Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pozor, je tehotná! - 5. kapitola

05.05.2012 (07:15) • Forevergirl, TeenStar • FanFiction na pokračování • komentováno 36× • zobrazeno 6215×

5. kapitola

„Bella, ideme!“ zakričal na mňa Edward z dvier pekne naštvaným hlasom. Ospravedlňujúco som sa pozrela na Esme, ktorá bola prekvapená svojím synom.

„Choď si sám,“ odvrkla som mu potichu a prehltla ďalší kus božského koláča od Esme. O chvíľu stál Edward predo mnou, tričko mal roztrhané, tak som si mohla vychutnať božský pohľad na môjho rozzúreného poloupíra.

„Už si dojedla?“ spýtal sa nervózne. „Nenechám ťa tu týmto ani na minútu!“

„Do riti, tak si sadni a čakaj! Možno si si všimol, že jem, tak ma nechaj!“ skríkla som po ňom, keď si začal podupkávať nohou.

„Zaujíma tu niekoho vôbec môj manžel?“ sykla Rose, keď Emmetta nervózne vyhliadala z okna. Na Edwarda sa radšej ani nepozrela, len pred chvíľou vyleteli von a vrátil sa len Edward.

„Môžeš ho ísť zbierať na pláž,“ odvrkol Edward. „A keď ho poskladáš, tak ho radšej odtiaľto odsťahuj, lebo za seba neručím. To, čo urobil Belle...“ Nasucho prehltol a starostlivo na mňa uprel svoje zlaté oči. Rázom som takmer roztiekla, postavila som sa a prešla k môjmu rozzúrenému miláčikovi. Posadila som sa mu na kolená a pritúlila sa k jeho hrudi. Silno ma objal, ale ja som sykla bolesťou.

„Čo je?“ spýtal sa vystrašene a pustil ma.

„Chrbát.“

„Ja ho zabijem!“

„Prestaň! Odvez ma k Charliemu a tam mi urobíš dôkladnú masáž.“ Mrkla som naňho, prekvapene sa zasmial, ale s radosťou sa postavil a mňa chytil do náručia. „Teraz ťa strašne milujem.“

Zasmial sa a niesol ma do svojho auta. Spokojne som sa posadila na kožené sedadlo a privrela viečka.

„Si unavená?“ ozval sa pri mojom uchu a nežne ma naň pobozkal.

„Ako na čo.“

Pobavene pokrútil hlavou. „Len aby to nedopadlo ako naposledy,“ zamrmlal si popod nos.

S prižmúrenými očami som naňho pozrela, ospravedlňujúco sa pousmial a naštartoval.

„Radšej neprovokuj, lebo nebude nič najbližších deväť mesiacov. A dúfam, že si už našiel miesto pre náš dom.“

Vypúlil oči, aj keď neviem na ktorú z tých vecí. Spokojne som znovu privrela viečka a ponorila sa do oddychu cestou k nám.

Charlie nebol ešte, našťastie, doma, tak sme mali pokoj. Edward si ma niesol až hore ako princeznú a položil ma až na posteľ. Hneď som si vyzliekla tričko aj podprsenku a z Edwardovej hrude sa ozvalo vrčanie. Spokojne som sa usmiala a ľahla si na posteľ.

Posadil sa ku mne a jeho ľadové ruky sa konečne dotkli môjho chrbta. Ach, toto je lepšie ako nejaký orgazmus. Spokojne som privrela viečka a nechala sa masírovať tými zázračnými prstami. Už-už som zaspávala, ale hlasno mi zaškvŕkalo v bruchu.

„Čas na jedlo,“ zasmial sa Edward, pobozkal ma na lopatku. Postavil sa a podal mi tričko, aby som si ho naspäť obliekla.

„Nie, vďaka, jeho mi horko.“

Prekvapene na mňa pozrela, už chcel niečo povedať, ale zastavila som ho prísnym pohľadom. Ako poslušný psík si povzdychol a išli sme dole. Vyvalila som sa na sedačku a zapla si telku.

„Čo by si rada?“ spýtal sa nežne a pobozkal ma do vlasov.

„Hm, hm... lievance!“

„Hneď budú na stole.“

Edward:

Konečne boli lievance hotové, na každý som dal šľahačku podľa jej priania, polial to čokoládovou polevou a už sa to nieslo. No vošiel som do obývačky, polonahá Bella sedela na sedačke a plakala. Vodopády sĺz jej tiekli po lícach. V momente som bol u nej.

„Čo sa deje, láska?“ Ani sa na mňa pozrela, plakala a pozerala na telku. Išla tam len  reklama nejaké nové čipsy.

„Ed... Edward,“ koktala a rukou ukázala na telku.

„Máš chuť na niečo slané radšej?“ hádal som. „Chceš tie čipsy, čo tam sú?“

Prikývla a konečne na mňa pozrela. „Teraz!“

„Ale urobil som ti lievance so šľahačkou aj čokoládou polevou.“

„Prešla ma chuť,“ fňukla a ruky si položila na bruško.

„Dobre, miláčik, ty sa upokoj, niečo si obleč a ja zatiaľ skočím do obchodu pre ne, dobre? O chvíľu som naspäť.“ Posmrkla, ale už pokojnejšie prikývla. Bože môj, ak to pôjde takto ďalej... Nie, Edward, je to tvoja láska a ty jej dáš všetko, čo chce!

Ešte raz som si ju premeral, či je v poriadku a rýchlo nasadol do auta. Jediný obchod s potravinami tu je na konci mesta, ktorý je otvorený aspoň do ôsmej večer. Vletel som tam a išiel hľadať tie čipse. Išlo ma šľahnúť, keď som ich nikde nevidel. Nakoniec som musel ísť za predavačkou a opísať jej tú reklamu, kde boli. Ešte ma zdržovala tým, že sa ma snažila zbaliť. Márna snaha... len sa strápňovala. Konečne mi ich ukázala, zobral som pre istotu  viac balíčkov a ešte nejakú zmrzlinu a sladkosti a išiel zaplatiť.

Vybehol som z obchodu a poriadne šliapol na plyn, aby som už bol u nej. Na križovatke som prešiel dokonca na červenú, ale nešlo žiadne auto, dával som pozor... No v tom sa za mnou objavilo policajné auto so zapnutými majákmi. Do riti!

Zastavil som na krajnici a modlil sa, aby to bol Charlie, ten by mi nedal pokutu, keby vedel, prečo som tak letel. Stiahol som okienko, policajt vyšiel z auta a ja som začul jeho myšlienky. Charlie! Uf, dobre. Podišiel ku mne a ja som sa naňho zoširoka usmial.

„Ahoj, Charlie, viem, išiel som rýchlo, ale ponáhľam sa za Bellou. Začala plakať, že chce nejaké čipsy, tak  som jej ich šiel okamžite kúpiť. Veď vieš, že pre ňu urobím  všetko a teraz sa ponáhľam, aby nebola sama doma a nejako si neublížila,“ vychrlil som to naňho, ale on sa stále mračil. Tie jeho myšlienky sa mi príliš nepáčili...

„To je od teba veľmi milé,“ ozval sa trochu naštvaným hlasom a už si z vrecka vytiahol pero a nejaký papie... No to snáď nie!

„Charlie?“ spýtal som sa zmätene.

„Prešiel si na červenú, je mi jedno, či čakáš s mojou dcérou dieťa, teraz som tu ako policajt a ty si porušil zákon. Nepotrebujem, aby si sa zabil a vaše dieťa by bolo bez otca,“ odvrkol a už mi písal pokutu.

Panebože, čo som komu urobil? Vytiahol som z vrecka prachy a dal mu všetko, čo som mal  u seba.

Usmial sa... pekne neúprimne a všetko si to zobral. „No vidíš, že to ide. Len keby to tak boli tvoje peniaze a nie peniaze tvojich rodičov.“

„Ale to sú...“

„Nehádaj sa so mnou, akoby si mohol v osemnástich zarábať toľko dolárov? Jedine, že by si robil pasáka.“

Vyvalil som oči, ale radšej som už bol ticho. „Môžem už ísť, Bella čaká?“ spýtal som sa opatrne.

„Samozrejme, prečo nechávaš Bellu samotnú?!“

Otvoril som okamžite ústa, ale hneď ich zaklapol, aj tak by to bolo zbytočné. Naštartoval som a ľudskou rýchlosťou išiel za Bellou, takmer som zaspal, aj keď to je nemožné. Celú dobu som pobavene krútil hlavou, mňa dnes asi už nič neprekvapí, ale Charlieho chápem. Nabúchal som mu dcéru, ale on vie veľmi dobre, že ju milujem nadovšetko. Všetko mi to pekne prezrádza v myšlienkach, aj keď sa hrá, že ma nenávidí.

Konečne! Konečne som bol pred domom.  Vypol som motor a vliezol dnu. Telka bola zapnutá, Bella stále polonahá a pozerala nejaký film. Na stolíku oproti nej bol prázdny tanier, kde boli predtým lievance a si spokojne hladkala bruško.

„Mám ich,“ ozval som sa a hneď si k nej prisadol.

„Vďaka,  ale už nemám chuť, mala som lievance, boli božské.“ Mľaskla a pohľadom prešla po mojom tele. Nemá chuť? Fajn, som o niekoľko stoviek chudobnejší, čo tak ani neprekáža, ale... Och, radšej nič.

„Bella, ale naozaj by si sa  mala obliecť.“

„Chcem sex!“ povedala zrazu a pekne rozhodne. V momente som mal plné nohavice. Bože môj.

„Bella, ale môžeš už robiť  čokoľvek, ale nezabrániš mi v tom, aby som sa s tebou konečne pomiloval, lebo sa zbláznim,“ hovoril som zúfalo a už ju držal na rukách.

„Tak na čo čakáš?!“

Hrdelne som sa zasmial a vletel som s ňou do  jej izby a rovno do postele. Konečne!

O tri týždne neskôr...

„Ty sprostý hajzel! Ja ti dám!“ Do ruky chytila prvé čo našla – vázu a hodila ju po mne. Chcel som uhnúť, ale radšej som ju len chytil, potom by mi zase nadávala, že je kvôli mne rozbitá.

„Bella, upokoj sa,“ hovoril som pokojne a položil vázu opatrne na jej stôl vedľa počítača. Zúrila ako malá levica, mala na sebe len nohavičky a ja som sa mohol kochať jej prsiami, ktoré mi vystavovala na obdiv. No mohol som sa na ňu hnevať, že po mne hádže veci, keď je taká rozkošná. Bruško mala o niečo  väčšie a mne to zvyšovalo dokonalo  ego. Čaká moje dieťa! Áno, moje! Len a len moje!

„Ja sa mám upokojiť?! Ja? To snáď nemyslíš vážne!“

Och, ja som vedel, že mám byť  radšej ticho, keď sa ma opýtala, či si myslím, že sa už zaobľuje...

„Miláčik, ja som to myslel dobre. Rastie v tebe naše dieťatko, nie si tlstá, len si... zaoblenejšia.“ Je to to správne slovo? Ani som nevedel, čo povedať, aká bola pre mňa neskutočne krásna. Už teraz bolo vidieť, že ma trochu naliate prsia, o niečo väčšie bruško a ten zadoček. Ach.

Pomaly som podišiel k tej tigrici, chytil som ju za boky a postavil sa  s ňou pred zrkadlo. „Bella, si nádherná. Pomaly ti rastie krásne bruško, tvoje prsia sa úžasne zaobľujú, mysli na to, že budeš kojiť naše dieťatko a tvoje krivky sú dokonalé. Že nemôžeš zapnúť nohavice a je ti malá podprsenka? Tak kúpime nové a väčšie. No tak miláčik, všetko je v poriadku a ty si každým dňom krajšia a krajšia.“

„Predtým som bola škaredá?!“ vystrelila na mňa znovu. Musel  som zadržať smiech, ona nájde vo všetkom opačný význam.

„Nič také som nepovedal,“ bránil som sa, ale moja malá sopka stále explodovala.

„Vieš čo? Idem sa najesť a ty tu zatiaľ nad sebou premýšľaj!“ Otočila sa a polonahá vyšla z izby. Týmto tempom budem o pár dní v blázinci, nieže ma stále prekvapuje svojimi náladami, ešte si tu bude chodiť aj nahá! Ešteže má prísť Charlie až o tri hodiny, ani len jej vlastnému  otcovi by som nedovolil, aby ju tak videl! V poslednej dobe tak až príliš rada behá po dome.

A čo sa týka Charlieho... stále je na mňa taký prísny. Najhoršie je, že môžem byť s Bellou teraz len pár hodín, celé rána  som s bratmi v lese a pracujeme na našom domčeku s Bellou, potom som s ňou a Charlie ma už o ôsmej vykopne. Už mu niečo poviem, Bella čaká predsa moje dieťa!

Povzdychol som si a zrazu Bella hrdelne vykríkla...

Veľmi, veľmi ďakujeme za všetky komenty. Ste úžasní!

Snáď sa dala čítať táto nepodarená kapitola a nezaspali ste... :D

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), TeenStar, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pozor, je tehotná! - 5. kapitola: