Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Poznačená nešťastím - Prológ + 1. kapitola

07.03.2011 (19:30) • LuMo12 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 4294×

Prológ

Človek je vraj najsilnejší tvor na Zemi. Jeden múdry človek napísal: „Človeka možno zabiť, ale nie poraziť.“ Ja so životom bojujem neustále a neustále prehrávam. Môj život je neustále zakopávanie a následný pád. Ale ja už nevládzem vstať a ísť ďalej. Vzali mi všetko... Teraz len tápem a snažím sa zabudnúť.

K modrým žilám si prikladám ostrú žiletku – moju najlepšiu priateľku. To ona mi pomáha zabudnúť. Ako mi zo žíl odteká krv a cítim bolesť, tak sa zo mňa pomaly odplavuje aj hnev, hnus a nenávisť, ktorú k sebe cítim. K ústam si prikladám fľašku a dole krkom sa mi leje alkohol. Čoskoro budem slobodná. Len čo sa dostavia účinky, bude mi dobre. Viac od života nežiadam, len trošku pokoja.

Som vyvrheľ a niet cesty späť. Neznesiem tie ľútostivé pohľady, ktoré na mňa upierajú. Chcem kričať a vykričať do sveta všetku bolesť, čo mi spôsobili, tak prečo mám ústa zviazané a nedokážem prehovoriť? No nechcem, aby to ktokoľvek vedel. Nepotrebujem, aby mnou opovrhovali. Budem mlčať... A ticho trpieť. Smrť ma raz vykúpi.

1. kapitola – Nový začiatok? Nie, len sa snažím prežiť!

„Bella! Bella!“ Moja matka búchala na dvere a v hlase sa jej ozývala panika. „Okamžite otvor tie dvere, inak za seba neručím.“

Rýchlo som odpratávala z kúpeľne dôkazy, ktoré by mi narobili istotne problémy. Krvácajúcu ruku som si chvatne omotala nejakou látkou a stiahla si rukáv. Žiletku som hodila do koša na pranie s tým, že ju neskôr zlikviduje. Všetko som skontrolovala a pobrala sa odomknúť. Len čo kľučka povolila, dvere už boli otvorené.

„Prečo si tu zamknutá? Čo si zase robila, Bella? Povedz mi, prečo mi to robíš?“ Videla som na nej, že sa naozaj hnevá.

„Čo si myslíš, že robím?“ spýtala som sa ironicky. „Mám si pýtať povolenie, keď chcem ísť na záchod?“ Vyzerala byť zarazená.

„Ja... myslela som, že...“ Viem presne, čo si myslela.

„Tak to dopovedz. Čo si si myslela? Myslíš, že tu potajomky fajčím alebo pijem?“ Nenechala som ju odpovedať a rýchlo som sa popri nej pretlačila do izby a zabuchla dvere.

Kufor som mala zbalený, a tak som len ľahla na posteľ a pozerala do blba. Zajtra ráno odchádzam do Forksu. Renée ma tam poslala, lebo ma už nezvládala. Teraz budem zrejme trápiť Charlieho. Ale on je iný ako mama. Je to poliš – tvrdá nátura. Možno, keď odídem z tohto mesta, odíde aj bolesť. A možno nie.

Ráno ma zobudila prichádzajúca správa. Pozrela som na mobil.

Sorry, že ťa budím. Len ti chcem popriať šťastnú cestu. Bože, to znie hlúpo. No, drž sa. Snáď sa nelúčime navždy. J.

Správa bola od Judith. Ona bola jediná, okrem mojich rodičov a cvokára, ktorá vedela pravdu. Bola niečo ako moja najbližšia priateľka. Spoznali sme sa na psychiatrii. Ona bola na odvykačke a ja v podstate tiež. Bude mi chýbať.

„Naozaj nás mrzí, že odchádzaš, Bella.“ Keď to hovoril Phil, vyzeralo to dosť úprimne. Snažila som sa pôsobiť tvrdo a chladne.

„Je to pre tvoje dobro, zlatko. Potrebuješ zmenu.“ Reneé mi to opakovala stále dokola, ale ja som tomu nemohla uveriť. Cítila som, že ma má po krk, aj Phil. Ja som už ľuďom prestala dôverovať. Bála som sa dôverovať.

Po tom, ako som sa  s nimi rozlúčila, som nasadla do lietadla smer Seattle. V lietadle som mala veľa času premýšľať, a tak som si svoj príchod perfektne naplánovala. Nikto ma nezraní. Nikomu na to nedám dôvod. Budem sa ľuďom vyhýbať, nech si moji noví spolužiaci myslia hocičo. A na Charlieho si dám bacha. 

Po lete z Phoenixu som prestúpila na lietadlo do Port Angeles. Po pristátí na mňa čakal Charlie. Už z jeho prvých slov bolo jasné, že ho Renée varovala.

„Bella, taký som rád, že budeš bývať so mnou.“ Áno, určite mu povedala, aby sa ku mne správal milo. To bude neznesiteľné. Vôbec sa nemusel snažiť, ja viem, že je nervózny, že ma bude mať na starosti. 

Celú hodinu Charlie v aute niečo rozprával. To nebolo jeho zvykom. Zrejme sa snažil, aby som neprišla na zlé myšlienky, no ja som ho vôbec nepočúvala.

V novom domove ma čakala prekvapenie. Stálo na príjazdovej ceste.

„No, Bella, predstavuje ti tvojho nového spoločníka na ceste životom,“ začal Charlie formálne. „Dúfam, že si spolu užijete veľa pekných chvíľ.“

Nebola som schopná slova a s otvorenými ústami som pozerala na červený Pick-up Chevrolet, ktorý stál pred domom. „Čo to?“ Geniálna reakcia.

„No, Bells, pomyslel som si, že asi nebudeš chcieť do školy jazdiť so mnou a keďže pešo je to ďaleko,“ na chvíľu sa odmlčal a pokrčil ramenami, „tak som si povedal, že ti kúpim tuto Chevyho. Viem, že to nie je bohviečo, ale Billy mi ho ponúkol fakt lacno.“ Vyzeral, že sa akože ospravedlňuje.

„Oci, to si nemal. Chcela som si auto obstarať sama.“

„Ále, to nič nebolo. Chcem, aby si tu bola šťastná.“

Tak to nemal hovoriť. Čo už. Asi som sa nezatvárali bohvieako, lebo Charlie hneď dodal: „Nepáči sa ti?“

„Ale áno. Veľmi ti ďakujem, je super. Ale nemusel si sa obťažovať.“ Naozaj som sa snažila vyhýbať akýmkoľvek pocitom ako je aj tento. Dojatie, radosť. Iba mi neskôr spôsobia bolesť.

Charlie mi pomohol vyniesť nahor veci a ja som sa mohla zabývať. Našťastie ma nechal na pokoji. Po tom, ako som sa vybalila, išla som sa osprchovať a neskôr si sadla do okna a zapálila cigaretu. Premýšľala som o nadchádzajúcom dni a mala som z neho trochu strach. Bude to ťažké a otravné.

Som zvedavá, ako na mňa zareagujú noví spolužiaci. Budem pre nich atrakciou. Už dávno som si odvykla premýšľať o tom, čo si o mne kto myslí, takže toho som sa až tak nebála. Bála som sa, že niekto odhalí pravdu. To bol môj súkromný strach, toho som sa desila.

Autor: LuMo12 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Poznačená nešťastím - Prológ + 1. kapitola: