Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Poznačená nešťastím - 18. kapitola

25.05.2011 (10:30) • LuMo12 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1980×

18. kapitola – Zostaň

Bolo príliš skoro, keď sa ozval Edward a vytrhol ma z môjho zamyslenia.

„Mali by sme ísť.“ Začal vstávať na nohy. „Sme tu už dlho a tvoj otec by sa asi čudoval, keby ťa nenašiel doma, keď sa vráti.“ Do čerta aj s Charliem. Viem, že by si robil starosti.

Veľmi neochotne som vstala a chytila sa Edwardovej ponúkanej ruky. Usmiala som sa nad tým, ako rýchlo som si zvykla na náš nový, bezrozpakový vzťah. Edward už nemusel nič skrývať, ja som nemusela nič skrývať. A obaja sme neskrývali naše vzájomné city a nechali im voľný priebeh.

Scénu z rána sme si zopakovali, a keďže som už vedela, čo možno očakávať, dopadlo to lepšie a so zatvorenými očami mi bol Edwardov beh príjemnejší. K Charlieho domu sme dorazili okolo pol štvrtej. Ešte doma nebol, čo znamenalo, že máme voľné pole.

„Pôjdeš dnu?“ spýtala som sa Edwarda a dúfala som, že bude súhlasiť. Chvíľu ma napínal, až som sa bála, že odmietne, no nakoniec sa usmial.

„A smiem?“

„Vlastne nie,“ povedala som mu. „Musíš.“ A schmatla som ho za ruku.

Zatiahla som ho do kuchyne a ukázala mu na stoličku, nech si urobí pohodlie.

„Musím pripraviť Charliemu večeru,“ vysvetľovala som mu. „Ale ak chceš, môžeš ísť do obývačky a pozerať televízor. Správaj sa tu ako doma.“ Ako doma. Prišiel mi na myseľ ich dom a v duchu som sa zasmiala nad tým, čo som povedala. Náš dom vyzeral v porovnaní s tou ich vilou ako stodola.

„Myslím, že tu je niečo zaujímavejšie, ako televízia,“ žmurkol na mňa Edward. Ani som sa nenazdala a bol pri mne. Jemne ma objal okolo pása a venoval mi letmý bozk na čelo.

„Naozaj? A čo také?“ naťahovala som ho.

Neodpovedal mi, ale zdvihol ruku a pomaly, veľmi jemne, ma pohladil po vlasoch až dole k pásu. Roztriasli sa mi kolená a mala som problém normálne dýchať. Všimol si to a zdalo sa, že sa mu moje reakcie celkom páčia. Pomaly sa priblížil tvárou k môjmu krku a pobozkal ma na kľúčnu kosť. Keby som tak aspoň raz dokázala dýchať vyrovnane a spomaliť zbesilý tlkot svojho srdca, ktoré momentálne tĺklo ako o život. Zdvihol hlavu a pozrel sa mi do očí – páčilo sa mu, čo v nich videl. Perami sa znova dotkol mojich a mňa totálne pohltili plamene. Edward sa zasmial.

„Si taká ľudská, Bella.“ Jeho poznámku som ignorovala. „Môžem ti s niečím pomôcť?“ ponúkol sa.

„Možno by si mohol pokrájať cibuľu,“ navrhla som mu. Jeho oči štípať nebudú. A ja sa nedorežem.

Netušila som, aký dokáže byť Edward v kuchyni nápomocný a šikovný. Bolo to veľmi pôsobivé, keďže on sám neje a čiže ani nevarí. S jeho pomocou som mala večeru pripravenú oveľa rýchlejšie.

„No... tak za toto máš u mňa jedno veľké ďakujem,“ povedala som mu vrúcne a s vďakou som ho objala.

„Bolo mi potešením,“ zašepkal mi do ucha. Edward odrazu stuhol. Pomaly sa odo mňa odtiahol ale stále mi pozeral do tváre.

„Čo sa deje?“

„Asi by som už mal ísť, Bella,“ povzdychol si. Veď ešte je príliš skoro, ešte nemôže odísť.

„Nie, Edward. Prosím, nechoď ešte.“ Moje prosby však vyšli nazmar. „Čo sa deje?“

„O chvíľu uvidíš,“ povedal tajomne. „Radšej by som tu nemal byť. O chvíľu príde tvoj otec.“ Edward ma znova objal, tentoraz tuhšie, a zaboril si tvár do mojich vlasov. „Zajtra prídem znova,“ uistil ma. Nechcelo sa mi ho púšťať, ale keď som na príjazdovej ceste začula auto, srdce mi poskočilo. Asi by predsa len mal ísť. Neviem, ako by reagoval Charlie, keby nás tu našiel.

„Budeš mi chýbať,“ povzdychla som si.

„Aj ty mne, každú minútu.“ Začula som zabuchnúť dvere na aute a došlo mi, že východ je zablokovaný. Edward si všimol moju otázku v očiach a pousmial sa. „Vyskočím oknom.“ Hneď, ako to povedal, som začula kroky na schodoch.

„Tak už bež,“ posúrila som ho. Ešte naposledy sa uškrnul a zmizol kuchynským oknom von do Charlieho záhrady. Hneď na to sa otvorili dvere a začula som Charlieho ako vchádza dnu.

„Oci?“ ozvala som sa.

„Áno, Bella.“ Vošla som za ním do chodby a pomohla mu zobrať tašku s dnešnými úlovkami. Nazrela som dnu – dnes sa mu darilo.

„Večera ja hotová, mám ti naložiť?“

„Buď taká dobrá.“ Charlie si sadol na stoličku a vyzul si bagandže. Položila som tanier pred neho a prisadla som si so svojou porciou.

„Dnes bolo krásne, čo si robila?“ spýtal sa ma Charlie a uznanlivo ovoniaval jedlo.

Jeho otázka ma trochu zaskočila. Pristihla som sa, že mi znova tlčie srdce ako o preteky. Teraz by mi klamstvo neprešlo. Nadýchla som sa a spustila som.

„Bola som vonku...“ povedala som nakoniec, „s Edwardom,“ dodala som. Charlie sa zamračil.

„S akým Edwardom?“

„No... s Edwardom Cullenom.“ Pozrela som na neho, chcela som vidieť jeho reakciu. Otec sa ešte chvíľu mračil a potom sa usmial.

„Cullen? Hm. Je to dobrý chlapec,“ pochválil ho. „Vy spolu chodíte?“ Zase ma zaskočil a zabehlo mi. Charlie ma musel pobúchať po chrbte, aby som to rozdýchala.

„Tak ako?“ nevzdával sa. „Chodíte spolu?“ Asi nemá zmysel zatĺkať.

„No... áno,“ prikývla som a začervenala sa. Charlie sa chcel znova niečo opýtať, ale ja som ho predbehla a nevypovedanú otázku zodpovedala. „Od dnes.“

„No, som rád, že si si našla priateľa, Bella,“ uznal mi otec. „Ale čo on? Vie to už?“ spýtal sa opatrne. Pochopila som, na čo sa pýta.

„Áno, vie to. Všetko.“ Charlie iba prikývol, vedel, že to nechcem rozoberať.

„A kedy sa tu zastaví?“ A je to tu. Tomu sa proste nevyhnem.

„Mal by sa zastaviť zajtra.“

„Pôjdete niekam von?“ vyzvedal.

„Uhm, asi áno.“ To zase bude predstavenie. Keď sa tu zjaví Edward, Charlie bude trvať na tom, aby som ich zoznámila. A čakám, že Edward na tom bude rovnako.

Po večeri som zostala s Charliem sledovať nejakú reláciu, čo práve bežala v telke. Bolo fajn, že sme robili niečo spolu, ale ani jeden z nás toho príliš veľa nenarozprával. Bývanie s ním mi celkom vyhovovalo. Nevyžadoval odo mňa, aby som sa mu venovala a celý deň bol v práci. Vlastne sme sa stretávali iba pri večeri. Už nebol taký opatrný, nemusel si dávať pozor na to, čo povie, keď som v blízkosti ja. Nemusí na mňa dávať neustále pozor, aby som nevyviedla niečo nezodpovedné. V duchu som sa zasmiala – ako by asi reagoval, keby sa rozhodol, že jeho jediná dcéra, ktorá ešte pred pár dňami bola troska, je teraz taká šťastná a to zásluhou upíra? Niežeby som sa mu to niekedy chystala povedať, aby som si to overila.

O desiatej som sa zdvihla z gauča a šla som si ľahnúť. Akonáhle som si ľahla, padla na mňa únava. Netrvalo dlho, únave som podľahla a viečka sa mi zatvorili.

Mala som pekný sen. V tom sne som sa nachádzala na slnečnej lúke plnej nádherných kvetín hýriacich farbami. Niekto tam bol so mnou a vyzdvihol dokonalosť lúky na ešte vyššiu úroveň. Edward zľahka zodvihol trblietajúcu sa ruku a priložil mi ju na líce. Ten dotyk bol taký príjemný, taký chladivý a vzrušujúci. A v tej chvíli som sa zobudila. Otvorila som svoje oči do tmavej noci. Vtedy mi došlo, že môj sen sa predsa skončil. Tak prečo stále cítim jeho dotyk na svojej tvári?

„Prepáč mi,“ ozvalo sa z tmy, „nechcel som ťa zobudiť.“

„Edward!“ skríkla som a okamžite sa štverala z postele.

„Pst, Bella,“ upozornil ma. „Zobudíš Charlieho.“

Vôbec som ho nevidela, nevedela som, kde v tej tme stojí. Cítila som svoje srdce až niekde v krku a snažila som sa pravidelne dýchať. „Čo tu robíš, Edward?“

Pocítila som tlak na posteli a jeho tvár zažiarila v tlmenom svetle budíka. „Chýbala si mi,“ povedal akoby to bola samozrejmosť. „Nechcelo sa mi čakať do rána, kým ťa znova uvidím.“

„Ale ako to, že si tu?“ Natiahla som ruky, aby som ho objala. „Ako si sa sem dostal?“

Pokrčil ramenami a darebácky sa usmial. „Predsa oknom.“ Pozrela som na neho. Zjavne nežartoval. Niečo mi práve docvaklo.

„Ty tu nie si prvýkrát, však?“ podozrievavo som si ho premeriavala. Odrazu znervóznel. Zistila som to podľa toho, že mierne stuhol a prestal ma hladiť po chrbte.

„Čakám,“ pripomenula som mu.

„A čo iné som mal podľa teba robiť? Noci sú dlhé, keď nespíš.“ Povedal to, akoby mi to malo byť jasné. „Vadí ti to?“ opýtal a náhle s obavami.

„No ja...“ Vlastne mi to celkom lichotilo. „Ty si sa sem chodil pozerať na mňa?“

Prikývol. „Dával som na teba pozor.“ No tak to určite. „Bolo zaujímavé sledovať, ako hovoríš zo sna,“ uškrnul sa.

„Nie!“ zdesila som sa. „Nie, to nie! To si neurobil, však?“ Asi som márne dúfala, že odpoveď bude záporná. Prekvapil ma však, že si zo mňa kvôli tomu nerobil žarty. Vyzeral skôr... zarmútený.

„Bolo mi ľúto, že sa ti snívali také škaredé sny,“ zašepkal mi do ramena. „Tak veľmi som s tým chcel niečo urobiť. Prial som si, aby som mal tú moc... aby som ti dokázal zmeniť sny a odstrániť tie nočné mory.“ Bol taký zúfalý, že som nakoniec musela utešovať ja jeho.

„Ššš, Edward, to je v pohode,“ šepkala som mu. „Nie všetky boli zlé. Dnes...“ nedopovedala som a namiesto toho som sa poriadne začervenala. Asi to nejako pocítil, lebo zvedavo zdvihol hlavu.

„Čo sa ti snívalo?“ spýtal sa zaujato. „Hovorila si moje meno.“ Do tváre mi vstúpila ešte väčšia červeň a sklonila som hlavu.

„Ja... boli sme na lúke. Ach, Edward, bolo to také krásne.“ Šťastne som ho stisla v náručí.

Viac slov nebolo treba. Edward ma kolísal zo strany na stranu a pri tom mi spieval nejakú neznámu pesničku.

„Mala by si spať, Bella.“

„Pôjdem spať, ale ty musíš ostať so mnou.“ Odsunula som perinu a posunula som sa na kraj postele, aby si on mohol ľahnúť ku mne.

„Dobrú noc, Bella,“ zaželal mi Edward. Pomaly mi prechádzal nosom po sánke až k spánku a ja som sa nechala unášať pocitmi, ktoré to vo mne vyvolávalo. Nakoniec zablúdil k mojim perám a pobozkal ma. Veľmi ochotne som spolupracovala. Myslím, že som príliš nabudená, aby som zaspala. Edward sa odtiahol.

„Ešte raz,“ poprosila som ho. Nemôže ma predsa takto nabudiť a potom čakať, že zaspím.

„Musíš spať, je neskoro.“ Ešte viac ma poprikrýval a naposledy ma pohladil.

„Budeš tu, keď sa ráno zobudím?“ spýtala som sa a dúfala, že odpoveď bude kladná.

„Budem tu tak dlho, ako ma len budeš chcieť,“ zašepkal mi a ja som spokojne podľahla jeho vôni a zamatovému hlasu a zaspala som.

Autor: LuMo12 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Poznačená nešťastím - 18. kapitola: