Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prepáč, že exitujem 3.

28.11.2010 (08:00) • AliceCullenxD • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1853×

Bella:

Pozrela som do jeho očí, čakala som, že sa stretnem s nenávistným pohľadom, no opak bol pravdou. Priateľsky sa na mňa usmial a chytil ma za ruku.

„Ty sa na mňa nehneváš?“ spýtala  som sa zmätene. Prečo? Ja to nepochopím. Veď som mu zabila matku, či sa mi to len zdá? Nevyznám sa v ňom.

Šibalsky sa na mňa usmial a povedal: „Nie, niekto by sa hneval, no ja si myslím, že nemám dôvod, aby som sa hneval.“  To nie je možné.

„Neklam ma, ja viem, čo cítiš. Prepáč, zničila som ti rodinu, zničila som všetko. Naozaj...“ ospravedlňovala som sa mu, no on mi rukou zapchal ústa: snažil sa ma umlčať.

„Neospravedlňuj  sa. Bola to náhoda. Keby si to nespravila ty, bol by tam niekto iný, chápeš?“ hovoril mi a ja som sa začala vzpierať, nech ma pustí. Usmial sa a potom povedal: „Pustím ťa, keď mi sľúbiš, že už ani raz nepovieš prepáč.“ Tak toto mu nesplním. Aj keby to nebola moja chyba, aj tak by som povedala prepáč.

Zakývala som hlavou akože súhlasím a on ma pustil. Hneď som vykríkla: „Prepáč!“ Myslela som si, že sa nahnevá, no on sa začal smiať tak nahlas, že po chvíli dorazila sestrička. Keď si všimla, že sa nič nedeje, tak sa na nás nahnevane pozrela, otočila sa k odchodu a zabuchla za sebou dvere.

„Mám problém. Určíte sa na mňa pôjde sťažovať,“ povedal Edward pobavene a stále sa pozeral na dvere.

„Prečo? Veď sme sa len smiali...“

„Vieš, chcela ma zbaliť, no ja som jej povedal, že nemám záujem. Som až taký Play Boy?“ odpovedal na moju zmätenú otázku.

„Nie, nie si,“ odpovedala som so smiechom. No nebola to pravda, on bol Play Boy, aspoň pre mňa.

Je taký krásny. Ten jeho úsmev. Bože, dobre, že  sedím, lebo by sa mi podlomili kolená. Správam sa ako nejaká zamilovaná teenegerka. Bože, Bella, uvedom sa! prikázala som si v duchu. Je možné, že by som z tohto nemocničného prostredia zošalela? Pocestujem z nemocnice do ústavu.

„Bella? Máš tu ešte nejakú rodinu?“ spýtal sa Edward po dlhšej odmlke.

„Bývam tu s otcom, neprišiel sa na mňa pozrieť?“ pomaly som zo seba vykoktávala, bola som dosť zaskočená, prečo sa ma to pýta.

„Hm, ja som tu nikoho nevidel, Bella,“ zamyslene odpovedal. Prečo môj otec neprišiel? To už na mňa úplne zabudol? Pri ňom je všetko možné, to musím uznať. No aj tak, toto som od neho nečakala.

Rozčertene som sa mu pozrela do očí, lenže on nie je ten, na ktorého by som sa mala hnevať. Snažila som sa ovládať a normálne odpovedať: „To snáď nie je pravda, to som si mohla myslieť, zas na mňa zabudol. Určite si myslí, že som u René."

„Ako na teba môže zabudnúť tvoj vlastný otec?“ spýtal sa Edward neveriacky a ja som sa začala smiať.

„To sa musíš spýtať jeho, on je na to expert,“ povedala som so smiechom a obaja sme sa začali smiať. Potom sme sa rozprávali o veľa veciach, o tom kde pred tým býval, aká bola jeho mama a o mojej rodine.

Asi som zaspala. Sníval sa mi divný sen. Sedela som na lúke s Edwardom, lenže, toto bol iný Edward ako ho poznám. Mal snehobielu pokožku studenú ako ľad, tvrdú ako kameň. Zrazu sa na mňa pozrel a ja som sa stretla s párom karmínovo červených očí...

Edward:

Bella zaspala, no ja by som tu s ňou najradšej zostal. Mám taký pocit, akoby som ju musel chrániť. Niečo mi lezie na mozog. Asi nie som normálny. Takto som uvažoval iba o svojej rodine a Bellu poznám sotva jeden deň.

Došiel som do svojej izby a sadol som si na posteľ . Mike tu ešte nebol, našťastie, teraz nemám náladu na tie jeho otázky, či je modrá lepšia ako fialová a podobne.

Do izby vošiel Carlisle, no stále sa pozeral do nejakých papierov. Pozrel sa na mňa a povedal: „No Edward, vyzerá to tak, že zajtra ráno ťa púšťame domov.“ V tom som akoby zamrzol na mieste. Domov? Je to pre mňa vlastne domov?

4. kapitola

Autor: AliceCullenxD (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prepáč, že exitujem 3.: