku, aby som ich zastavil. „Aj tak by som skôr či neskôr odišiel. Ak bude chcieť, môže ísť so mnou. Za ten čas, kým by si zvykla, myslím, že by som sa o ňu dokázal postarať. Samozrejme na vlastnú zodpovednosť- ak by sa čokoľvek vymklo spod kontroly, bude to na mňa, vy s tým nič nemáte.“ Dokončil som a šiel hore do svojej, teda pardon, hosťovskej izby.

Ležal som na posteli a bezmyšlienkovite hľadel na strop. Po celý čas som bol duchom neprítomný, keď sa len ozvalo zaklopanie na dvere a následne sa otvorili.

Dnu vošla Kate a premeriavala si ma prižmúrenými očami. Zostala stáť s rukami zloženými vbok kúsok od postele. Niekedy mi až príliš pripomínala Alice...

„O čo ti ide Edward?“ zasyčala.

Plynulo som sa posadil a díval som sa na ňu. „Nemám ani len najmenšie tušenie, o čom to hovoríš.“ V podstate to aj bola pravda.

„Došlo mi, že už nie si ten Edward Cullen, ktorého som tak dobre poznala, ale že si až taký zbabelec, to som netušila... Dúfala som, že si moje slová aspoň trochu k srdcu ale... Robíš chybu. Nerob to, nekaz ešte viac, čo sa už pokazilo. Znova prešľap, znova utekáš... Ale ja už sa do teba viac starať nebudem...Je to tvoj život, rob si s ním čo chceš!“ otočila sa na päte a zatresla za sebou dvere. No super!

Nahnevane som kopol do nočného stolíka. Ešte lepšie! Dvierka na nakomplet rozpadli. Na zemi ostala kôpka triesok. Zanadával som a znova som sa zvalil na posteľ.

Ktovie čo asi tak teraz robí Bella? Možno by som predslalen...nie!

_____________________________________________________________________________

Tento dielik bol krátky...boužiaľ..nemám veľa času a inšiprácia neklope na dvere tak často ako kedysi...pre tých čo nečítali perex: Blížime sa s touto poviedkou ku koncu( huráá jasajme!! xD)...bola by som rada keby tu bolo aj viac komentov, ale je to na vás...v každom prípade ďakujem ze všetky komenty a za všetky rady od Twigirl:)

← →

zhrnutie

Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek P.S. I love you 11: