Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pozor, je tehotná! - 9. kapitola

16.06.2012 (07:30) • Forevergirl, TeenStar • FanFiction na pokračování • komentováno 31× • zobrazeno 5228×

9. kapitola

„No tak, Bells. Ešte pár otázok a končíme, veď ti to ide perfektne. Nezabúdaj, že som poverený učiť ťa a nebudem riskovať, že na mňa Charlie vytiahne zbraň, keď nezmaturuješ,“ zažartoval som, ale na tvári sa jej nemihol ani úsmev. Prehrnul som ďalšiu stránku učebnice z biológie.

„Tak fajn, posledné dve. Dobre?“

Znudene prikývla. „No daj, chcem sa mi strašne cikať.“

„Obranná hypertermia nastáva pri...“

„Pri zvyšovaní telesnej teploty vplyvom tvorby protilátok,“ odpovedala a už sa stavala, pri čom si nohy otierala o seba.

„Organizmy so stálou telesnou teplotou sú...?“ spýtal som sa rýchlo, aby mi tu neurobila mláku.

„Endotermné,“ vyhŕkla a už sa rozbehla do kúpeľne. Spokojne vydýchla ešte niekoľkokrát, musel som sa potichu zachechtať. Posledné dni len je, spí, sedí na záchode, plače a chce odo mňa sex. Najlepšie, že už viem, čo bude chcieť, lebo to ide vždy pekne porade. Ráno sa zobudí, ide vyjesť celú chladničku, potom sa rozplače, keď si sleduje bruško v zrkadle, pohladím ju po ňom a naše malé kopne. Potom sa rozbehne na záchod, a keď sa vráti, už mi sťahuje košeľu. Každý jeden deň už celý týždeň. Ale niežeby mi to prekážalo.

Prešlo už pár týždňov, no pôrod je, našťastie, ešte stále ďaleko, aj keď Belline bruško je oveľa väčšie, ako by malo byť. Ale povedal by som, že jediný, kto sa tu bojí pôrodu, som ja.

Konečne vyliezla z kúpeľne a postavila sa pred zrkadlo. Vyhrnula si tričko – moje bývalé, teraz už jej – pod prsia. V momente som bol u nej, zozadu som ju objal, bradu si položil na jej rameno a prstami prechádzal po napnutom brušku. Bella sa v zrkadle spokojne usmiala, keď maličké koplo.

„Mám pocit, že posledné dni kope len pri tvojich dotykoch,“ zamrmlala nespokojne a prikryla moje prsty svojimi.

„To sa ti zdá,“ šepol som myšlienkami inde, keď sa tým svojím zadočkom otrela o mňa.

„Zlatko?“ spýtal som sa káravo, ale len sa zachichotala. „Už sme dnes...“

„No a? No tak, Charlie tu ešte nie je.“ Zvodne sa ku mne otočila a dlaňou mi vkĺzla pod tričko. Bola tak hriešna.

„Slovo ešte je veľmi vhodne použité,“ vydýchol som, keď mi rozopla gombík na nohaviciach. Stiahla ich a za nimi spadlo aj spodné prádlo.

„Už by som mal ísť, Bells. Už je päť minút po ôsmej a Charlie vytiahne prinajlepšom brokovnicu, keď príde o chvíľu a uvidí ma tu.“

„Ticho buď,“ zavrčala a cítil som jej ruky všade. No než som si to mohol vychutnať, začul som, ako zaparkovalo auto pri tom mojom, ktoré tam už päť minút nemalo byť.

„Prišiel Charlie,“ povzdychol som si a rýchlo sa obliekol. Ani si nechcem predstaviť jeho reakciu, keby ma tu zbadal so stiahnutými nohavicami a Bellou, ktorá vyzerá, akoby ma išla znásilniť.

„Nie, nie! To sa ti len zdá, nemôže tu ešte byť. No tak, Edward. Dáme len rýchlovku,“  šepkala mi do ucha a jej horúce prsty boli znovu pod mojím tričkom.

Potichu som sa zasmial. „Niežeby som nebol poloupír, Bells, ale tebe by rýchlovka za tridsať sekúnd asi neurobila dobre,“ zachechtal som sa.  Charlie už odomkol a nahnevane si mrmlal popod nos.

„Vraj, že poloupír a chlap,“ odfrkla si, snažil som sa nereagovať, aj keď tým trochu znížila moje ego, no ja si ho najbližšiu dobu určite napravím a ešte jej ukážem, kto je chlap.

„Bella? Je tu ešte ten parchant?!“ ozval sa Charlie naštvane a už kráčal po schodoch. Akú krásnu prezývku som len dostal. Belle myklo kútikmi, ale snažila sa predstierať, že jej to neprišlo vtipné, ale mala len málo do výbuchu od smiechu.

„Len sa pokojne zasmej, ja to prežijem,“ zamrmlal som sucho.

„Radšej nie,“ zašepkala a stále sa snažila upokojiť, ale príliš jej to nešlo. Nadýchla sa, tvár si oviala rukou a bolo lepšie.

„Áno, Charlie, ešte stále tu je muž, s ktorým čakám dieťa,“ odpovedala mu Bella, pyšne som sa na ňu usmial, a otvorila dvere. Charlie už bol tam a „veľmi pekne“ na mňa pozeral.

„Dobrý večer, Charlie,“ pozdravil som ho slušne.

„Nemáš snáď hodinky?!“

„Áno, pane, mám. Prepáčte, len sme sa s Bellou učili.“ Rukou som rýchlo ukázal k posteli, kde boli samé knihy a zošity.

„Hm,“ odvrkol a otočil sa. „Tak už padaj!“

Otočil som sa k svojej tehotnej kráske a nežne ju pobozkal na rozlúčku. „Mám prísť v noci?“ spýtal som sa jej laškovne. „S radosťou ti ukážem, kto tu je chlap.“

No netvárila sa príliš nadšene. „Edward, chcem sa fakt vyspať,“ zamrmlala a odtiahla sa odo mňa. Ach, tie hormóny a nálady. Radšej by som už mal vypadnúť, lebo znovu vyzerala ako pred výbuchom.

„Pekne sa vyspi, miláčik.“

Otočil som sa a išiel do jamy levovej. Charlie čakal dole a chcel sa so mnou rozprávať.

„Sadni si,“ prikázal mi, ale ostal stáť a v ruke mal fľašu od piva, prázdnu. Hm, na čo mu len je?

„Stalo sa niečo?“ spýtal som sa nevinne. Škoda, že som nemohol použiť svoj sexy úsmev, Charliemu sa z neho asi ťažko podlomia kolená.

„Ako to vyzerá s vaším domom? Dúfam, že si sa už dal poriadne do práce...“

„Ako som už hovoril, Charlie, všetko sa robí. Do troch dní by mal byť hotový.“

Prekvapene sa mu rozšírili oči, ale následne ich podozrivo privrel. „Ako môžeš byť tak rýchly?“

Charlie, Charlie... Veľmi dobre som vedel, že sa už bol párkrát pozrieť, ako to vyzerá so stavbou a teraz sa len hral na prekvapeného. „Všetko sa dá, keď sa chce. A ja sa neviem dočkať, až budem s Bellou v našom domčeku a budem ju mať stále na očiach.“ Možno to znelo pekne sebecky, ale všetko, čo sa týka Belly, je len moje ako aj ona. A teraz s ňou musím byť najviac, Charlie by si všimol možno, že je Belline tehotenstvo rýchlejšie.

„Najradšej by som ti teraz jednu strelil, ale rozumiem ti. Priznajme si, že mať doma tehotnú ženskú a ešte s takými náladami,“ zachechtal sa. „Dúfam, že si to potom vypiješ všetko ty.“

„Vďaka, ale ja to prežijem. Milujem ju.“

Prikývol, i keď sa tváril prísne, ale v očiach som mu videl, že je potešený. „Nad svadbou si premýšľal?“

Vyvalil som naňho oči. „Sva... svadba?“ vykoktal som prekvapene.

„Netvár sa tak prekvapene, Bella je tehotná a nechceš snáď, aby sa vám narodilo nemanželské dieťa, nie?“

„Nepremýšľal som nad tým,“ šepol som. To, čo povedal, sa robilo tak v minulom storočí. Ale zase na druhej strane...

„Tak to by si mal! Veď si chlap, nie? Vieš si len predstaviť ten pocit, že bude už len tvoja?“ Ešte viac som vyvalil oči. Čo si Charlie niečo šľahol? Tieto slová by som od neho nečakal, ani keby mal za sebou celú debničku pív!

„Ja... neviem, čo povedať. Myslím,  že by nesúhlasila a....“

„Poviem ti narovinu, že predstava Belly, ktorá sa vydáva v osemnástich, nie je pre mňa nič pekné. Ale čakáte dieťa...“

„Ja... ja o tom ešte popremýšľam,“ vydýchol som. Bál som sa postaviť, lebo som sa mi v hlave usídlila predstava Belly v bielych šatách s veľkým bruškom, ako kráča ku mne, aby mi sľúbila, že už bude len a len moja. Páni...

Prepáčte, že to trvalo tak strašne dlho, ale všetci určite viete, že pred prázdninami profesori bláznia a snažia sa žiakov ako ja mňa dohnať do šialenstva skúšaním a písomkami, ktorých bolo posledný týždeň pekne veľa.

Túto kapitolu som napísala dosť na rýchlo, takže sa ospravedlňujem za tento šokujúci zážitok. Ale už je po všetkom, tak to pôjde ľahšie dúfam a lepšie hlavne a dlhšie. 

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), TeenStar, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pozor, je tehotná! - 9. kapitola: