Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pozor, je tehotná! - 4. kapitola

02.05.2012 (07:30) • TeenStar, Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 37× • zobrazeno 6352×

4. kapitola

„Alice, vážne si nemyslím, že je potrebné, aby sme kupovali kočiar už teraz," vzdychla som si a rozvalila som sa na kožené kreslo uprostred obchodu s detskými vecičkami.

Alice po mne hodila ublíženým pohľadom týraného šteniatka. „No tak, Bella! Veď sa po obchode len prejdeme a pôjdeme," prirútila sa ku mne a jemne sa usmiala, „prosím."

Pohľad do tých dvoch karamelových očí ma akosi okamžite odmäkčil. Hm, to budú tie hormóny. „Tak dobre," kývla som hlavou na súhlas a vystrela ruku, aby mi pomohla na nohy.

Prechádzali sme okolo kočiarov rôznych farieb, druhov a funkcií, až sa mi z toho zadrhával dych. Akoby dieťa potrebovalo až taký luxus, ako je kočiar za tisíc päťsto dolárov. Keď sme všetky tie kočiare poobchádzali so všetkých strán, zastavili sme sa pri oddelení s detským oblečením, kde sme sa mali stretnúť s Edwardom.

Keď sme sa tam spoločne s Alice konečne doteperili, keďže obchod bol naozaj veľký a moje orientačné schopnosti nulové, Edward tam už stál v celej svojej kráse a prehraboval sa v akýchsi hračkách. Keď ma zbadal, sladko sa usmial a moje srdce urobilo presne to, na čo som sa celou cestu sem pripravovala. Na sekundu zastavilo a potom sa rozbehlo asi stokrát rýchlejšie.

„Láska," zašepkal mi Edward pri uchu medovým hlasom a ruky si obmotal okolo môjho pása. Dotyk jeho pokožky na tej mojej som sa ešte stále nenaučila úplne predýchať. „Môžeme už ísť?" dodal hneď na to, no ja som v tej chvíli nepočula už vôbec nič. Všetky moje zmysly sa totiž upriamili na jeden jediný bod vzdialený odo mňa len na pár krokov. Bezmyšlienkovite som urobila niekoľko metrov a prstami prešla po hodvábnej látke ružových dupačiek.

„Aké nádherné," vydýchla som užasnuto a cítila, ako sa mi do očí začali pomaličky tlačiť slzy. Uf, v poslednom čase som toho vyplakala asi omnoho viac, než vypila. A o cikaní ani nehovorím. Keď dieťa zatlačí na močovú mechúr, neexistuje na svete nič dôležitejšie ako záchodová misa. Ale keď to na mňa prišlo, tie potoky ligotavých sĺz som nedokázala zastaviť.

„Bella, si v poriadku?" spýtal sa ma Edward, keď mi slzy už nezastaviteľne tiekli po tvári a dopadali na Edwardovu dokonalú dlaň, keď sa jemným tlakom dvoch prstov pod mojou bradou dožadoval mojej plnej pozornosti.

Nezmohla som sa na nič iné, len na prikývnutie. V tejto chvíli som jednoducho bola očarená. Nebolo to práve tým kúskom látky... V tej chvíli som si v nich len predstavila moje bábätko, jeho hlboké očká a kučeravé vlásky. No a bolo to v keli, definitívne.

Alice s obrovským úsmevom na tvári stála po mojom ľavom boku a ja som len začula, ako jednej z predavačok vraví: „Áno, zabaľte nám to, kupujeme ich."

***

Do očí mi začalo prenikať trblietavé slnečné svetlo, aj keď som mala viečka ešte stále napevno pritisnuté k sebe. Teda, aspoň som si to do tejto chvíle myslela. Pomaličky som si začala na posteli naťahovať končatiny, tak, ako je matrac dlhý, a až potom som tie prekliate okále donútila, aby sa konečne naplno otvorili.

Lenivo som sa pretočila na druhý bok a maličký kúsok obliečky som si zožmolila do dlane. Spokojne som zívla a rozhodla sa aspoň chvíľku si ešte v tejto mäkkučkej a teplej postieľke poleňošiť.

No nič nedopadlo podľa mojich predstáv. Keď môj pohľad zaznamenal obrovskú, svalnatú postavu muža pri mojom boku, z plného hrdla som zvrieskla.

„Ticho buď!" zahriakol ma Emmett ublížene a pretočil nad mojim správaním očami. Moje srdce sa za ten čas ešte stále rozhodovalo, či mi z hrude vyskočí alebo nie. Hm, ťažká to voľba.

„Čo robíš v mojej posteli?" dostala som zo seba prerývane po krátkej chvíli, cez ktorú som tento šok vstrebávala. On si naďalej spokojne ležal na druhej polovici postele a unudene na mňa hľadel.

„Po prvé, toto nie je tvoja posteľ, ale Edwardova! A po druhé, fotím," ľahostajne pohodil ramenami a z jednej ruky do druhej si začal prehadzovať fotoaparát, ktorý sa v jeho obrovských tlapkách miestami strácal.

„Čože to robíš?" znova som takmer kričala. Preopatrne som sa vydvihla na predlaktia a napoly nechápavo a napoly nahnevane som si ho premerala pohľadom.

„Bella, ja fotím, veď ti to hovorím. A ak nevieš, čo je to foťák, nájdi si to na wikipédii. Teraz si láskavo opäť ľahni na chrbát a aspoň sekundičku tak ostaň," popoháňal ma netrpezlivo a jemne ma tlačil späť do perín.

Zatla som sánku a skrčila obočie. „Emmett McCarty Cullen, dozviem sa už konečne, čo to vlastne fotíš?"

Opäť pretočil očami.

„Predsa tvoje bruško," povedal, ako keby to bola úplne samozrejmá vec a prinútil ma, aby som si ľahla. Bola som jeho odpoveďou natoľko šokovaná, že som ani nedokázala protestovať.

„A prečo by si to asi tak robil?" spýtala som sa ho zmäteným hlasom a nedočkavo vyčkávala na jeho odpoveď.

„Vieš, budem strýko a chcem predsa vidieť, ako môj malý hokejista rastie," žiarivo a s hlbokou láskou v očiach sa usmial. Potom mi ľadovými prstami jemne prešiel po brušku.

„Haló, Crosby, to som ja, tvoj dobručký strýko Emmettík, ktorý ťa strašne ľúbi," šušľal. Teraz som pretočila očami pre zmenu ja a postavila sa na rovné nohy.

„Kde to ideš?" zvolal Emmett ublížene a taktiež sa postavil.

„Idem sa najesť!" pohotovo som mu odpovedala a už schádzala schodami smerom dole, div som ich nebrala po dvoch. Emmett ma nasledoval ako psíček svojho pána. V bruchu mi už neľútostivo škvŕkalo a ja som sa nevedela dočkať, kedy do seba niečo dostanem.

Pred chladničkou som však ostala zarazene stáť a bezmyšlienkovite si začala podupkávať nohou, zatiaľ čo som si prekrížila ruky na hrudi.

„A toto má byť čo?" ukazovák som zapichla do bieleho papiera na chladničke, na ktorom stálo: Bella, prosím, už viac tej chladničke neubližuj! Nemyslíš si, že si ju od včera vyžrala už dosť?

„To som nebol ja," ohradil sa Emmett okamžite, no pri pohľade do jeho očí mi bolo okamžite jasné, že klame.

Hnev mi ako mávnutím čarovného prútika prebral kontrolu nad celou mojou hlavou a ja som ani nevedela ako, tlačila som Emmetta dlaňou až ku kuchynskej linke. On sa môjmu dotyku rezignovane poddával.

„Vieš ty vôbec čo sa stane, ak sa toto dozvie Edward?" prskala som naňho pomedzi zaťaté zuby.

Previnilo sklopil oči. „Radšej si to ani nechcem predstaviť."

Po jeho slovách som sa diabolsky usmiala a do celého domu zvolala: „Edward!"

No odpoveďou mi bolo len hrobové mlčanie. Zrazu som sa začala cítiť hrozne maličká.

„Edward šiel na lov, však? A celá rodina išla s ním, čo? No a ja som tu samučičká sama s tebou, správne?"

Prikývol.

„Ale to vôbec nie je fér!" začala som sa ľutovať a sadla si na chladné kachličky v kuchyni. Toto sa mi vôbec, vôbec, ale vôbec nepáčilo. „Radšej by som zostala sama uprostred lesa s rozzúreným grizzlym, než v jednej miestnosti s tebou," zafňukala som.

„Mňam, grizzly," zareagoval Emmett pohotovo a jazykom si olízal hornú peru, čím si odo mňa zaslúžil jeden pohlavok, idiot.

„Och, Bella! Nemyslíš vážne, že takto budeš vystrájať celý tento čas, čo tu budeme spolu!" nasral sa. A to poriadne.

„Budem!" vzdorovito som vystrčila bradu. Aj ja som sa nasrala.

„Naozaj? Si si tým istá?"

„Stopercentne!" prehlásila som rozhodne a sledovala Emmettov úsmev, ktorý sa začal ťahať od jedného ucha až k druhému. Dobre, no. Priznávam, že som sa trošku naozaj začínala báť. „Emmett, čo ideš spraviť?" Na moju otázku už ani nemusel odpovedať. Z vrecka jeansov si vytiahol izolačnú lepiacu pásku a ani som sa nenazdala kedy, mala som ju prelepenú cez ústa a obtočenú okolo rúk.

Nahnevane som začala rozhadzovať nohami a rukami spojenými pred sebou ho začala nebezpečne ohrozovať. Ak by som v tejto chvíli dokázala hovoriť, určite by som sa mu začala vyhrážať smrťou. Som si tým istá!

Ako keby som bola ľahučká ako obyčajné pierko, vyhodil si ma do náručia a vpochodoval so mnou do obývačky. Tam ma uložil na gauč a ešte stále sa neprestával smiať.

„Bella, ostaň!" zavelil a bez toho, aby čakal na nejakú odozvu z mojej strany, ma pohladil po vlasoch. „Dobrý psíček, dobrý."

Zavrčala som a tresla so sebou do vankúšov. Už som sa nevedela dočkať toho, kedy príde Edward, naozaj nie.

O pár hodín neskôr, keď sa vchodové dvere naozaj otvorili a ja som zbadala vysokú postavu s dokonalými bronzovými vlasmi na hlave, zhlboka som si vydýchla.

Emmett mi v tej chvíli ponúkol svoju ruku a ja, síce s obrovskou nechuťou, som vložila svoju do tej jeho a nechala ho, aby mi pomohol vstať. Chrbát ma teda bolel jedna radosť.

Keď ma však Edward zbadal, bola som si istá, že by sa v ňom človek krvi nedorezal. „Emmett, čo to, do pekla, robíš?" skríkol po ňom ako zmyslov zbavený.

„Snažím sa zdvihnúť buldozér," zaškeril sa naňho. Hm, asi by som mu mala pripomenúť, že nemá hladkať štrkáča bosou nohou po hlavičke. No nič, možno nabudúce.

Boh mi je svedkom, že v tej chvíli som sa na Emmetta ani nedokázala hnevať. Pretože pri pohľade na Edwarda mi bolo jasné, že toto boli Emmettove posledné slová. Teraz už len amen, tma.

Áno, áno, áno... Som si plne vedomá toho, že napísať túto kapitolu mi trvalo naozaj veľmi dlho a aj tak stála za veľké nič, pretože je úplne otrasná. Jednoducho mi to tentokrát nevyšlo, ja viem. :) Snáď nabudúce. Teda, ak ma za túto kapitolu nezabijete a budete to čítate aj naďalej. :D

Veľmi pekne Vám však ďakujeme za nádherné komentáre, ste úžasní! A špeciálne ďakujeme aj Shindeen za ten najkrajší obrázok k poviedke, aký sme si len mohli kedy predstaviť. ;) ♥ Ďakujeme, Miss Šindelová. :D Kapitola je len a len tvoja. Pretože si jedinečná, orginálna, špeciálna, úžasná a nádherná. A keďže viem, aká je táto kapitola hrozná, dúfam, že ťa to venovanie neurazí. :D

Autor: TeenStar (Shrnutí povídek), Forevergirl, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pozor, je tehotná! - 4. kapitola: