Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pozor, je tehotná! - 14. kapitola - Koniec

02.09.2012 (14:00) • TeenStar, Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 26× • zobrazeno 6135×

14. kapitola

Tik - tak. Tik - tak. Tak - tik.

Teda nie. Tik - tak.

Pohľadom som nervózne obchytkával obrovské nástenné hodiny vložené v priestrannej obývačke, ktoré mi neúprosne oznamovali, že do konca pôrodu sa naozaj ešte sakramentsky načakám.

„Snáď nebude mať šišatú hlavu," povzdychol si Emmett a následne nastavil dlane, aby mu zachytili hlavu, ktorá sa do nich nezastaviteľne rútila.

Nervózne som sa ošil, cítiac, ako sa mi obočie samovoľne stočilo smerom nadol. Už už som sa nadychoval, že mu na to niečo nepekné rýchlo odseknem, no po mojej pravici sa znenazdajky zjavil Jasper odetý do akéhosi ružového kostýmu.

A ten ma zaujal omnoho viac než Emmett a jeho show: Kto nahnevá Edwarda ako prvý?

„Vykradol si hračkárstvo?" zhrozil som sa, pričom som zreničkami skenoval jeho odev. Emmett ma s neslušne pootvorenými ústami dokonale kopíroval. Sánka sa mu takmer bozkávala s podlahou.

„Alice dostala nápad... Niečo v tom zmysle, že keď dieťatko uvidí všetky tie hlúposti, ktorými ma ovešala, nebudem mu pripadať až taký strašidelný," ublížene našpúlil pery a hneď na to sa zachmúril.

„A preto z teba urobila princeznú?" Emmett sa vyhupol na rovné nohy a predviedol jednu z jeho obľúbených baletných kreácií. Čím, ako je úplne jasné, si to u Jaspera pekne pos-... poskladal. Teda nie, naozaj som chcel povedať posral.

„Dobre, dobre, dobre..." Jasper rozhodil rukami na všetky svetové strany. „Jednoducho zabudnite, že ste ma tu takto videli... Ja sa idem prezliecť."

„Na niečo také bude naozaj ťažké zabudnúť. Tento obraz sa mi totižto vypálil na sietnicu," povedal som Jasperovým smerom sotva počuteľne, keď vychádzal po schodisku a chrbtom ruky si z tváre zotieral hrubé cestičky trblietok.

***

„Blahoželám k zdravému synčekovi," Carlisle vplával s obrovským úsmevom na tvári do chodby, ktorá bola presiaknutá teplými, slnečnými lúčmi, a do rúk mi vložil niečo drobné a horúce. Moje prsty k tomu automaticky priľnuli.

Preopatrne som povytiahol modrú deku, ktorá sa vznášala nad tváričkou bábätka, a pomaličky som uprel celé svoje srdce do dvoch hlbokých očí farby džungle, ktoré na mňa smelo pokukovali spod dlhých, tmavých mihalníc.

„Je nádherný," nebol som si istý, či som tieto slová vyriekol nahlas, pretože v hrdle sa mi usadila obrovská hrča, vďaka ktorej som takmer nemohol dýchať. Do očí sa mi po celý čas neúprosne tlačili slzy.

V momente, keď sa mi do zorného poľa vmiesila ruka, ktorá môjmu chlapčiatku nežne prešla po svetlých kučierkach, ozval sa vedľa mňa Carlisleov hlas: „Môžeš ísť za Bellou, Edward."

Rukami som si pevne, no zároveň úplne najjemnejšie, ako som dokázal, pritlačil nového člena rodiny Cullenovcov k hrudi. „Tak čo, ideme za mamkou, drobec?"

Keď sme takto spoločne vkročili do izby, slzy som už nemal žiadnu šancu zastaviť.

Bella ležala v karamelových prikrývkach a na tvári mala tak nádherný úsmev, že by dokázal určite zložiť na kolená aj slepého. Natiahla k nám ruky a perami šťastne naznačila moje meno. Netrvalo ani sekundu, kým som jej dlaň drtil v tej svojej a perami sa dotýkal tých jej.

„Vitaj na svete, Nemo," šepla Bella bábätku do vlasov a materinsky si ho pohýčkala v náručí.

Ja som naopak ustrnul v pohybe.

„Nemo?" dostal som zo seba priškrtene. Pevne som prstami obopínal roh postele, pretože v hlave som mal hotový kolotoč.

„Máš niečo proti tomu?" nechápavo zodvihla svoj uslzený pohľad, do ktorého sa už začali vkrádať stopy hnevu.

„Ja... No..." poškrabal som sa na hlave. „Ja si len myslím, že Shrek bolo lepšie?!" Dlaňami som si prešiel po tvári a dával si obrovský pozor na to, aby som sa nerozplakal. Pretože od šťastia by to určite nebolo, no a ona by to stopercentne poznala.

„Nie, Shrek ma akosi omrzel. Buď Nemo alebo Mickey. Vyber si, je to len na tebe," nedbalo pokrčila ramenami a pozorne vyčkávala na odpoveď.

Ruky som automaticky zaťal do pästí... Hrudník sa mi nadvihol v nepravidelných intervaloch a srdce bilo ako o život.

No, Edward... Buď teraz zničíš svojmu synovi život menom alebo mu zničíš život menom. V tejto chvíli iná možnosť naozaj neexistuje.

„Ja, no vieš, vyberám..." zahryzol som si do pery. Toto fakt nedám! Ale no tak, Edward, pohni si, kým ju napadne, že včera videla rozprávku Scooby-Doo. „Hm, vyberám... Ja vyberám meno -" A práve v tej chvíli Bella doslova vybuchla smiechom, až sa náš syn, teda Fiona, Shrek, Remy, Donald, Snehulienka, Nemo či Mickey, začal neisto mrviť.

„Dúfam, že si si nemyslel, že to myslím vážne," so smiechom nado mnou pokrútila hlavou. Jemné lokne jej spadli do tváre.

„No, pravdupovediac som o tých menách aj chvíľku uvažoval," odpovedal som jej s úmevom a pozrel sa jej hlboko do očí.

Náhle zvážnela a do rúk mi vložila ten malý uzlíček. „Tak dúfam, že si už aj douvažoval, pretože tento fešák má už meno isté. Anthony Charlie Cullen."

„Čože...? Anthony je moje druhé meno," opäť tie prekliate slzy.

„No nehovor!" nad mojou reakciou len pretočila očami a už o sekundu ma vášnivo bozkávala.

Myslel som si, že tento bozk nepreruší už nikto a nič. V tejto chvíli som bol totižto dokonale šťastný. Šťastnejší, než si len viete predstaviť. Bolo naozaj nemožné, aby túto chvíľu niekto zničil.

Teda, okrem jednej výnimky - nášho syna, ktorý sa hlasno rozplakal.

Alebo vlastne dvoch.

Alice totiž nervózne stepovala za dverami a ja by som v tejto chvíli dal aj ruku do ohňa za to, že pred jej tvárou sa mihá svadobný katalóg.

Ona asi naozaj netušila, že tá svadba a všetko okolo nej je úplne jedno... Áno, samozrejme, že sa s Bellou vezmeme. Ale v živote nezáleží na tom, či si v kostole vymeníme obrúčky. My sme si už totiž vymenili srdcia.

Koniec

Ďakujeme!

Ďakujeme vám všetkým, každému jednému z vás. Za každé prečítanie, za každý komentár, za každý hlas v Naj poviedke mesiaca. Neviete si ani len predstaviť, ako veľa to pre nás s For znamená, aký úsmev na tvári nám vždy priniesla vaša reakcia na kapitolu. Za toto nemáme šancu sa vám nejako odvďačiť... Také slovo totiž ešte nevymysleli, aj keď pochybujem, že sa to vyjadriť slovami vôbec dá.

Dúfam len, že táto kapitola vás nijako extra nesklamala a s koncom ste spokojní.

Ešte raz... Vďaka.

Hm, a možno je to teraz nesmierne blbé, ale kapitola patrí Forevergirl. Dievča, zvládli sme to!  Nesmierne ti ďakujem. Za všetko...

Autor: TeenStar (Shrnutí povídek), Forevergirl, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pozor, je tehotná! - 14. kapitola - Koniec: