Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prepáč, že existujem 2.

19.11.2010 (10:30) • AliceCullenxD • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1254×

Sedela som a rozmýšľala som, že sa ho niečo spýtam. Hneď ma napadla jedna z tých otázok, ktoré mi vŕtali v hlave.

Obzrela som sa po preplnenom dvore a spustila som: „Ty si tu vo Forks nový? Ešte som ťa tu nevidela.“

„Áno, v ten deň, ako som sa dostal do nemocnice, som sa sem nasťahoval,“ odpovedal smutne. Prečo sa tak tvári? Aj keď som ho ešte ani nespoznala, trhalo mi srdce, keď som ho videla, ako sa trápi.

„Čo sa ti stalo?“ spýtala som sa, no v tom istom okamihu som to oľutovala. Zatváril sa ešte smutnejšie a do očí sa mu nahrnuli slzy.

„Prepáč, prepáč! Edward, ak o tom nechceš rozprávať, nemusíš. Prepáč, že som bola taká drzá. Ale ja sama si nepamätám, čo sa mi stalo. Nemyslela som to tak,“ povedala som smutne. Nechcela som, aby mu bolo ešte horšie. Chytila som ho za ruku a začala som premýšľať o tom, čo sa mi mohlo stať, keď mám otras mozgu a zlomenú nohu. To vyriešim neskôr. Zamerala som sa na prítomnosť a zistila som, že Edward ma objíma. Tiež som ho objala a utešujúco povedala: „Neboj, to bude v poriadku, všetko bude v poriadku...“

„Ja si to nemyslím. Už nič nebude také ako pred tým,“ povedal skleslo. A pozrel sa na mňa. V očiach som mu videla tú neopísateľnú bolesť. V tom momente sa mu nálada zmenila a usmial sa, a povedal: „Nechajme to tak. Akože si nič nepamätáš?“

„Ja... Asi mám otras mozgu, neviem, čo sa stalo,“ povedala som zahanbene a sklopila som zrak. Bude si myslieť, že som blázon.

„Si šťastný človek. Aj ja si prajem zabudnúť, no nejde to,“ povedal a zahľadel sa do diaľky.

„Dúfam, že budeš v poriadku, Edward. Prepáč, že hovorím od veci, no nemali by sme ísť na obed?“ spýtala som sa nevinne. Bola som dosť hladná.

„Ver mi, po tom, čo uvidíš to jedlo, nebudeš už vôbec hladná,“ povedal a obaja sme sa začali smiať. No musím priznať, začínam sa báť.

Pomaly sme sa postavili a Edward ma chytil okolo pásu, aby som nespadla. Bolo mi to divné, ale príjemné. Prúdil medzi nami akýsi elektrický prúd. Došli sme k sestričke a ona nám naložila obed. Nedalo sa určiť, čo to je. Sadli sme si za starý, ošarpaný stôl a obaja sme na tú vec hádzali znechutené výrazy.

„Vieš, Bella, chcel som ti povedať, čo sa mi stalo, no nemal som na to dosť síl, rozprávať o tom,“ povedal a pozrel sa na mňa. Uprel oči na stôl a pokračoval: „V ten deň sme sa sem s mojou mamou prisťahovali. Mama blúdila stále po tej istej križovatke a nevedela vykľučkovať von. Keď som prišiel na to, kam máme zabočiť, vbehlo na cestu nejaké dievča, ktoré si nás všimlo až príliš neskoro. Mama sa jej snažila vyhnúť, no dostala šmyk a nabrali sme ju. Potom sme narazili do steny. Mama to neprežila, ja áno. Zdá sa mi to nefér.“

Najprv som nechápala, no potom som si spomenula. To ja som bolo to dievča! Ja som mu zničila život! Ja som mu zabila milovanú osobu! Ja! Ja! Ja! Všetko skazím. Mám mu to vôbec povedať či sa mám tváriť tak, že nič o tom neviem? Dobrá klamárka nie som, tak mu musím povedať pravdu. Určite so mnou už neprehovorí ani jedno slovo.

„Edward, budem ťa chápať, ak sa po tomto na mňa ani nepozrieš, no musím ti niečo povedať. Súvisí to s tou nehodou...“ Hovorila som veľmi pomaly, sama som nevedela, ako mu to povedať.

Edwardov pohľad:

„To ja som vám vbehla pod auto, spomenula som si. Prepáč, že existujem.“ dopovedala a pozrela sa na mňa prosebným pohľadom.

V tom okamihu sa mi zastavil čas. Nevedel som, či mám byť smutný, či mám byť na ňu nahnevaný alebo sa jej mám poďakovať za to, že mi povedala pravdu? Pozrel som sa na ňu a videl som ako sa trápi. Už som chcel prehovoriť, no ona sa postavila a odkráčala smerom k svojej  izbe. Dobehol som asi dve sekundy po nej, otvoril som dvere a videl som ju, s hlavou zaborenou vo vankúšoch. Počul som jej tiché vzlyky. Rozhodol som sa. Ona za to nemôže. Podišiel som k posteli, sadol som si a pohladil ju po vlasoch. Hneď sa otočila a pozrela na mňa tým uslzeným pohľadom...

3. kapitola

Autor: AliceCullenxD (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prepáč, že existujem 2.: