Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pavučina prekliateho života 5. kapitolka

09.12.2009 (12:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 873×

5. kapitolka

„Ja.. prepáčte že som dovolila zabudnúť.“ Vlzykala som mame do náručia. Hladila ma po vlasoch. Potom sa sem prirútil Emm.

„Aj ja chcem.“  A držal ma v náručí on. Vystriedala som si náruče všetkých no teraz bola rada na Edwardovi. Vstal a šiel ku mne. Zobral ma do náručia. Tu som sa zasa rozplakala. Prečo ma už nemiluje. Prečo dal srdce inej. Ale nemala by som byť šťastná lebo je šťastný on? Postavila som sa na špičky a šepla tak aby to počul len on.

„Edward stále ťa milujem aj ked ty si svoje srdce dal jej. Nehnevám sa na teba len to veľmi bolí.“ Odstúpila som od neho a šla si sadnúť medzi Alice a Rose. Stál tam so zavretými očami. Bol smutný aj ked nechápem prečo. Linda vstala a niečo mu šepla. Bolo jansé že sme to všetci počuli no ona asi o našom malom tajosmte ešte nevedela.

„Už musím ísť.“ Kývol a chytil ju za ruku. Zavrela som oči nechcela som sa pozera čo príde teraz. Alice ma pohladila po ruke a ja som otvorila oči. Práve od seba odťahovali pery. Bomba to si to nemôžu nechať na vtedy ked tu nebudemja? Robí mu dobre trízniť ma? Celý večer sme sa rozprávali a smiali. No už bol čas ísť domov. Určite ich už otravujem. Vstala som a brala som to k dverám.

„Tak ja už by som mala ísť domov.“ A zrazu sa otvorli dvere a v nich stál Carlisl a Edward.

„TY si doma.“ Povedal prosto. Skočila som mu do náručia.

„Och, ocko.“  Vdychovala som jeho vôňu. Ako pri každom. Milujem ich a nemôžem ich znovu stratiť a určite by to nešlo tak ľahko.

Esme keby mohla tak sa bude červenať.

„Vieš ty tu stále izbu máš. Máš tam svoje veci. Radi sme tam chodievali.“ Usmievala som sa ako slniečko. Milovali ma a nikdy nezabudli. Vyšla som poschodie a mierila si to do izby.Dobre som to tu poznala však som tu žila. Vošla som dnu a do nosa mi vrazila vôňa mojej rodiny. Ale čo ma prekvapilo najviac tu bola cítiť vôňa Edwarda.  Šmátrala som v skrinkách a poličkách. Spomínala som. Nad postelou visel obraz, ktorý som preslila ja ked som bola malá. Bola na ňom celá naša rodina. Nebola tu ani smietka prachu. O túto izbu sa starali. Polievali moje kvety. Išla som si dať sprchu. Pod prúdom horúcej vody som rozmýšlala nad tým čo sa všetko stalo. V podstate som šťastná ale cítim zlosť, ktorú  musím vypustiť z tela von. Pôjdem za tým Arom aj keby čo bolo. Bud ho zabijem alebo uvidím. Viete som šťastná  že mám rodinu ale už to nebude také ako kedysi. Také rozprávkové.  A ja tomu nemôžem zabrániť. Vyšla som zo sprchy obtočila okolo seba uterák a vliezla do izby. Na posteli sedel Edward mal tvár v dlaniach. Prišla som k nemu a chytila ho za ruku.

„Deje sa niečo?“  bolí to ale neznesiem pohľad na to ako sa trápi.

„Prepáč. Ja netušil som že sa tu ukážeš. Že budeme mať to šťastie...“ on... začal vlzykať. Sadla som si na postel a vzala ho do náručia.  Hladila som ho po vlasoch. Zaprel sa do rúk aby sa mimohol pozrieť do očí. Tvár sa mu skryvila bolesťou.

„Odpusť.“ Pohladila som ho po tvári a on zavrel oči a jemne sa umsial .

„Nie je čo Edward. Musel si sa pohnúť dalej chápem to.“

„Nechápeš.“ Zaťal  ruky do pästí. Vstal a nechal ma tam samú sedieť na posteli. Pozerala som sa na postel a kŕčovito  zvierala okraj periny.  Cítila som ako si znovu sadol. Palcom mi chcel zodvinúť hlavu no ja som nechcela. Nechcela som aby videl toľkú bolesť v mojich očiach. No neodolala som pohľadu na neho. Tvár mal zvrsštenú bolesťou. Znovu. Musel videť všetko v mojich očiach. A vedel že to zapríčnil on. Vstal a pobozkal ma do vlasov a odišiel. Lahla som si a zakryla sa perinou. Bola som stále iba v uteráku. Začala som strašne nahlas vzlykať. Až som zaspala.  Mala som zlé sny. Veľmi zlé. Zobudila som sa na to ako mi stekajú slzy po tváry. Vstala som z postele a obliekla sa do niečoho normálneho. Vlasy som si dala do gumičky. Dnes už nebudem spať. Zišla som dole. Esme si čítala noviny. Ocko bol určite v kancelárií.

„To čo máš na sebe.“ Zvískla Alice. Oj zabudla som na ňu.

„A na hlave!“ zvískla Rose. Začala som sa smiať no oni ma schytili za ruky a videli do izby Alice. Ked ma dali do poriadku už mi úplne škvŕkalo v bruchu. Zišli sme dole a ja som  ucítila miešané vajíčka. Zbiehali sa mi sliny. Mali sme klzkú podlahu tak som sa naschval šmykla aby som tam bola rýchlejšie. Všetci sa smiali. No to som robila vždy ked som bola hladná ako vlk. Esme mi navarila raňajky ako pre kráľovnú. Ked som sa najedla zaparkovala som v obývačke. Emm pozeral telku Rose si čítala Esme tiež. Alice hrala šach s Jasperom a ocko bol v pracovn. Vstala som a zakričla som. Nie moc nahlas len tak na oko.

„Toto nemyslíte vážne. Čo sa s vami porobilo?!“ krútila som neveriacky hlavou Všetci na mňa ozerali jak na blbca.

„Vždy sme sa smiali, vymýšľali blbiny. Proste bavili sme sa, boli sme spolu. A vy teraz robite. Čo to vlastne je? No akože viete čo..“ Pozrela som sa na Emma. Ten sa ani neusmieval.

„Chlapče ty ak sa nedáš do poriadku tak sme skončili. Kde je ten môj šašo?“ Zčal sa usmievať a žiarili mi očká. Vzal ma do rúk. A pobozkal na líco.

„Konečne si tu!“ smiala som sa a lietala vzduchom.

„Hm, čo tak si zahrať Baseball?“

„Dobrý nápad Emm.“ Položil ma na zem. Trochu sa mi krútil svet.

„Tak čo vy a to?Mamííí.“ Jasper ma objal a šepol mi do ucha.

„Konečne si späť a naša rodina tiež.“ Pobozkala som ho a sadla si k Rose. Tá ma začala štekliť.

„Dosť!“ kričala som a smiala sa. Tak veľmi mi chybali. Po schodoch išiel Carlisl a Ed.

„Ach, čo sa to tu deje?“ smial sa ocko.

„Konečne je to tak ako to malo byť.“ Usmievala sa na nás Esme. Carlisl k nej prišiel a pobozkal ju. Boli obaja šťastný. NO ja so uvidela Edwarda a zmrzla som. Rose sa na mňa ukľudnujúco usmiala a pohladila ma po tváry.

„Pôjdete si zahrať aj vy dvaja?“ pozerala som na ocka prosebne.

„Anechať si to újsť?“ smial sa Edward. Emm ho ťapol po pleci.

Čakali sme sa pri  lese. Zletela som von. A narazila do Jaspera. Obaja sme zleteli na zem a rinuli si to až k stromu. Chudáčik strom padol. Obaja sme sa strašne smiali.

„Ten strom ešte mohol žiť.“ Krútila hlavou mama a Carlisl ju hladil o pleci.

„Ale mami však je v pohode.“Jasper ho vrátil naspäť potapkal ho a on padol zas. Musela som sa smiať. Skoro som prasla. Táto rodiná idilka mi fakt chýbala.

Utekali sme na našu lúsku.

Mama bude rozhodca. Ja som v skupine s Alice a Jasperom. Edward je s Emmom a Rose. Ocko je vlastne rozhodca s mamou. Inak to nevychádzal a my sve vždy nejak podvádzali.

Nadhadzovala som ja Edwardovi. Ten to odpálil ani neviem kam. Jasper sa hnal cez celú lúku. Takto to išlo stále. Nakoniec sme prehrali.

„Podvádzali ste!“ kričala som na Emma. Rose nám vyplazila jazyk a Edward sa smial.

„Edward nám čítal myšlienky.“ Zazrela som na môjho vyvoleného. On sa len smial. To ma naštartovalo. Skočila som na neho. Teraz som na ňom sedel obkročmo.

„Stále sa budeš smiať?“ teraz som sa smiala ja. Prekulil sa na mňa a prikývol.

„Budem.“ Začal ma štekliť.

„Edward dosť! Vyhral si.“ Porazenecky som sa usmiala. Pomohl mi vstať.

„Aj tak ste podvádzali.“šepla som a utekala na Emmove ramená. Utekal so mnou až domov. Celú cestu sme sa smiali. Bol to krásny deň. Ked sme vošli dnu zvonil telefón. Zoskočila som a zdvihla ho.

„Haló? Je tam prosím niekde Edard?“

„Uhm. Hned ti ho zavolám.“ Edward vstúpil celý dnu rozosmiaty no ked uvidel  mňa ako som primrznutá k zemi a po líci mi steká slza zastal rovno v dverách. Položila som slúchadlo na skrinku a utekala hore. Aj tak vedel kto volá. Sadla som si na postel a pustila pesníčky.   Vzlykala som. Niekto mi zaklopal na dvere. Utrela som si slzy a stíšila hudbu.

„Dalej.“

Bola to mama. Sadla si na postel a spustila.

„Zlatko viem ako je to pre teba tažké ale musíš mu veriť. On ťa stále miluje a nikdy neprestal.“

„Má Lindu mami a ja mu nebudem brániť v rozbehu.“

„Vieš  je to aj moja vina. Ked ťa odvieldi už sme neboli rodina. Emm sa nesmial Carlisl bol stále v robote Alice nechodila na nákupy Jasper bol stále niekde v lese lebo nezvládal naše pocity. Rose bola mrzutejšia a mrzutejšia. A mňa ubíjal pohľad na takúto rodinu. Vlastne to nebola rodina. Edwarda som prosila aby začal nový život. A on si hned na druhý deň našiel dievča. Neľúbi ja Ema. Neľúbi. Bolo to len a len kvôli mne.“ Pozerala sa do zeme.

„Mami. Tak veľmi mi je ľúto čo ste si museli prežiť a ja som zatiaľ chdila po svete s nevedomosťou.“ Znovu som plakala. Objala ma a hladila po chrbáte. Zaspala som v jej náručí. Pri mojej mame

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pavučina prekliateho života 5. kapitolka: