Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pavučina prekliateho života 14. kapitolka

tttttttttttttttt


Pavučina prekliateho života 14. kapitolkaVeľmi sa ospravedlňujem, že mi pridanie tejto kapitolky trvalo tak dlho. Ale je toho teraz veľa. Musím sa učiť na skúšky a podobne. Takže vopred ďakujem za komentáre a prajem príjemné čítanie. Vaša DarkPassion

"Moja mama vravievala, že neexistujú cudzí ľudia, len priatelia, ktorých sme ešte nestretli."

 

14. kapitolka

 

hudba

 

„Môžeme tancovať navždy,“ Šepol mi do ucha, keď ma bral za ruku. Otvorenými oknami sem znela hudba. Chytil ma za ruku a ja som pritisla svoje telo na to jeho...

 

... bolo to tak príjemné. Cítiť ho pri sebe. Aspoň na tú chvíľu ho vlastniť. Aj keď viem, že sa od neho chcem držať ďalej. Od všetkých mužov!

Tancovali sme hodiny. Neprestajne sme sa krútili vo víre tanca. Ked skončili posledné tóny piesne dnešného večera, naše telá sa odpojili a ja som sa cítila... sama. Prázdna... nebola som celá.

„Ďakujem... bolo to krásne.“ Usmiala som sa. On sa mi poklonil a pobozkal mi ruku.

„Pre mňa ešte krajšie,“ Šepol slová do tej tmy. Bola to krásna noc. Nebo bolo čisté, všade samé hviezdy. Usmievali sa na mňa, obskakovali moje telo ako tisícky svetlušiek.

Odvrátila som hlavu od neba a on tu už nestál. Bola som tu len ja a samota, temno a chlad.

Povzdychla som si a sadla na lavičku. Dnešnú noc strávim tu. Zameškať tu krásu by bol hriech.

 

Tak ako som povedala včera večer. Je ráno a ja sa pozerám ako pomaličky miznú hviezdy. Ako ich vymieňa deň a žiarivé slnko, čo rozpáli moju pokožku. Ako vyliezali prvé lúče spoza stromov, utiekla som do hradu a dala si poriadnu sprchu.

Keď som si vydrhla celé telo a poriadne si oddýchla, prezliekla som sa do niečoho pohodlného a utekala do sály.

„Dobré ráno.“ Pobozkala som ocka (Ara) na čelo a poobzerala sa po okolí. Nikde ani smietka neporiadku. Však ako inak, keď je tu plný hrad upírov. A tá rýchlosť!

„Aj tebe dcérka,“ Usmial sa a pohladil ma po tvári.

„Kde sú Cullenovci?“

„No... šli na raňajky.“

„Aha, jasné.“ Uškrnula som sa nad tým, ako milo to povedal. Ocko sa, že vraj, zmenil ako som došla. Alebo skôr ako som sa narodila.

Však, ako sa hovorí, dcéry robia s otcami divy. A to myslím v tom dobrom slova zmysle.

„Kde je Nicolas?“ Opýtala som sa ocka a tomu zažiarili očká. Usmieval sa ako slniečko. Nie! On nás včera videl. Dedo jeden starý.

„U seba v izbe... maľuje.“

„Ďakujem,“ Zakričala som, ako som utekala preč zo sály. Zavrela som za sebou dvere a utekala za Nicolasom.

Keď už som stála pred jeho dverami do izby, rozhodla som sa, že ho prekvapím. Otvorila som potichu dvere a vošla dnu. Izbou sa rozlievala hudba. Jemná hudba klavíru ma veľmi upokojovala. Uvádzala ma do istej eufórie.

Uvidela som ho sedieť pri okne. Mal na sebe iba šedé tepláky. Svoje svalnaté ruky mal celé zababrané od farieb a vlasy rozcuchané od vetra, ktorý vial z pootvoreného okna. Vyzeral strašne... sexy. Zablokovala som svoje myšlienky a pozorovala ho. Potichu som sa plížila až k nemu. Stála som za jeho chrbtom a uvidela to, čo maľuje.

On... maľoval včerajšiu noc. Maľoval mňa. Sedela som na lavičke... moje bledé telo osvetľoval mesiac a tvár mi zdobil úsmev.

„Je to nádherné,“ Šepla som a on sa ani nepomohol.

„Vedel si, že tu som?“

„Som upír, Ema,“ Zasmial sa a maľoval ďalej.

„Dobre, dobre, ale za pokus to stálo,“ Zasmiala som sa a zvalila sa na jeho posteľ.

„ Od kedy to maľuješ?“

„Vieš... sledoval som ťa večer cez okno,“ Usmial sa a otočil tvár ku mne. A ja som vypukla v strašný rehot. Celý nos mal čierny. Vyzeral ako malé šteňa. Zoskočila som z postele a s úsmevom na perách som k nemu došla. Tričkom som mu utrela nos a pohladila ho po tvári.

„Tak a už si fešák,“ Zasmiala som sa a on sa na mňa usmial. V očiach mal lásku a mňa tak strašne bodalo, že ho odmietam. Ale nie... ja nechcem byť znovu sklamaná. Tá bolesť, ktorú stále cítim je neuveriteľná!

Šla som naspäť na posteľ a nechala pracovať môjho umelca.

Počkať! Môjho? Od kedy si ho vôbec privlastňujem? Klop, klop, uvedom sa, milá Ema! ON nie je TVOJ!

Ešte dlho sme takto ostali, ale stále sme o niečom kecali. Rozprával mi o svojom živote. Kde bol... čo zažil. Koho spoznal. Hovoril mi ako sa prvý krát stretol s Bristkou kráľovnou. Že jej myšlienky vôbec neboli také ušľachtilé ako ona. Pri tom som sa musela smiať.

Nicolas nie je len chlapec, ktorý ma priťahuje, ale je to aj môj najlepší priateľ.

„Dobre, Nic, už by som mala ísť. Je veľa hodín,“ Usmiala som sa a vstávala z postele. Nic bol v kúpeľňu a umýval si ruky od farieb.

„Ako keby pre nás čas niečo znamenal,“ Odfrkol si. Usmiala som sa nad jeho uvažovaním a oprela sa o zárubňu dverí do kúpeľne.

„Máš čistú pravdu,“ Mrkla som na neho.

„Tak čo podnikneme?“

„A čo navrhuješ ty?“

„Hm... čo tak... zajazdiť si na medveďoch?“

„Prosím?“

„No vážne... je to super. Lepšie ako rozzúrený býk.“

„Trošku mi pripomínaš Emma.“

„Veď sme to aj objavili spolu,“ Smial sa.

„Ked inak nedáš.“

„Uvidíš... užiješ si to.“

„To dúfam...“ Hodila som do neho uterák a šla do svojej izby. Musím sa predsa prezliecť. Dať si dlhé gate a dobré topánky. Aj trochu ľutujem dnešných medvedíkov, ale niekde hlboko vnútri sa vo mne hromadí adrenalín. Juhú, tešte sa, mackovia!

 

Zletela som schody z hradu tou najväčšou rýchlosťou. Naozaj som sa veľmi tešila. Obzerala som sa, ale Nica som nikde nevidela. Dúfam, že ma nenapálil lebo...

„Som tu!“ Má šťastie!

„Môžeme?“ Skackala som na mieste. Tak moc to chcem vyskúšať. Chytil ma za ruku a rozbehol sa so mnou na naše malé dobrodružstvo. Juchú!



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pavučina prekliateho života 14. kapitolka:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!