Ďalšia kapitola je tu. Bella sa zoznámi s ďalšími členmi rodiny. Ale keď prijme pozvanie na návštevu, niekoho spozná. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Kikusa
17.02.2011 (18:45) • kikusa010 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1053×
3. kapitola
„Kto je to?“ spýtala sa Rosalie.
Aha. Nespomenula si na mňa. Ale asi tým, že som sem prišla, som jej obnovila zlé spomienky a dôvody, prečo som odišla. Nechcela som teraz na to myslieť ale tak, či tak príde ten čas, kedy im to budeme musieť povedať. A myslím, že ten čas prišiel. Lenže na vysvetľovanie tu nie je dobré prostredie. Je tu priveľa svedkov. Študenti, ktorí sú smrteľné bytosti. Neviem ako na to môžu zapôsobiť tak som nepovedala niečo nevhodné. Začala Alice:
„Toto je moja sestra Bella. Pamätáte si? Rozprávala som vám o nej.“ Ona o mne rozprávala? Takže asi vedia, čo sa stalo. Za akých nepríjemností som musela opustiť sestru a nechať ju úplne s neznámym upírom. Už nie je taký neznámy. Staral sa a chránil Alice, keď som tu ja nebola. Som mu zaviazaná ako nikomu inému.
„Nesadli by sme si radšej?“ ozvala som sa pre zmenu ja.
„Jasné. Aspoň to nebude tak nápadné.“ Keď sme si sadli začala som v krátkosti rozprávať, ako som žila spolu s Alice predtým, ako som od nej odišla. Alice hovorila a ja som ju spolu s Jasperom dopĺňali. Toto im asi nepovedala, pretože boli prekvapený, zmätený, a potom pochopili. Pochopili, čo sme spolu zažili. Musela som sa usmiať. Koľko sme toho navymýšľali a vyviedli.
„Bella, po škole musíš ísť s nami. Chcem ťa predstaviť Esme a Carlislovi. Radi by ťa spoznali.“
„Veľmi rada. A Alice prepáč, že sa ťa pýtam, ale kto to je?“
„Prepáč. Zabudla som ti ich spomenúť. Sú to teraz naši adoptívni rodičia. Veď chápeš.“
„Áno. Isteže. Už pôjdem, aby som stihla hodinu.“
„Čo teraz máš?“ spýtala sa ma Rosalie. Týmto ma teda zarazila. Myslela som si, že ma nenávidí, či také dačo. Asi vzhľad niekedy klame. Až teraz som pochopila, že tú chladnú tvár predstiera, aby k nej nemohli prísť ľudia. V skutočnosti je milá, rozumná a láskavá.
„Teraz mám biológiu.“
„Tak to je super! Edward ju má tiež. Môže ťa tam odprevadiť.“
„Ou. Aha. No myslím, že tam trafím sama. Tak sa majte,“ zakývala som im, odložila tácku s jedlom a odišla na hodinu. No o chvíľu ma dobehol Edward.
„Bella.“
„Áno? Čo by si chel?“
„No... vieš... ja...“ Nevedel, čo povedať. Zrazu som počula rachot. Otočila som sa smerom k Edwardovi . Jediné čo som videla bolo to, že sa ospravedlňuje dákej babe, ktorej zabuchol skrinku svojou vlastnou hlavou. Ja som sa začala smiať. Nechápem, ako sa to môže niekomu stať. A zvlášť upírovi s dobre vyvinutými zmyslami.
„Veľmi vtipné,“ povedal tak, aby som to počula iba ja a nikto iný. Stále som sa smiala. Aj keď sme prichádzali do triedy. Ale hneď, keď som uvidela, že učiteľ je v triede, prestala som. Edward si išiel sadnúť do poslednej lavice k oknu. Podala som papiere učiteľovi, podpísal ich a ukázal, kam si mám sadnúť. Ukázal na posledné miesto v triede. Hneď vedľa Edwarda. Ten sa iba usmieval a žiaril ako slniečko. Sadla som si a nevšímala si ho. Stále mi niečo šepkal, ale ja som si všímala iba výklad učiteľa. Keď skončila hodina, mala som poslednú, a to telesnú. Ako človek som ju neznášala. Ale dáko som si ju obľúbila, a teraz je to môj najobľúbenejší. Mala som ju spolu s Emmettom. Hrali sme volejbal. Keby som bola človek, lopta by nelietala tam kam má, ale triafala by do hláv spoluhráčov. Hodina ubehla pomerne rýchlo.
Musela som sa ešte zastaviť v kancelárií. Odovzdala som papiere a zamierila k svojmu autu. Na parkovisku stál smejúci sa Emmett. Očividne sa od niekoho dozvedel, že Edward narazil do skrinky. To nemalo chybu. Prišla som k autu a Alice začala:
„Ja pôjdem s Bellou v jej aute. A ostatní pôjdu ako vždy. Pôjdete prví. My až po vás.“ Všetci súhlasili. Nasadli sme do áut a vyrazili von z mesta. Cestu väčšinou lemovali lesy a skaly, a kde-tu bol menší útes. Počula som zvuk šumov lístia, pár zvierat a čvirikanie vtákov. Nakoniec mi Alice kázala zabočiť na menšiu lesnú cestu. O pár metrov tam stál veľký presklený dom. Je tu vidieť jednoduchý a originálny štýl toho, ktorý to navrhol. Musí byť talentovaný. Kým som obdivovala krásu a jednoduchosť domu vo dverách sa objavili dvaja upíri. Muža som nepoznala ale tú ženu vedľa neho áno. Bola to...
Autor: kikusa010 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Pomsta za minulosť - 3. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!