Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Profesor literatúry - 2. kapitola

04.02.2012 (10:15) • Satu • FanFiction na pokračování • komentováno 47× • zobrazeno 3571×

2. kapitola

V pondelok ráno, v môj prvý školský deň, som mala trochu naponáhlo.

Svižne som kráčala dlhou chodbou, aby som prišla na čas na úvodný seminár literatúry.

V kancelárii univerzity King's Collage som sa zdržala s profesorkou Carpovou, pretože som musela vyplniť hádam tisíc papierov a teraz meškám.

Na chodbe bolo ešte zopár zablúdencov ako ja, no pre istotu som radšej pridala do kroku.

Na stenách okolo boli samé zarámované fotky úspešných absolventov a sem-tam nejaká vitrína s medailami a výhernými pohármi. Nemohla som od toho výjavu odtrhnúť oči. Snívala som o tomto mieste už ako malá a teraz ho konečne môžem vidieť na vlastné oči.

Je to neskutočné, škola akoby tu žila vlastným životom. Cez veľké podlhovasté okná sem prenikalo svetlo, ktoré dopadalo na lesklú mramorovú podlahu a po chodbách sa ozývali bystré kroky študentov.

Cestou som míňala usmiatu skupinku dievčat čo natešene klebetili o novom profesorovi literatúry.

Tiež som naňho bola zvedavá, no zatiaľ som o ňom počula iba to, že prišiel z Ameriky a je to fešák s chutným zadkom.

Pousmiala som sa a spomenula si na Edwardov zadok zo včerajška. Bol tak dokonale tvarovaný, žeby som na ňom mohla oči nechať.

A to ani zďaleka nebola jediná vec, ktorú mal dokonale vytvarovanú. Tie jeho pery, ktorými ma láskal a silné svalnaté ruky, keď ma zvieral v pevnom objatí.

Ach, to bola rozkoš, pomyslela som si. Len škoda, že tam vtrhol ten chlapík v smokingu. Zamračene som zavrtela hlavou.

Na čo to, dočerta, myslím? pýtala som sa sama seba, no moje odvážne ja sa robilo, že ma ignoruje.

Nahnevane som zabočila do krátkej chodby, kde, ako som vyčítala z malého plániku školy, sa mala nachádzať trieda.

S malou dušičkou som vkročila dovnútra, dúfajúc, že tam učiteľ ešte nie je.

Mala som šťastie, učiteľ nikde nebol, za to sa na mňa otočilo pár študentov so skúmavým pohľadom.

Rýchlo som za sebou zavrela dvere a posadila sa do prvej prázdnej lavice, ktorú som si všimla. Zhlboka som sa nadýchla a vyložila na stôl poznámkový blok a pero.

Chvíľu som iba nepohnuto sedela a myšlienkami zase zablúdila k Edwardovi, tomu krásnemu, bronzovovlasému chalanovi z lietadla. Ešte teraz som si dokázala živo vybaviť aký blažený pocit vo mne vyvolávali jeho vášnivé bozky.

Naše pery do seba zapadli tak dokonalo, že sme si pri bozkávaní ani raz necinkli zubami o seba. Hladil ma po pokožke na chrbte a brušku.

Tak strašne som ho chcela ešte raz vidieť, no nemám jeho číslo. On má to moje, lenže je to chlap. Ten mi už nezavolá.

Pre istotu som ale vytiahla mobil z tašky. Na displeji blikal nápis, Máte 1 novú správu.

Žalúdok sa mi zhupol a v pod brušku sa ozvala známa nervozita. No hneď ako som stlačila možnosť Čítať, za chrbtom sa mi ozval káravý hlas.

„Nerád vás ruším, ale v škole je zakázané používať mobilné telefóny.“

Rýchlo som mobil skryla pod lavicu a zodvihla hlavu. Určite ma upozornil ten nový profesor, ktorý práve stál pred tabuľou, chrbtom k nám a písal svoje meno čiernou fixkou.

Zatiaľ stihol iba Pán Cullen. V druhej ruke držal papiere s nápisom King's Collage.

Prezrela som si ho. Zozadu vyzeral mlado, na sebe mal bledé rifle a modrú košeľu s vyhrnutými rukávmi. V triede sa ozvalo viac obdivných hvizdov, medzi nimi aj červenovlasé dievča z vedľajšej lavice.

„Viem, že som nový,“ pokračoval stále otočený chrbtom k triede. „Ale práve som dostal z riaditeľne školský poriadok. Píše sa tam o právach telefonovania v škole.“

Pod svoje meno dopísal názov látky. Literatúra v začiatkoch.

Potom sa otočil. Papiere mu vypadli z ruky a rozsypali sa po linoleu na podlahu.

Nechápavo som vytreštila oči. V ústach mi vyschlo. Pred triedou stál Edward.

Edward, s ktorým som sa ešte včera bozkávala a ten istý Edward, ktorému som dala číslo, s nádejou, že ho ešte uvidím. Môj Edward.

Vyzeral ešte lepšie než včera. Strapaté  bronzové vlasy mu lietali do všetkých strán v dokonalom sexi účese a pod rozopnutou modrou košeľou mal biele tričko, ktoré mu obopínalo svalnatú hruď.

Nemo sa na mňa pozeral a tvár mal bledú ako krieda.

„Do riti,“ zaklial.

Celá trieda sa pozrela mojím smerom. Cítila som ako cela červenám, a tak som rýchlo sklonila hlavu a vlasy nechala spadnúť do tváre.

Pod lavicou som stále držala mobil, kde svietila nová správa. Otvorila som ju a prečítala.

Kedy ťa znovu uvidím? E.

Ľudkovia, mrzí ma, že je táto kapitola taká krátka, no v poslednej dobe mám toho veľa.

Nabudúce sa polepším a kapitola už bude dlhšia. Satu. :)

PS: Ďakujem všetkým, čo mi minule napísali také krásne komentíky. Neuveriteľne ma potešili. :D

Autor: Satu (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Profesor literatúry - 2. kapitola :