Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Renesmeeina budúcnosť - 4. kapitola

29.08.2013 (07:00) • kikinka82243 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 819×

Ráno som vstala a nemohla som uveriť tomu, čo vidím. Za oknami sa na zelenom trávniku rozlievali zlatisté lúče raňajšieho slnka. Hneď som mala dobrú náladu. Obliekla som si čiernu minisukňu a svetlomodré tričko, no pod sukňu som si dala aj modré pančušky, pretože až tak teplo nebolo. Na nohy som si obula čierne členkové čižmy na klinovom opätku, potom som si vzala tašku s vecami do školy a zišla som dole do kuchyne. Za stolom už sedel Jake a tlačil do seba raňajky.

„Dobré ránko,“ pozdravila som ho s úsmevom a vtisla som mu letmú pusu na líce.

„Dobré ránko, dnes máš nejakú dobrú náladu,“ pozdravil ma.

„Svieti slnko,“ ozrejmila som mu. Ďalej sa ma už nič nepýtal, tak som si začala robiť raňajky. Vybrala som zo skrinky musli a zaliala som ho mliekom. Sadla som si za stôl a začala som jesť. Po chvíli zišla po schodoch teta Alice v nohaviciach, ktoré by si do školy nikdy neobliekla.

„Ty nejdeš do školy?“ opýtala som sa jej.

„Nessie, drahá, pozri sa von oknom,“ sarkasticky povedala. Pozrela som sa von oknom a nevidela som tam nič divné. Slnko svietilo, nepršalo a vtedy mi došlo, že to, že svieti slnko, je ten problém.

„Ježiši, jasné, prepáč, nedošlo mi to!“ Cítila som sa tak blbo, že mi to nedošlo hneď ráno. Nikto okrem mňa a Jakea nemôže dnes vyjsť z domu medzi ľudí.

„Nessie? Zlatko, dnes nemusíš ísť ani ty do školy.“ Zo svojej izby na mňa zakričala mamka.

„Ale ja chcem, nevadí ti to?“ s nádejou, že ma pustí, som na ňu zakričala.

„Nie, vôbec, pekný deň,“ popriala mi.

„Aj tebe,“ zakričala som na ňu naposledy.

„Zlato, ani ja dnes nejdem do školy,“ priznal sa Jake.

„Prečo?“ Nevedela som nájsť dôvod, prečo by on nemal ísť do školy.

„Mám možnosť sa uliať, a to treba využiť.“

„Tak fajn, ja teda idem." Dala som mu bozk na rozlúčku a vyšla som z dverí.

„Ahojte všetci!“ zakričala som, no vedela som, že aj keby som nekričala, tak by to počuli. Vošla som do garáže a vzala som si kľúče od nového džípu audi, ktoré kúpil Emmett. Malo bielu farbu a strašne sa mi páčilo, keď to však zistí, tak ma zabije, no čo už. Zapla som motor a vydala som sa do školy. Viezla som sa pomaly, lebo som mala ešte dosť času a vtedy mi napadlo, že by som cestou vzala Carlee. Zastala som pred jej domom a na mobile som vytočila jej číslo. Zvonilo to, no nedvíhala, tak som vystúpila a zazvonila som. Po chvíľke mi prišiel otvoriť jej brat Matt.

„Ahoj, je ešte Carlee doma?“ opýtala som sa ho.

„Čaw, áno, je, idem ju zavolať.“ Stála som pred dverami a čakala na Carlee. Matt mal divný výraz, keď mi prišiel otvoriť, no asi sa len zle vyspal, tak som to neriešila.

„Ahoj!" Po schodoch skackala Carlee.

„Ahoj, napadlo mi, že by som ťa zobrala do školy, lebo dnes idem sama,“ ponúkla som jej.

„To je od teba milé, ďakujem,“ poďakovala a nasadla na miesto spolujazdca. Do školy sme sa viezli potichu, ale Carlee sa mi zdala nejaká vykoľajená.

„Carlee, je ti niečo?“ opýtala som sa jej so záujmom.

„Ale nie, len som sa trochu pohádala s Mattom,“ priznala.

„To je mi ľúto,“ poľutovala som ju a medzitým som zaparkovala pred školou. Vystúpili sme z auta a kráčali sme k skrinkám. Keďže moja bola bližšie, tak sme sa najprv zastavili pri nej a až potom pri tej jej.

„Akú máš prvú hodinu?“ opýtala som sa jej.

„Hmmm, muzické umenia!“ odpovedala.

„To je po ceste do mojej triedy, tak idem s tebou,“ navrhla som.

„Jasné, poď.“ Pred jej triedou sme sa rozlúčili a ja som kráčala na matiku. Dúfala som, že aspoň niečo budem vedieť, keď mi to Carlee tak dobre vysvetlila. Vošla som do triedy a sadla som si na svoje obvyklé miesto. Usadila som a vybrala som si učebnice na stôl.

„Ahoj, ja som Louis!“ Zdvihla som hlavu a zbadala som pri mojej lavici stáť chalana s blond vlasmi a modrými očami. Postavu mal vyšportovanú a zdal sa mi strašne zlatý.

„Aaa-ahoj, ja som Renesmee!“ zajachtala som sa.

„Môžem si prisadnúť?“ opýtal sa.

„Jasné!“ Pokynula som rukou na stoličku vedľa seba. „No asi len na dnes, lebo inokedy tu sedí môj brat Emmett.“

„Všimol som si ho,“ zasmial sa. Kým prišiel učiteľ, tak sme sa trochu zhovárali. Dozvedela som sa, že má dve sestry, o ktoré sa stará sám, lebo ich rodičia zomreli. Bolo mi ho aj ľúto. Ďalej som sa dozvedela, že sa mu dosť páči Carlee a tiež sa mi priznal, že si ku mne prisadol aj preto, lebo videl, že sa s ňou kamarátim. Dohodli sme sa, že si s Carlee prisadnem pri obede k nemu a jeho kamarátom. Cez hodinu nám učiteľ rozdal naše včerajšie písomečky. Dostala som z nej jednotku, no vedela som, že to vôbec nebolo mojou zásluhou. Prvých päť hodín ubehlo veľmi rýchlo. Keď som šla z muzických umení, stretla som Carlee a spolu sme šli na obed. Vošli sme do jedálne a hneď som zbadala Louisa. Sedel za stolom spolu s ďalšími ľuďmi, ktorých som nepoznala. Postavili sme sa do radu, ja som si dala kúsok pizze a Carlee si dala nejaký šalát.

„Tak, kam si pôjdeme sadnúť?“ opýtala sa Carlee a rozhliadala sa po jedálni.

„Poď.“ Zamierila som k stolu, za ktorým sedel Louis.

„Ahoj, môžeme si prisadnúť?“ spýtala som sa Louisa.

„Ahojte, tu vám držím miesto.“ Ukázal na dve voľné stoličky vedľa seba. Sadla som si na tú, čo bola ďalej od Louisa. Vedľa mňa sedela útla ryšavovlasá dievčina.

„Tak, ľudia, toto je Carlee a Renesmee,“ predstavil nás.

„Ness, Carlee, toto sú Bradley, Amy, Emily, Amber a Jim,“ hovoril a pritom ukazoval na ľudí, čo sedeli okolo stola.

Počas obeda sa Carlee zhovárala s Louisom a ja s Amy, to bola tá útla dievčina vedľa mňa. Zistila som, že s ňou mám telesnú a biológiu. Všetci boli veľmi milí a ja som mala pocit, že som si našla nových kamarátov. Po obede sme spolu s Carlee šli na angličtinu. Preberali sme to isté, čo včera. Hodina ubehla veľmi rýchlo. Hneď po hodine sme šli ku Carlee domov. Tam sme si urobili úlohy a čakali, kým príde Matt. Nemuseli sme čakať dlho. Matt ma zavolal do svojej izby. Tam som uvidela niečo, čo ma neuveriteľne vystrašilo. Po celej izbe mal rozvešané obrázky upírov, sušený cesnak a drevené kolíky.

„Len si zoberiem nejaké veci a pôjdeme do obývačky, pretože, súdiac podľa tvojho výzoru, ťa táto výzdoba vystrašila.“

„Ja, len je to trochu nezvyčajné.“ Bol divný. Začínala som sa ho báť.

Vysvetľoval mi matiku dolu v obývačke, ale ja som nevedela zabudnúť na obraz jeho izby. Keď sme skončili, nevedela som odolať a opýtala som sa:

„Ty máš rád upírov?“

„Ja hľadám dôkazy o ich existencii,“ vysvetlil mi, „inak ich neznášam, sú to krvilačné beštie.“

„Tak, ja už pôjdem, ďakujem za doučovanie.“ Snažila som sa rýchlo opustiť ten dom, mala som strach, že by mohol odhaliť moju rodinu a mňa.

„Nemáš začo. Inak, kedy zase prídeš?“ opýtal sa.

„Neviem, čo tak v utorok?“ navrhla som a pritom som sa obúvala.

„Dobre, budem čakať, maj sa.“ Otvoril mi dvere.

„Ahoj!“ Takmer som vybehla z dverí. Nasadla som do auta a uháňala domov.

Bola som veľmi rozrušená a v takomto stave som nemohla ísť domov, tak som zašla do nákupného strediska. Prechádzala som sa po obchodoch a aj som si niečo kúpila. Keď som už bola ako tak upokojená, tak som šla domov. Viezla som sa po ceste k nášmu domu. Zaparkovala som auto a vbehla do domu.

„Ahoj, láska, veľmi si mi chýbala.“ Jake ma vášnivo pobozkal, vyniesol ma v náručí do izby.

„Počkaj, naši nie sú doma?“

„Nie, všetci šli na lov.“

Zamkli sme sa v mojej izbe a bozkávali sme sa. Bozkával ma vášnivo a jeho pery boli také teplé, bolo to také nádherné. V tú noc sme sa prvýkrát oddali svojej láske naplno. A ja som zabudla na Matta aj na všetko ostatné. Nikto z rodiny celú noc neprišiel domov, a tak sme mali s Jakeom celý dom len pre seba a našu lásku.
 

Prosím komentíky.

Autor: kikinka82243, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Renesmeeina budúcnosť - 4. kapitola: