Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prepáč, že existujem 1.

14.11.2010 (10:45) • AliceCullenxD • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1984×

Bellin pohľad:

Musím skočiť do knižnice, nakúpiť a ísť k Angele. A to všetko bez môjho autíčka. Keď bol Charlie opitý, nabúral mi ho. Kvôli projektu z dejepisu som sa musela trepať na druhú stranu mesta.
Už som bola pred knižnicou, len som musela prejsť jednu križovatku so semaforom vo Forks. Zazvonil mi telefón, no rozhodla som sa, že prebehnem rýchlo na druhú stranu cesty a potom budem volať. Ako som prechádzala cez cestu, objavilo sa volvo, ktoré si to mierilo priamo na mňa. Žena v aute spanikárila a začala trúbiť, no ja som si šla ďalej v presvedčení, že to stihnem. V tej chvíli sa ozvalo posledné zatrúbenie a auto dostalo šmyk na mokrej ceste. Potom som videla len tmu.


Edwardov pohľad:

Toto mesto je tak malé oproti tým, v ktorých som býval. Dúfam, že si zvykneme.
„Kde to vlastne bývame, Edward?“ spýtala sa zvedavo moja matka.

Už po piaty krát blúdime po tej istej ulici.
Usmial som sa a odpovedal som jej: „Myslím, že teraz máš odbočiť doľava.“

Radšej som sa pozrel na GPS. Mama zabočila a už sme boli na správnej križovatke. Videl som, ako jedno dievča asi tak staré ako ja so slúchadlami v ušiach prechádzalo cez križovatku. Zrazu moja mama začala panikáriť. Zatrúbila a začala kričať, že ju zrazíme. Chcela sa jej vyhnúť, no dostala šmyk na mokrej ceste a nabrala ju zadným nárazníkom. Akoby toho nebolo dosť, rútili sme sa k betónovej stene. Pred nárazom som mame chytil ruku a zavrel oči. Ja sa smrti nebojím.




Bellin pohľad:

Keď som sa prebudila, myslela som si, že to bol len jeden z tých menej príjemných snov, ktoré sa mi zvyknú snívať. No keď som sa rozhliadla, hneď som si všimla, že som v nemocnici. Posledné, čo si pamätám je, že som to mala namierené do knižnice. Ale čo bolo potom? Chcela som sa posadiť a v tom došiel do izby doktor Carlisle Cullen. Nad jeho krásou nikdy neprestanem žasnúť. Bol blond, vysoký a mala som pri ňom pocit, že žmúrim do slnka.

„No Bella, som rád, že si sa prebudila. Už sme si začínali myslieť, že si v kóme,“ povedal veselo doktor a potom sa posadil na stoličku.

„Čo sa stalo? Ako dlho som tu?“ spýtala som za zmätene a stále som sa pozerala na doktora.

„Už dva týždne a tri dni. Celý čas si prespala,“ odpovedal pomaly doktor. Dvíhal sa zo stoličky a povedal: „Budem musieť ísť, čakajú ma pacienti. Keby si čokoľvek potrebovala, tak zavolaj sestru.“ Odišiel.

Čo budem robiť? Možno by som mohla zavolať sestru, chcem sa ísť aspoň prejsť. Stlačila som gombík a za pár sekúnd ku mne pribehla staršia sestrička tmavšej pleti.
„Prajete si niečo, zlatko?“ spýtala sa sestrička. Nepáčil sa mi jej tón hlasu. Bol taký vliezavý!

„Áno, chcela by som sa trochu prejsť,“ poprosila som ju a dúfala, že mi to dovolí.

Sestra sa usmiala a pokynula mi, aby som sa postavila. Za pár minút mi doniesla oblečenie. Obliekla som sa a s jej pomocou som vyšla na dvor, kde boli ďalší pacienti. Na jednej lavičke sedel chlapec s obväzom omotaným okolo hlavy, spod ktorého mu v špicoch vyčnievali jeho bronzové vlasy. Mal dlahu na ruke a pokúšal sa dať si ju dole. Prešla som tých pár krokov a sadla som si k nemu. Ani sa neobzrel.
„Myslím, že by si tú dláhu nemal dávať dole z ruky,“ povedala som a konečne si ma všimol.
„Ani nevieš, ako ma to svrbí...“ odpovedal a šibalsky sa usmial. Uf, ten je ale krásny.

Stále som mlčala, tak ďalej pokračoval: „Keď si si už sem tak sadla, povieš mi, ako sa voláš?“ Kým rozprával, ja som analyzovala každý vlas, ktorý vyčnieval z obväzu. Asi čaká na moju odpoveď.
„Ehm, Bella a ty?“ odpovedala som neisto. Čo to je so mnou?
„Edward, teší ma, Bella?“ povedal a začal sa smiať na celé kolo a všetci na nás pozerali.

„Kde máš izbu?“
„Je ti niečo vtipné?!“ Tvárila som sa na oko urazene a odpovedala som mu: „Myslím, že to je 108 a ty?“
„107! Super! Aspoň niekto na pokec, niekto normálny. Mám pocit, že môj spolubývajúci je gay!“ povedal bez náznaku humoru v hlase.
Začala som sa smiať a stále viac som sa utápala v jeho očiach.

Autor: AliceCullenxD (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prepáč, že existujem 1.: