Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prečo? - 2. Kapitola

06.01.2010 (21:15) • VAMPIRpavla • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 894×

Pohľad Izabelly

Keď ma nadopovali morfiom, necítila som skoro nič iba keď sa niekto natiahol za mojím krkom a cítila som akoby do neho odli 2 obrovské ihly a potom, potom vlastne ani neviem. Moje telo sa akoby ponorilo do žhavej lávy a nejaký dobrý človek ma držal po jej hladinou. Neviem čo mám robiť v živote som sa nestretla s takýmto typom bolesti, dokonca som sa takto necítila ani keď pred tromi rokmi, policajti zaklopali na naše dvere a oznámili mojej mame že môj otec zomrel. Mama sa cez to nemohla preniesť, a stále s tým má problém, ja a Nick sme boli jediné kvôli čomu žila a teraz na jej jedinej dcére robia nejaké pokusy. Bože môj čo sú to za ľudia? A kedy mi konečne povedia kde je môj milovaný braček.

Pohľad  Rosalie

Carlisle si nedal povedať a musel to dievča premeniť, nie že by sa mohla rovnať mojej kráse ale asi si neuvedomil že jej ničí život, a to poriadne. Aj keď neviem ako na to zareaguje, možno z toho bude nadšená tak ako Emmett. Ale neverím tomu, príde o možnosť normálne žiť, mať deti a potom zomrieť bude musieť žiť tento život. Koľko rokov môže mať? Možno tak 17 ako Edward. No áno ved chodí s Bellou, Edwardom a Nessie do toho istého ročníka.

Pohľad Emmetta

Juhú! Budeme mať novú sestričku, a je to celkom kus, volá sa tak ako naša Bella ale ani trochu sa jej nepodobá. Už sa začína premieňať, vlastne to už trvá dva dni a zatiaľ ani raz nevykríkal ani nič podobné, závidím jej. Carlisle ju a aj Bellu nadopoval morfium takže to asi tak nebolelo, ale čo ak jej dal toho priveľa a ona nikdy nebude cítiť nič.

,,Emmett! Upíri jed morfium rozpustí!" Chytil sa za hlavu Edward, nechápem čo má proti mojím teóriám o vzniku upírov. Proste závidí že nie je taký inteligentný ako ja, áno bude to v tom.

Pohľad Izabelly

Bolesť začala z môjho tela postupne miznúť, ale dostala sa ku srdcu a tam bola najhoršia, srdce mi bilo ako o závod a horelo ako v plameňoch, niekto ma držal za ruku a jemným hláskom mi hovoril že sa to každú chvíľu skončí, jeho dotyk ma pálil ešte viac ako moje srdce, jeho vôňa ma pálila v nose ako benzín. Ale cítila som iba jeho tak keď bola pri mne Esme a hovorila mi rôzne príbehy z jej života a ešte aj niektoré zo života jej detí, raz som sa jej chcela opýtať čo sa to deje, ale keď som už otvorila ústa vyšiel zo mňa iba žalostný krik. Esme sa ma pokúšala upokojiť, ale nikto mi nepovedal čo sa deje.

Ticho, úplné ticho sa rozprestrelo celou miestnosťou. Som mŕtva? Moje srdce nebije, ale prečo? Otvorila som oči, bola som v miestnosti ktorá bola ladená do bielych farieb, opatrne som sa prevalila na bok a podoprela som sa rukami, bolo zvláštne že som to urobila hneď ako som na to pomyslela. Videla som pred sebou 8...ľudí? Nie ľudia to určite neboli, boli krásny a boli to Cullenovci ale ešte krajší ako pred pár dňami keď som ich videla v škole.

Neviem ako ale z mojej hrude vyšlo silné zavrčanie, neviem prečo ale bála som sa ich, vyzerali tak, hrôzostrašne a to hlavne Emmett. Postavila som a rozbehla som sa ku dverám, bolo neuveriteľné ako rýchlo som k nim prešla, už som  sa chcela vypariť von ale Emmett ma chytil zo zadu a pevno ma držal, ja som sa mykala a chcela som aby ma pustil, veľmi som sa bála nevedela som čo sa deje, v krku som cítila neuveriteľné pálenie.

,,Emmett, počkaj, ona nechce nikomu ublížiť. Ona... ona sa bojí." Povedal Edward.

,,Jasné to jej tak budeme veriť." Emmett frflal.

,,Emmett aj ty by si sa bál keby si nevedel čo sa deje." Zahriakol ho Jasper. Ale nevnímala som čo hovoria, potom sa začal Carlisle veľmi opatrne ku mne približovať ale ja som sebou neprestala mykať, Edward mal pravdu bojím sa, veľmi.

,,Neboj sa, mi ti neublížime. Vážne." Jeho slová boli také upokojujúce že som sebou prestala mykať zo stranu.

,,Kde je Nick?" Nakoniec som povedala. No vlastne ani neviem či som to povedala ja lebo môj hlas bol iný ale úplne.

,,O neho sa strachovať nemusíš, má len slabý otras mozgu a zo pár modrín." Znova som sa pokúsila dostať zo silného Emmettovho zovretia. Nepustil ma.

,,Povie mi niekto čo sa tu do čerta deje?" Zdvihla som hlavu a pozrela sa na tých divných ľudkov.

,,No aha asi by si to mala vedieť." Esme o jeden krok podišla vpred.

,,Vieš Izabell mi sme tak trochu dosť... upíri." Emmett ma pustil a zasmial sa.

,,Och, no jasne. Upíri." Pozerala som sa na nich ako na bláznov, a oni blázni sú.

,,Viete čo, môžem si od vás zavolať? Zavoláme takých veľmi milých ľudí ktorý majú radi bielu a odvezú vás všetkých do takého veľkého tmavého domu, dobre?" Usmiala som sa na nich ale neprestala som pochybovať o tom že sú blázni.

,,Dobre a ako vysvetlíš toto?" Alice, tá malá mimozemšťanka sa dotrepala do tej veľkej bielej miestnosti s veľkým zrkadlom a postavila ho predo mňa. To čo som v ňom videla bolo neskutočné. Oproti mne stála krásna mladá dáma, jej pokožka bola biela ako sneh a vlasy čierne ako uhoľ, vyzerala ako snehulienka. Vlastne, okrem veľkých červených očí. Zdvihla som jednu ruku, chcela som skúsiť či náhodou to všetko nezmizne v opare dymu. Nezmizla, iba urobila taký istý pohyb ako ja, bolo to fascinujúce.

Autor: VAMPIRpavla (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prečo? - 2. Kapitola: