Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pozor, je tehotná! - 13. kapitola

22.08.2012 (13:30) • Forevergirl, TeenStar • FanFiction na pokračování • komentováno 23× • zobrazeno 5621×

13. kapitola

„Naozaj je v poriadku? Nie je jej nič?“ Edward zúfalo hľadel Carlisleovi do tváre a mňa držal pri sebe ako vo zveráku. To, že nemôžem takmer dýchať, ho asi nezaujímalo. 

„Naozaj je v poriadku,“ zopakoval mu Carlisle asi stýkrát a chytil ho povzbudivo za rameno. „Stáva sa to pred pôrodom a okrem toho Bella nečaká len tak obyčajné dieťatko. Teraz choďte domov a nech Bella oddychuje, dobre?“ 

„Dobre, ďakujem.“ So zúfalým úsmevom som kývla na Carlisle a išli sme von z nemocnice. 

„Edward?“ šepla som a snažila sa poriadne nadýchnuť. „O chvíľu mi prasknú kosti, keď ma budeš k sebe tak tlačiť.“ Ospravedlňujúco sa usmial a povolil svoje objatie. Pomohol mi do auta a opatrne cezo mňa pretiahol pás. Dlane som si položila na bruško, dieťatko okamžite koplo. Pousmiala som sa a oprela pohodlne a pozerala von oknom. Edward išiel príšerne pomaly, ale upokojovalo ma to, až som cestou zaspávala. No než som stihla zatvoriť oči, Edward už parkoval pred domom. 

„Len toto nie, menej vhodnú chvíľu si fakt nemohla vybrať,“ zamrmlal Edward, keď vystupoval z auta. Zmätene som sa obzrela a uvidela, ako sa otvorili dvere od domu a vykúkala z nich Alice. Nadšene som sa usmiala, s ťažkosťami som sa dostala von z auta.

„Myslím, že to nadšenie ťa hneď prejde,“ šepol mi Edward do ucha a išli sme za ňou. Šťastne som ju objala. 

„Páni, Bells, ty si hotový balón,“ zachichotala sa, zmohla som sa len na skeptický pohľad. Vošli sme dnu a ja som v momente uvidela neprehliadnuteľnú kopu časopisov na stole. Prekvapene som podišla k tomu a vzala jeden do ruky. Svadobný magazín... Panebože, len to nie. Zúfalo som pozrela na Edwarda, ale ten rozosmial a pokrútil hlavou.

„Tak, ideme na to?“ spýtala sa nadšene Alice. Bola som tak unavená, ale zlaté oči jej svietili nadšením.

„Čo iné mi ostáva?“ zamrmlala som si popod nos. „Počkaj, len sa prezlečiem do niečoho pohodlnejšieho.“

Edward bol v momente pri mne. „Pomôžem ti.“ Pomohol mi hore po schodoch, držal ma, akoby som mala každú chvíľu spadnúť, ale nechala som ho a radšej nenadávala. V izbe bol už prvý pri skrini a vyťahoval mi veci, podišiel ku mne a začal ma vyzliekať. Nadvihla som obočie a naštvane naňho pozrela.

„Čo je?“

„Edward, dokážem si ešte vybrať veci a aj sa obliecť,“ pripomenula som mu sucho. Vytrhla som mu veci z rúk a začala sa sama prezliekať.

„Radšej mlčím,“ šepol som si pre seba, ale veľmi dobre som ho počula.

„Hovoril si niečo?!“

„Nie, miláčik, mlčím ako hrob.“ Pousmial sa a sadol si na posteľ. „Môžem pokojne poslať Alice preč a preberiete to neskôr. Nie je problém. Vidím, že si unavená a dnes bol ťažký deň.“

„Chceš tým snáď povedať niečo?!“ vybuchla som a hodil po ňom tričko.

„A zas je to tu,“ zašomral si popod nos. „Nechytaj ma hneď za slovo, zlatko. Vieš čo? Choď dole a pekne si to uži, chcem, aby si mala najkrajšiu svadbu na svete.“

„Už aby som si hľadala iného snúbenca, keď chcem najkrajšiu svadbu na svete,“ zamrmlala som si popod nos tentoraz ja.

Prekvapene vykúlil oči a ja som sa naplno rozosmiala. „Teraz by si sa mal vidieť.“

„To nebolo vtipné.“

„Ale bolo a teraz mi poď pomôcť s tým tričkom.“

Nadvihol skepticky obočie. „Hovorila si predtým, že...“

„Viem, čo som hovorila!“

Pokrútil hlavou a pomohol mi s tichým smiechom. „Ďakujem, teraz ma ospravedlň, ale naše dieťa sa mi snaží znovu roztlačiť močový mechúr.“ Otočila som sa a trochu pridala do kroku. Mala by som si asi kúpiť prenosné WC, už ma nebaví stále takto behať. Ale týmto tempom mám pocit, že mi roztlačí asi všetky vnútornosti. Ako to môže zo mňa vyjsť, preboha, cez tak malé miesto? Bože, ak ma tento pôrod nezabije, chcem Nobelovu cenu...

Edward poslušne čakal na tom istom mieste, ťarbavo som sa k nemu dovliekla a držala si tú veľkú guľu pod prsiami. „Človek by povedal, že čakám asi trojičky...“ mrmlala som si popod nos, keď sme schádzali dolu schodmi.

„Nádherná predstava,“ šepol Edward zasnene. Vyvalila som oči a prekvapene naňho pozrela.

„Zbláznil si sa? Tri deti? To ma môžeš rovno teraz zatvoriť do blázinca.“

„Trdlo.“

S ťažkosťami som sa posadila na sedačku v obývačke, Alice v momente pricupitala ku mne, na starý drevený stôl položila všetky veci. Mala som pocit, že sa každú chvíľu rozpadne, ale vydržal ten nápor.

Schmatla som Edwarda za ruku, nech sa ku mne posadí, ale ostal stáť na mieste a ospravedlňujúco sa pousmial. „Skočím si zatiaľ na lov, vy sa zabávajte.“ Pobozkal ma na čelo a pokojne si odišiel. Opatrne som švihla pohľadom na Alice, ktorej snáď ešte viac svietili oči od nadšenia.

„Tak, čím začneme?“ šepla som a nedôverčivo sa pozrela na hŕbu katalógov.

„Čo takto šatmi, potom výzdobu, už som všetko popozerala a vybrala, z ktorých si môžeš vybrať...“ A rozprávala a rozprávala. Pozerala som na ňu, ale akosi som ju nevnímala a myšlienkami bola niekde inde. Začala otvárať všetky katalógy a ukazovala mi, čo sa jej páči, tak som len prikyvovala...

„Bella, počúvaš ma?!“

„Samozrejme,“ vyhŕkla som rýchlo.

„Tak aké kvety sme teraz vybrali?“

Sakra, a som v riti. „Biele ruže?“ tipla som si. Chytila sa za hlavu a zúfalo ňou pokrútila.

„Bella, Bella... A biele ruže?! Čo ti šibe? Tie sú tak otrepané, až ma striasa! Mala by si radšej oddychovať, si nejako mimo. My s Rose a Esme všetko urobíme a potom ti ukážeme svoje návrhy, dobre?“

„Ďakujem, Alice. Ale aj tak, nie je na to skoro? Ešte som ani neporodila, nemáme ani dátum svadby a chcem sa určite vydávať, až keď bude maličké na svete.“

Prikývla a nežne ma objala. „Máte sa na čo ešte tešiť.“ Záhadne na mňa mrkla a zachichotala sa nad mojím výrazom.

„Vieš snáď zase niečo viac?“

Tajomne sa usmiala. „Veď uvidíš a už teraz ľutujem Edwarda.“ Naplno sa rozosmiala a ja som ostala na ňu len zmätene hľadieť.

Hodinu som sa snažila z nej niečo vypáčiť, ale nič, bolo to zbytočné. Keď prišiel Edward, mrkla naňho a odišla. Môj drahý snúbenec sa vrhol do robenia večere a celú dobu sa smial na tom, čo vyčítal z Alicinej mysle, že som celú dobu nedávala pozor.

Edward:

„Je úžasné sledovať, ako sa tvoje telo mení počas celého pôrodu,“ šepol som jej do ramena a nežne ju naň pobozkal. Prstami som skĺzol nižšie a jemne jej masíroval chrbát. Popritom som jej nehanebne pokukoval do výstrihu, mala na sebe len podprsenku a ja som sa nemohol nabažiť pohľadu. Som len muž...

„No to je síce pekné, ale tvoja chrbtica je v poriadku. Mám prsia tak naliate, že ma asi porazí. Teraz úprimne ľutujem všetky ženské s trojkami... Nemajú sa čím chváliť, nevidím v tom žiadnu výhodu okrem nadržaných chlapov, pre ktorých je to najväčšie vábidlo.“

Prekvapene som na ňu pozeral a mal som čo robiť, aby som sa nerozosmial nad jej úvahami. Naďalej som s úsmevom na perách sledoval tie krásne vnady, ktoré budú o pár týždňov patriť len nášmu dieťatku. Mal by som sa začať asi viac sústrediť, lebo ma zo seba porazí.

Pokračoval som v masírovaní jej chrbta, konečne sa uvoľnila a potichu vzdychala. Musel som zatínať zuby, aký som bol vzrušený. Sakra, rozmýšľam ako nadržaný pubertiak. Bude zo mňa otec a manžel, už by som sa mal spamätať. Teraz nebude nič, nemôže, Belle sa blíži pôrod a nikdy nemôžeme vedieť, kedy to bude. Možno zajtra, možno o mesiac...

Ale povedzme si úprimne, ak by bola znovu tehotná, dokázal by som svetu, že aj upír môže zomrieť. Potichu som sa zasmial svojej myšlienke a venoval sa svojej drahej snúbenici, ktorá ma začala navigovať, kde presne ju mám masírovať... S úsmevom som sa snažil splniť všetky jej priania s myšlienkou, nech už porodí, aj keď sa pôrodu bojím viac než jej nálad. I keď...

„Ehm, Edward?“ ozvala sa tichým hlasom, ale srdce sa jej mohutne rozbúchalo. Vystrašene som ju otočil k sebe.

„Čo je, Bella? Srdce sa ti ide zblázniť.“

„Budem sa musieť asi prezliecť a ty by si ma volať Carlisleovi.“ Hlas sa jej roztriasol, ale aj napriek tomu sa tvárila pokojne, čo bolo ešte horšie, každú chvíľu vybuchne ako sopka, ten pohľad poznám. Zmätene som na ňu pozeral, až sa sklonila hlavu a ja som sa pozrel jej smerom....

A sakra! Praskla voda! V momente som bol na nohách, mal som pocit, že sa mi zatočila hlava, čo bolo nemožné a roztrasenými rukami som hľadal vo vreckách mobil.

„Au!“ vykríkla zrazu Bella a držala si bruško.

Predposledná kapitola tejto poviedky a zároveň moja posledná na webe... ;)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), TeenStar, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pozor, je tehotná! - 13. kapitola: