Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pre teba spravím všetko - 1. kapitola

15.01.2010 (20:45) • Mellinda • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1979×

Pohľad Bella:

Po vojne, čo sme mali s Volturiovcami bolo dlho ticho. Každý vedel, že sa to raz zopakuje, ale nikto nevedel, kedy a kde.  Raz prídu a budú sa chcieť pomstiť. Ale zatiaľ máme čas. A nikto nie je šťastnejší ako ja! Moja rodina žije. Moja láska Edward žije. A aj moje malé slniečko som neopustila. Moju Renesmee. Cítila som sa nesmierne šťastná, ale v kútiku duše som vedela, že raz prídu a pomstia sa. Musia sa na to dobre pripraviť. Aj my. Teraz už aspoň vieme, čo nás bude čakať. Každý deň budem trénovať, aby som sa zlepšila v boji aj v mojom štíte.

Pohľad Renesmee:

Nikdy som nevidela moju rodinu takú šťastnú ako vtedy, keď odišli tí divný ľudia. Všetci sa usmievali, skákali od radosti, smiali sa... v niektorých prípadoch to boli až záchvaty... a naokolo vládla veľmi prijemná veselá atmosféra. Vôbec by som sa nedivila, keby tu niekto otvoril šampanské...Po tomto incidente som sa veľa ponaučila a to, že nie som jediná svojho druhu. Mama mi vždy hovorila, že som jedinečná, ale mýlila sa. Je veľa takých ako som ja. Polovičný upír nie je jediný svojho druhu.

A ja? Ja som "pomaly" rástla. Za svojich sedem rokov, kým som vyrástla na sedemnásť sa toho stalo až priveľa. Kým som bola ešte maličká, tak sa o mňa všetci starali. Hlavne Jacob, ktorého som mala veľmi rada. Musela som byť s ním každú minútu z dňa.  Potrebovala som to, chcela. Niečo ma k nemu ťahalo, ale vtedy som ešte nevedela, čo to je. Jacob bol tá najlepšia pestúnka na svete! Lepšiu nenájdete! Ďalej ako som rástla sa náš vzťah stále viac a viac zlepšoval. Práve som oslavovala moje 19 narodeniny, keď som si uvedomila, že Jake nie je len môj kamarát, ale niečo viac. Hanbila som sa za to. Ani neviem prečo, ale zdalo sa mi to divné. Nikomu som to nechcela povedať ale bum! Je blbé mať v rodine nadaných ľudí. Prvý to vycítil Jacob. Začal sa na mňa usmievať ako slniečko a hneď na to sa môj otec veľavýznamne pozrel na Jacoba, ktorý stál v rohu. Od toho dňa sme neboli kamaráti, ale priatelia a onedlho sme sa vzali. Naša svadba bola asi najväčšia akú sme kedy  videli. Všetko tam bolo úžasne. Po svadbe sme mali jasné, že svadobnú cestu. V džungli. Všetci chceli aby sme išli na ostrov Esme... ale ísť na ostrov kde som vlastne vznikla? To by bolo blbé.  Už sme rok žili v našom malom domčeku najhlbšie v lese keď...

„Je ti dobre?" spýtal sa ma starostlivo Jacob.
„Ak myslíš dobre, že mi je na umretie, tak hej." Povedala som mu zachrapčane a znova sa zohla k môjmu terajšiemu najlepšiemu kamarátovi - záchod. Naozaj mi pomohol v tejto otrasnej chvíli. Nevymenila by som ho za nič na svete!
„Mal by som ísť ku Carlislovi." Povedal Jacob.
„Je mi dobre," povedala som mu a znova mi prišlo veľmi zle. Môjmu kamarátovi som uštedrila riadnu dávku mojej maličkosti.
„Nevyzeráš na to..." povedal mi Jake a chytil ma za čelo. Zobral mi vlasy a podržal mi ich aby som si ich nepovracala.  Keď som už tú... vec dokončila, odsunula som sa od záchodu.
„Idem po ho, len tu počkaj. Nikam nechoď!" povedal mi a utekal preč.
„Kde by som asi tak šla?" spýtala som sa potichu. Chcela som sa postaviť a aspoň prepláchnuť ústa, ale nemohla som na nohy. Tak som sa rozhodla ísť štvornožky. Hneď ako som sa podoprela rukami, zvalila som sa na zem. Nemohla som už nič robiť. Nedokázala som to.  Za chvíľu som počula rýchle kroky. Jacob vletel do kúpeľne a za ním stála svätá trojka - Carlisle, mama a otec. Neviem, ako môžem vtipkovať aj v tomto stave.
„Nie sme svätí." Povedal mi otec a chytil ma za čelo.
„Ako sa cítiš?" spýtala sa ma mama a Carlisle ma začala obzerať.
„Akoby ma prešiel nákladný vlak a zjedla som nejaký humus, ktorý nechce preč. Ale ja som nič nejedla!"
„Jasné okrem krvi..." povedal Jacob.  Znova som pocítila závrat, tak som sa rýchlo presunula k môjmu kamarátovi.
„Carlisle, čo si myslíš, že jej je?" spýtal sa ho otec a Carlisle začal uvažovať.
"Ja si myslím..." začal.
„Čože?" vykríkol otec.  Bum a je to tu! Zase to vie ako prvý.
„Nechajte ho dohovoriť!" vykríkol Jacob. Hlavou sa opieral o stenu a vyzeral zúfalo. Chcela som sa na neho usmiať, ale musela som sa znova nahnúť nad misu záchoda.
„Ale to nie je možné." Pokračoval otec.
„To sme si mysleli aj vo vašom prípade." Povedal Carlisle a všetci prestali dýchať. Až na mňa. Vôbec som nevnímala, o čom sa rozprávajú.
„Carlisle myslíš, že je to pravda?" spýtala sa ho mama. Jacob ešte stále nedýchal.
„Čo sa deje?" spýtala som sa ich.
„Neviem to naisto ale..."
„Ja neverím" vykríkol Jacob a usmieval sa od ucha k uchu. Tváril sa skôr akoby vyhral lotériu. Čo sa deje? Rose sa sťahuje?
„No tak mi to už povedzte!" povedala som im naštvane. Nikto nevedel ako mi to má povedať. Carlisle sa tváril zamyslene, mama sa usmievala aj spolu a otcom a objímali sa a Jacob si ku mne sadol a chytil ma za ruku.
„Uhm... aha..." povedala som. Oni na mňa zabudli!
"Prepáč len som rozmýšľaľ, či je to možné. Nessie ty si..."

Autor: Mellinda (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pre teba spravím všetko - 1. kapitola :