Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Race of Life - 18. kapitola

09.01.2011 (15:45) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1556×

18. kapitola

Edward

Mia sedela vedľa mňa, ruku položenú na stole, druhú v tej mojej. Ako sa snažila sústrediť, mračila sa a nakláňala sa na jednu stranu. Keď sa začala mierne chvieť, začal som byť nervózny, ale nechal som ju. Potom sa však stalo niečo... zvláštne. Jej telo akoby sa myklo, potom ešte raz a potom... Mia padla tvárou na stôl.

„Mia!“ vykríkol som a nebol som jediný. Okamžite pri nej stál Carlisle a snažil sa zistiť, čo sa stalo.

Srdce mi hádam vynechalo aj pár úderov, keď ju opäť oprel o operadlo stoličky a ja som zbadal jej bledú tvár.

„Čo sa jej stalo?“ spýtala sa potichu Esme. Mia sa jej veľmi páčila a všimla si, že mne na nej záleží, veľmi záleží.

„Neviem... Felix?“ obrátil sa Carlisle na jej sestru.

Chcel odpovedať, no v tom mu zazvonil mobil.

„Haló?“

Na druhej strane sa ozval neznámy mužský hlas. „Felix, to som ja, Neil. Čo je s Miou, cítil som, ako slabne.“

„Pamätáš si dvetisícročný zákon?“

Na druhej strene bolo počuť zalapanie po dychu. „No do riti! Nehovor, že je ešte stále sama.“

Absolútne som nerozumel tomu, čo sa tu deje. Teraz bola podstatná Mia. Ak sa jej niečo stane... Neprežijem to. Priveľmi mi na nej záleží.

„Stále, stále... Ale to preberieme neskôr. Mal by si prísť,“ povedal Felix a stále držal Miu za ruku.

„Hneď som tam...“

„A, Neil,“ podotkol ešte Felix, „priveď tú svoju dcéru. Uvidíme, čo sa dá robiť.“

„Vďaka, braček,“ povedal a potom spojenie prerušil.

„Poď, Edward, musíme ju preniesť,“ povedal a pokynul hlavou k Mii. Prikývol som, vyšvihol si ju na ruky a vybral sa za Felixom, ktorý sa vybral po dlhej chodbe, až na koniec. Potom otvoril nejaké veľké dvere a my sme sa náhle ocitli v izbe, kde som už raz bol – bola to izba, kde vtedy ležala Mia a ja som jej dal piť moju vlastnú krv.

Sotva som ju položil do perín a zavreli sa za nami dvere, vošiel dovnútra muž s vysokou postavou a dlhšími hnedými vlasmi. Z jeho tváre na mňa uprene hľadel pár sivých, trochu odmeraných očí.

„Ahoj, Felix,“ povedal prichádzajúci pevným hlasom. Uvedomil som si, že je to Neil – Miin druhý brat. Jej dvojča, aj keď dvojvaječné, keďže sa až tak nepodobali.

S Felixom sa bratsky objali. Potom sa otočili na mňa.

„Kto je to?“ spýtal sa.

Felix si odkašlal. „To je Edward, Miin... kamarát,“ povedal veľavýznamne.

Neil mi podal ruku. „Teší ma, som Neil.“

Ruku som prijal a potriasol ňou. „Edward.“

Potom zavládlo ťaživé ticho. Ani jeden z nás nemal potrebu rozprávať, ale ja som mal plno otázok, lenže som si nebol istý, či ich môžem položiť. Skôr som sa bál toho, že mi neodpovedia. No nakoniec som sa predsa len odhodlal.

„Čo sa tu vlastne deje? Čo je s Miou?“ spýtal som sa, držiac ju za ruku.

Jeden z nich sa zasmial. „Udivuje ma, že si vydržal byť ticho tak dlho. Čo by si chcel vedieť?“ spýtal sa dotyčný.

„Čo je to dvetisícročný zákon?“

Opäť sa jeden z nich zasmial. „Ty ideš priamok jadru veci, však?“ spýtal sa. Potom sa posadil oproti mne a ja som zistil, že je to Felix.

„Dvetisícročný zákon vydal náš otec, keď sme ešte boli malí. Predtým to bývalo niečo ako... kliatba, ktorou bol zaťažený otcov druh. Takže sa tak trochu prenieslo aj na nás. Hovorí o tom, že každý potomok kráľovskej rodiny musí najneskôr dvetisíc rokov po narodení priviesť na svet prvého potomka. A to s bytosťou, ktorú mu určia rodičia alebo s bytosťou, o ktorej sa jej alebo jemu bude snívať. Každý z nás už to má za sebou, až na Miu. A čoskoro bude mať narodeniny, má na to už len niečo málo okolo dvoch mesiacov,“ povedal a čakal, kým to strávim.

Mal som čo robiť, aby som si udržal normálny výraz. Vedel som, že Mia je stará, ale až tak? A ten... zákon? Prečo je taký krutý? Veď ona môže zomrieť!

„Jej rodičia nikoho nevybrali, však?“ uisťoval som sa.

Felix prikývol. „Nesúhlasila s tým. Vedela, žeby tak niekomu mohla zničiť šťastie a tak sa rozhodla, že počká, kým sa jej nebude snívať o mužovi, s ktorým má žiť. Len vtedy si vraj bude istá, že je ten muž určený pre ňu. Ale ja ani neviem, či sa jej už o niekom snívalo, alebo nie,“ povedal a jeho hlas znel zúfalo. Ani som sa nečudoval.

Odrazu sa Mia pohla. Stlačila mi ruku a viečka sa jej zachveli. S nádejou som na ňu pozeral. Odrazu otvorila oči a zadívala sa na mňa.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa potichu a snažila sa posadiť, ale ja som jej to nedovolil. Mala by si ešte oddýchnuť.

„Príliš si sa vyčerpala, sestrička. Prečo si mi nepovedala, že ešte nemáš partnera?“ spýtal sa jej obviňujúco jej druhý brat – Neil.

Mia sa trochu začervenala. „To je moja vec, Neil,“ povedala potichu.

„Aspoň mi povedz, že sa ti o niekom snívalo,“ zašomral, ale tak, aby sme ho všetci počuli.

Mia sa na mňa previnilo usmiala a potom zamrmlala: „Áno, snívalo sa mi o niekom,“ povedala a opäť na mňa previnilo pozrela.

Síce ma to bodalo, ale musel som ju nechať. Má svoj osud, svoj svet, ja som nepodstatný. Radšej nech ju má niekto iný, akoby mala zomrieť. Radšej ju stratím takto, ako naveky.

„A o kom?“ spýtal som sa opatrne a dával si pozor na svoj výraz, aby som neprezradil, ako veľmi ma to bolí.

Mia po pohladila po tvári. „To o tebe sa mi snívalo, Edward.“

Kapitolu by som rada venovala všetkým čitateľom. Ospravedlňujem sa za jej krátkosť, ale je mi tak príšerne, že som rada, že som napísala aspoň toto. Nabudúce sa vám to pokúsim vynahradiť.

Dúfam, že ešte niekto z vás bude chcieť pokračovanie... Vaša Nessie. :)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Race of Life - 18. kapitola :