Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pre teba a pre mňa - 1. kapitola

08.03.2013 (20:00) • Melanie99 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1023×

Prológ

Volám sa Alice Cullenová. Bella Cullenová je moja najlepšia priateľka. Celý jej život bol taký nepochopiteľný, že som sa rozhodla zaujímať sa o otázky, na ktoré nemala odpoveď. Niektoré veci sú ale pre mňa navždy skryté. 

Dnes sa Bella cíti kupodivu celkom dobre. Presvedčila som ju dokonca aj na krátky lov, ale ledva sa dokázala sústrediť. Oči mala sklené a pri každom pohľade na ňu som mala chuť poriadne ju prefackať. Upír nemôže vyzerať strašne, je to nemožné. Náš zovňajšok bude vždy akýmsi ideálom krásy. Pri pohľade na Bellu som o tom začínala pochybovať.

Jej tvár bola vyrovnaná, neprejavovala žiadne emócie. Jej postoj pôsobil pre človeka takmer samoľúbo, ale ja som v jej tvrái dokázala zazrieť tú ohromnú ľahostajnosť. Nechcela tu byť, nechcela byť so mnou, nechcela viac žiť takto. Sčasti som ju chápala. Jej zúbežoný výzor mal príčinu v jedinej osobe, a tú som od nášho prvého stretnutia až doteraz zarputilo nenávidela.

Moja milovaná Bella mi tu zomiera pred očami len kvôli... Nie. Nechápem, čo sa vlastne stalo. Moja dokonalá myseľ, ktorá je prispôsobená na rozlúštenie najzložitejších rébusov sveta, nedokáže pochopiť, prečo sa žena, ktorá miluje svojho manžela, miluje svoju dcéru, miluje svoj život a svoju rodinu, toho všetkého dokáže vzdať len preto, aby trávila svoj čas rozprávaním o nesplnených snoch a počúvaním, aká je hlúpa, čo všetko mohla mať. V tejto chvíli som bola skalopevne rozhodnutá o tom, že mojou rukou sa skončí život Ethana Davisa. 

1. kapitola

Všetko sa to začalo mojím stretnutím s Bellou. Edward si domov priviedol nádherné dievča, o ktorom som vedela, že budeme skvelé priateľky. Ani som netušila, ako veľmi bude moja vízia pravdivá. V ten deň som videla Bellu, ako sa mi tisne na rameno a plače bez sĺz. Táto vízia sa v realite opakovala vždy, keď to už Bella nevydržala a zrútila sa. Vtedy som netušila, že Edward a Bella budú mať skutočný vzťah, ale stalo sa. Po roku aj niečo ju Edward požiadal o ruku a tí dvaja sa vzali. Bola som vtedy neskutočne rada.

Bella bola totiž človek. Každý z nás ju mal rád, chceli sme ju privítať v svojej rodine ako jednu z nás. Edward bol proti, ale aj moja ďalšia vízia sa splnila a Bella sa stala jednou z nás. Pred tým sa ale stalo niečo neočakávané, niečo absolútne mimo všetkých plánov. Bella ostala tehotná. Po tehotenstve plnom neznámeho strachu sa Belle narodilo prekrásne poloupírske dievčatko. Nazvala ho Renesmee.

Spolu s Edwardom sa rozhodli presťahovať ďalej od rodiny, chceli si vyskúšať život. Všetky udalosti od ich odchodu mi až neskôr prerozprávala Bella. Päť rokov po ich odchode vyzerala Renesmee na šestnásť. Začala sa správať mierne vzdorovo, ale nikdy nespadla do kategórie nezvládnuteľných tínedžerov. Svojich rodičov milovala nadovšetko na svete. Bella bola šťastná. Jej život sa zdal byť dokonalý. Zo snov sedemnásťročného dievčaťa o princovi sa stala pravda. Aspoň to si Bella myslela. 

Osobne si myslím, že Ethan sa do jej života, do životov nás všetkých, priplietol úplnou náhodou, aj keď Bella to tak nevidí. V jeden deň sa vybrala na lov trochu ďalej ako zvyčajne. Míňala stromy a prírodu okolo, ktorá akoby odrážala jej myšlienky. Nevedela prečo, ale cítila sa zmätená. Čo jej vadí? Príliš dokonalý život? Pri úvahách sa dostala až takmer na koniec lesa, keď zacítila vôňu. Vydala sa po nej, aleplne sa kontrolovala. Bola to ľudská vôňa, ale ani najmenej ju nelákala, čo ju veľmi prekvapilo.

Drogy, pomyslela si. Už počula srdce dotyčného. Sedel v aute na kraji lesa a práve si užíval účinok nejakého svinstva. Bella bola najprv znechutená, mala chuť na mieste ho roztrhať. Netušila, kde sa to v nej berie, ale zamierila ľudským krokom k nemu. Túto časť jej správania som nikdy celkom nepochopila, a takisto asi ani nikdy nepochopím. Sama ho vysvetlila takto. 

„Nebola to nutnosť, vôbec nie. Cítila som sa ako v kine. Predo mnou sa premietali dva filmy súčasne. V jednom som bola ja, ako hlúpa superhrdinka snažiaca sa zachrániť zraneného. V tom druhom som bola ja tá na pokraji zúfalstva, a on ma zachraňoval. Vybrala som si tú druhú scénu. Vybrala som si záchranu. To ma k nemu tiahlo." 

Svojím ladným krokom sa k nemu približovala. Bol to muž, mohol mať okolo tridsať päť, no vyzeral mladšie. Tvár mal v eufórií a pri pohľade na Bellu mierne zmeravel. Dvere auta boli otvorené a Bella stála asi dva metre od neho. 

„Ja som vedel, že po tom uvidím krásne ženské... Ale až také pekné, to som netušil..." hovoril zastrene a díval sa akoby cez ňu.

Napadlo jej, čo tam ešte robí, mala by sa otočiť a utiecť. Neurobila to. Prišla k nemu a dala mu facku, aby omdlel. Nevedela, prečo to robí, ale vzala mu z auta všetky drogy. Po čuchu ich našla a potom zahrabala neďaleko. Stále akoby v tranze posunula muža na vedľajšie sedadlo, sama sa posadila za volant a naštartovala.

Bella čakala, že zvuk starého motora ju preberie. Dúfala, že si uvedomí, čo tu vlastne robí. Nič také sa nedialo. Proste jej prišlo úplne normálne zaviezť muža vedľa seba na adresu, ktorú mu našla v dokladoch. Bolo už pološero, a tak keď zastala pred polorozpadnutou bytovkou, vzala muža na ruky a utekala s ním dovnútra. Všetko tam odporne smrdelo, podlaha sa vydúvala od rozliatej vody. Išla po schhodoch, po mužovom ppachu, až došla pred schátrasné dvere do jeho bytu. Boli len zabuchnuté, a tak ich ľahko otvorila a ostala v nemom úžase.

Nič nenaznačovalo, že je stále na tom istom mieste. Byt bol zariadený takmer vkusne, bol čistý a nábytok vyzeral byť drahý. V tejto diere očakávala potkany, pleseň a tony drog. V tom poslednom sa nemýlila. Takmer všade cítila poskrývané dávky. Znechutene položila muža na pohovku a zostala stáť. Hľadela naňho, až kým sa nezačal preberať. Vtedy sa rýchlo vyparila a vrátila sa s nádobou vody, ktorú mu vrhla do tváre. Muž začal pskať a kýchať, správal sa, akoby ho poliala kyselinou.

„Prepána, ženská, čo to robíš? Moja hlava..." Zjavne ho to aspoň trochu prebralo z účinkov drog.

„Kto si? Prečo nie som v aute? Ach doriti..." Držal si v dlaniach spotené čelo a periférne sa na Bellu díval. Možno čakal, že sa vyparí ako halucinácia, ale ona sa ani nepohla. Stála meravo ako socha, vôbec nie ako človek. Dívala sa naňho s účasťou, ale stále netušila, čo tu robí.

„Vás som už videl... Čo chcete? Ste od polície? Tak ma doriti zatknite, lebo to nemá význam." Hovoril mierne z cesty, hlas sa mu zadrhával od nedávneho opantania.

„Nie som policajt. A nie som ani výplod toho svinstva, čo v sebe máte, tak sa na mňa nedívajte ako na Matku Terezu." Absolútne netušila, ako sa jej tie slová dostali z úst. Na tvári sa jej takmer mimovoľne usídlil opovrhujúci výraz.

„Vysvetlí mi, sakra, niekto, čo sa tu deje?" Zjavne sa plne preberal k vedomiu, keďže sa pokúsil postaviť. Rázne k nemu priskočila a posadila ho na sedačku, kde predtým ležal. 

„Šoféroval ste pod vplyvom drog a nabúrali ste. Zavolala som kamarátovi, ktorý vás sem odniesol. Adresu ste mali v dokladoch. A už nikdy mi netykajte. A nevstávajte."

Díval sa na ňu zaujato, no vôbec nie so strachom, ústou alebo tak, ako sa zvyčajne ľudia k upírom správali. Videl ju len ako peknú ženskú vo svojom byte. Bella sa vystrela, plecia stiahla dozadu a mierne sa nadklonila, takže sa nad ním týčila. K tomu pridala spaľujúci pohľad, ktorý ho mal donútiť kľaknúť na kolená a prosiť. Nič sa však nedialo. V očiach mal pobavenie, ale tlkot srdca sa mu predsalen mierne zrýchlil. 

„A vy ste tu na čo?" 

„No teda! Ste drzý a arogantný idiot a pokojne som vás tam mohla nechať umrieť! Ešte sa ma budete pýtať, čo robím vo vašom byte... Čakala som, či sa vôbec preberiete! A nehľaďte mi do výstrihu láskavo!" Nesmierne ju rozčuľoval. Bola si istá, že jej na ňom vadí každý jeden kúsok tela i osobnosti.

Bol vysoký, ale svaly na rukách, ktoré sa mu rysovali pod tričkom jej prišli nechutne neforemné. Krk mal hrubý a na brade mal zarastené strnisko, pričom vyzeral ako bezdomovec. Mastné vlasy farby blata sa mu lepili na čelo. Pokožku mal sivú, až nepríjemne suchú a žily sa pod ňou vynímali. Typický príklad niekoho, kto absolútne zlyhal. A predsa ju k nemmu čosi ťahalo. Čosi celkom očividné, čo prehliadala...

V ten deň ich rozhovor pokračoval vzájomným osočovaním, ale Bella sa nechystala odísť a Ethan, ktorý sa predstavil krátko po roztržke, ju neposielal preč. Pomyslela si, že na lov zvykne chodiť aj na dva dni, takže sa môže zdržať. Prišlo jej samozrejmé, že bude Edwardovi klamať o tom, kde bola. Bolo to zvrátené, nepáčila sa jej predstava, že ho oklame, ale predsa sa tak rozhodla.

Ja si myslím, že to nei je jej vina. Stalo sa niečo, čo nemožno predvídať. Zasiahol osud. Lenže upír je mocná bytosť a feťák na pokraji smrti s odporným sarkastickým humorom ju nemá právo poblázniť natoľko, že nebude vidieť zmysel života. Čo sa ich ďalšieho vzťahu týka, nikdy v ňom nebolo nič ako romantika. Išlo len o vzájomnú spoveď, ktorá im dodávala energiu. Sama Bella mi to vysvetlila takto:

„Nenávidím ho. Je to strašný človek, zažil veľa zlého, nikdy nemal nikoho rád a nikto nemal rád jeho. Cítim k nemu čosi ako ľútosť. Ja som mala život plný starostí, ale vždy sa to vyriešilo. On prišiel o všetko. Lenže čím viac som počúvala o jeho problémoch, tým častejšie som sa zamýšľala nad svojimi pocitmi. Chladla moja oddanosť Edwardovi? Moja láska k Renesmee? Vtedy som ešte netušila, že odpoveď je tak blízko. Treba len vedieť čítať medzi riadkami."

Autor: Melanie99 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pre teba a pre mňa - 1. kapitola: