Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prepáč, že existujem 8.

19.05.2011 (19:45) • AliceCullenxD • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 1876×

Bella:

V posledných dňoch nechápem, čo sa deje. Stalo sa toho toľko a ja už ani neviem, kde mi hlava stojí. Celý čas neviem, čo je s mojím otcom, ani raz sa mi neozval. To je divné, obyčajne zvykne vyvolávať a zháňať ma odkazmi a teraz nič. To mu jeho dcéra nechýba?! Ešte k tomu mám starosti so svojou nohou. Ako len budem chodiť do školy so sadrou? To budú zas pohľady. V našej škole je to hrozné, keď sa niekomu niečo stane, hneď je z toho aféra a do pätnástich minút o tom vie celá škola. Nechápem, čo všetkých zaujíma, akú nehodu som mala? Proste malé mesto. Stavím sa, že od sestričiek sa všetci o mojom stave dozvedeli. Už si to viem predstaviť: prídem domov, nestihnem sa ani zložiť a už budú pred dverami čakať ochotní susedia s koláčmi, nútenými úsmevmi na tvári.

Z môjho premýšľania ma vytrhlo tiché zaklopanie na dvere. Dvere sa s vŕzganím otvorili a stál v nich Doktor Cullen. Vždy, keď sem prídem na pohotovosť, čo sa u mňa stáva každý týždeň, ohúri ma jeho krása. Celá jeho rodina je dokonalá, akoby na nich odviedli veľkú práci doktori. Lenže, toto ani plastika nedokáže. Jeho manželku som ešte nevidela, ale počula som o nej, že aj ona je dokonalá ako zvyšok rodiny. Ich deti sú úplne dokonalé, síce som s nimi ani slovo neprehodila, od kedy sa prisťahovali do Forksu. Sú dosť uzavretí.

„Tak čo, Bella? Si pripravená? Dnes ti prezriem tú ranu na hlave, dúfam, že už sa zahojila...“ prihováral sa mi a pri tom zaujato hľadel na temeno mojej hlavy. Zacítila som studený dotyk, ktorý mi robil dobre. Prstami mi prechádzal po hlave a pýtal sa, či ma to bolí.

„Doktor Cullen? Môžem sa vás na niečo opýtať?“ pýtala som sa váhavo a pozrela som sa do doktorových zvláštnych zlatých očí.

„Jasné, Bella, len sa pýtaj.“

„Chcela som sa spýtať na Edwarda. On bude bývať s vami?“ spýtala som sa ešte stále neveriacky. Neverila som, že tu budem mať niekoho okrem Jessicy a Mikea. Nedá sa s nimi rozprávať. Mike je totálne teplý a Jessica je do neho totálne zaľúbená, aj keď vie, že on hrá za iný tím. Musím uznať, nemám to v živote najhoršie.

„Už som si myslel, že sa nespýtaš... Áno, bude bývať s nami, dnes sa sťahuje. Vidím, že ste dobrí priatelia, takže si k nám kedykoľvek pozvaná, Edward sa určite poteší. Vieš, on teraz potrebuje niekoho, kto by pri ňom stál, má to ťažké,“ povedal zamyslene doktor a potom sa na mňa povzbudivo usmial. Vedel, že ja Edwardovi pomôžem.

„Ja to chápem, viem si predstaviť, čím asi prechádza,“ smutne som mu odpovedala a pritom myslela na Edwardovu smutnú tvár. Niekedy v jeho očiach zahliadnem slzy smútku, no on ich statočne prehĺta a snaží sa byť silný.

„No dobre, Bella, rád by som sa s tebou rozprával, ale, vieš, práca nepustí. Musím ísť. Tak sa drž.“ Usmial sa, postavil sa zo stoličky a vyšiel z mojej izby.

Ten doktor je fakt obetavý. Sám má veľkú, šesťčlennú rodinu a stále niekomu pomáha. Je to človek so srdcom na mieste.

Z môjho premýšľania ma vtrhlo tiché zaklopanie na dvere. Dofrasa! Čo zase? To nemôžem chvíľku premýšľať?

„Ďalej,“ zamrmlala som potichu. Do dverí vstúpila jedna z adoptívnych dcér doktora Cullena. Myslím, že sa volá Alice? V škole sa s ňou skoro vôbec nevídam, aj keď je v tom istom ročníku, ale aj tak viem, že je dokonalá ako celá ich rodina. Vtancovala mi do izby, postavila sa predo mňa a zapišťala:

„Ahoj, Bella! Som Alice!“

Autor: AliceCullenxD (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prepáč, že existujem 8.: