Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Secrets - Prológ + 1. kapitola

22.09.2012 (15:00) • Krisbian1 • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1224×

Prológ

Kde sídli láska? Všetci vravia, že v srdci. Som upírka - ja srdce nemám, nepotrebujem ho, lebo v mojom tele nekoluje ani kvapka krvi. Aj tak cítim niečo, čo nikdy predtým. Som zaľúbená do obyčajného muža.

Ako sa to mohlo stať? Ako dlho to potrvá? Ako ma to zmení?

Prišlo to celkom náhle, stačil len jeden pohľad. Keď sa naše oči stretli, zaplavil ma zvláštny pocit, že tohto človeka budem chcieť vidieť znova a znova. Ten pocit bol veľmi naliehavý a nezažila som ho nikdy pred tým, možno iba pri Michaelovi.

Páčilo sa mi to ľudské teplo, pri dotyku jeho ruky. Tie dokonalé rozstrapatené bronzové vlasy a sýtomodré oči. Nikdy by ma ani nenapadlo, že sa po zemi pohybuje takýto ideál mužskej krásy. Neuvažovala som nad tým, že po Michaelovi sa znovu zamilujem.

   1. kapitola

Bella:

Prechádzala som nočnými ulicami Londýna. Vracala som sa domov z baru, kde pracujem. Pre niekoho by mohla byť táto nočná prechádzka desivá, pretože na každom rohu číhalo nebezpečenstvo. Lenže ja som vyše dvesto rokov stará upírka a prechádzať sa po nočnom meste je pre mňa raj.

Zahla som do tmavej uličky, ktorá viedla smerom k môjmu bytovému komplexu. Bolo niečo po jedenástej, v uličke sa ozývalo iba klopkanie mojich lodičiek. Za sebou som počula hlasy ožranov, ktorí na mňa volali. Na ich mieste by som si však dávala pozor na to, s kým sa chcú zahrávať. Zrýchlila som tempo chôdze a o pár minút som už odomykala dvere na byte.

V kuchyni na mňa čakala mama s fľašou čerstvej krvi. Ľudskej krvi. Zavesila som si kabát na stojan v chodbe a rozbehla som sa do kuchyne. Vysadla som na vysokú stoličku a pozerala som sa na mamu. Je to snáď najkrajšia upírka na zemi. Čierne dlhé vlasy jej ostro kontrastujú so snehovo bielou pokožkou, má krásny špicatý noštek, mierne dvihnutý dohora, chladné tmavé oči má hlboko vsadené a jej pery majú krvavočervenú farbu. Vždy, keď ju vidím, zisťujem, že som oproti nej iba škaredé káčatko. Nie som ani z polovice tak nádherná ako ona.

„Aký si mala deň?“ opýtala sa a ladným krokom prišla k stolu.

„Celkom to ušlo,“ odvetila som a odpila si trochu z krvi, ktorá uhasila môj pálivý smäd. „A čo ty?“

„Bolo aj lepšie. Počula si o tom, že paní Flowersová dnes zomrela?“ zosmutnela. Vlastne ten smútok iba predstierala.

„Ach, mami,“ povzdychla som si, „vieš, čo som ti hovorila o zabíjaní susedov.“

„Bells, ona už bola stará a okrem toho všimla si, že nejako nestarneme. Bolo potrebné dostať ju zo zemského povrchu.“ Prekrútila som očami a znovu som si odpila z krvi. Nechápala som, prečo úbohú paní Flowersovú zabila, mohla o chvíľu zomrieť prirodzenou smrťou.

Vypila som celý pohár, olízala si pery a  odišla som do svojej izby. Zvalila som sa na posteľ a znudene som pozerala na strop. Znovu som rozmýšľala o smrti. Keby som bola človek, stačil by mi nôž, tabletky, či žiletky. Keď ste upír všetko trvá večne - sekunda, minúta, hodina, deň. Niekedy mám chuť byť znovu človekom alebo rovno umrieť. Chcela by som večer prísť domov, objať svoje deti, osprchovať sa, ľahnúť si do postele, milovať sa so svojím manželom, a potom spokojne zaspať v jeho náručí. Pre niekoho normálna každodenná rutina, pre mňa sen. Čo všetko by som dala za prebdené noci nad malým dieťaťom, než nad knihou či internetom. Chodila by som do parku v letných šatách - nie, žeby som teraz nemohla, lenže to na sebe musím mať náhrdelník, ktorý má chráni pred slnkom. Sedela by som na verande a popíjala ľadový čaj. Chytala by som bronz a vylihovala by som pri bazéne. Viedla by som normálny život a mala by som lásku. Už je to päť rokov, čo som opustila Michaela, samozrejme, to bolo nedobrovoľne. Živo si ten deň pamätám.

Vonku husto snežilo. Už ostávali len dva dni do Vianoc. V mestečku Charlottetown, na ostrove Princa Edwarda v Kanade, vládla predvianočná atmosféra. Námestie zdobil vysoký vianočný stromček, v uliciach boli vyvešané vianočné ozdoby, z domov sa ozývali koledy a všade sa rozliehala vôňa medoviny. Ako každý iný deň som sa chystala do práce. Pracovala som v jednej reštaurácii, na rohu našej ulice. Akurát, keď som si na nohy naťahovala čižmy, za mnou pribehla mama.

„Zlatko, mám prácu v Londýne, zajtra sa sťahujeme,“ oznámila mi nadšene. Vyvalene som na ňu zízala a nechápala som.

„Mami, ale veď ja tu mám kamarátky, priateľa a prácu.“

„Je mi to ľúto, budeš sa s nimi musieť rozlúčiť.“ Pozerala som na ňu a úzko mi zvieralo krk.

„Toto mi nemôžeš urobiť,“ povedala som a najradšej by som ju v tom momente zabila.

„Prepáč, zlatíčko,“ hovorila s ľútosťou, no v jej očiach bolo vidno radosť.

„Ja tam nechcem ísť!“ kričala som, avšak, bolo to nanič. Nezmením to, musím sa so všetkými rozlúčiť.

Schmatla som kabelku a vybehla som vonku na ulicu. Dohodla som si stretnutie s mojím Michaelom.

Sadli sme si do kaviarne, on si dal horúci čaj a ja som naňho pozerala, ako sladko sa usmieva.

„Michael, musím ti niečo povedať,“ začala som a sklopila pohľad.

„Deje sa niečo?“ opýtal sa a úsmev mu postupne zamrzol.

„Nebudem to naťahovať, sťahujem sa do Londýna,“ dostala som zo seba a pevne stláčala jeho dlaň v tej mojej. Keby som mohla, tak by som plakala. Pamätám si jeho smutný výraz v tvári, keď ma videl odchádzať z kaviarne, vedel, že už ma v živote neuvidí.

Jemne som potriasla hlavou, aby som tu myšlienku dostala z hlavy. Určite je teraz šťastný, má rodinu, deti a dobrú prácu. Kiežby som ho mohla ešte raz v živote vidieť. No nemôžem, prišlo by mu čudné, že som sa za tých päť rokov nezmenila.

Zatiaľ čo ja päť rokov sexuálne abstinujem, moja mama strieda partnerov každý rok. Stále mi vravieva, že môjho otca milovala najviac zo všetkých svojich partnerov. Nikdy mi však nepovedala, čo sa s ním stalo.

Klepkala som si prstami po bruchu a zúfalo som čakala na nový deň. Všetky knihy, ktoré som mala na poličke, som prečítala vyše stokrát. Videla som všetky filmy, od romantických až po horory. Preto som sa stále v noci nudila. Chýbal mi sex. Mohla som zbaliť nejakého chlapíka v bare, ale ja som chcela sex z lásky. Muža, ktorý by ma ľúbil a bol by ku mne pozorný. Je neférové, že moja mama ma stále nejakého partnera. Už viem prečo. Ona nikdy necítila pravú lásku a nemá problém chlapa len tak odkopnúť. Nemá problém so sexom na jednu noc. Stále mi hovorí, že upíri majú takto fungovať, lenže ja viem. čo je to pravá láska a je to ten najúžasnejší pocit na svete. Nedokážem človeka zabiť, čo by upír mal. Nedokážem len tak niekoho odkopnúť. Nedokážem mať sex bez lásky. Každý by si o mne pomyslel, že som padavka a nie upír.

Konečne zašiel mesiac a na oblohe sa objavili prvé lúče slnka. Nový deň je tu!

Nemala som v Londýne, žiadnu kamarátku, a tak som sa rozhodla prehovoriť mamu, aby sme si kúpili psíka. Po dlhom presviedčaní súhlasila.

V chladné ráno som šla som do najbližšieho zvieracieho obchodu a vybrala som si roztomilého yorkshira. Predavač mi ho podal, a keď som ho chytila do svojich ľadových dlaní, začal sa triasť ako osika. Bol malinký a srdiečko mu búšilo o stošesť. Pomenovala som ho Smoky, ako psa, ktorého sme mali, keď som mala tri. Vložila som ho do teplej tašky, aby mi nezamrzol.

Keď som sa vracala z mesta, stálo pred našim bytovým komplexom sťahovacie auto. Vysokí, silní muži z neho vyťahovali nábytok a niesli ho hore do bytu pani Flowersovej. Nejako extra som neskúmala, kto je náš nový sused. Bolo mi to jedno. Prehrabla som sa v kabelke, ale nevedela som nájsť kľúče. Brána bola otvorená, a tak som vkĺzla dnu. Vybehla som na štvrté poschodie a zaklopala som na dvere nášho bytu. Mama nebola doma. Povzdychla som si a na päte som sa otočila. Vtom som do niekoho vrazila. Dvihla som zrak a predo mnou stal muž. Dokonalý muž. Postavu mal súmernú, bronzovohnedé vlasy rozstrapatené, pery roztiahnuté do jemného úsmevu a jeho uhrančivý pohľad smeroval na mňa.

„Prepáč,“ ospravedlnila som sa.

„Nič sa nestalo,“ povedal a ja som cítila, ako ma zaplavilo teplo. Cítila som sa, akoby som znovu ožila.

„Eh, som Isabella, no stačí, ak ma budeš volať Bella,“ predstavila som sa a pozerala mu do oči.

„Ja som Edward,“ usmial sa a podal mi ruku. Chytila som mu ju a potriasla ňou. Cítila som ľudské teplo, cítila som to, ako mu v žilách koluje krv a tlkot jeho srdca mi pripadal, ako najkrajší zvuk na svete. Prešla mnou zvláštna energia. A ako sa to mu hovorí v ľudskom jazyku - jednoducho som sa zamilovala.

„Chystáš sa niekde?“ opýtal sa ma po chvíli.

„Nie, len som si zabudla kľúče a mama nie je doma,“ odvetila som a stále som mu pozerala do oči. Tak nádhernú modrú farbu očí som ešte nevidela.

„Keď chceš, poď ku mne, uvarím ti teplý čaj, veď si celá premrznutá.“

„To je od teba milé, ďakujem.“ Otvoril dvere a ako pravý gentleman ma pustil dnu ako prvú. Doslova som vycítila jeho pohľad na mojom zadku. Neriešila som to, iba som sa pousmiala a kráčala som po prázdnom byte k pohovke.

„Ešte si to tu budem musieť zariadiť. Aký čaj si dáš?“ zakričal na mňa z kuchyne.

„Vďaka, ale ja čaj nepijem.“ Sadla som si na pohovku a tašku so Smokym som si položila vedľa seba.

„Tak chceš kávu, alebo niečo iné?“

„Tvoju krv,“ povedala som si pre seba. Voňal tak sladko až ma to privádzalo do šialenstva. Každou sekundou bol bližšie k smrti, hocikedy som naňho mohla skočiť a vysať mu všetku krv z tela. Bol to jeden z mála chlapov, ktorého som si vedela predstaviť v posteli. Zatúžila som po jeho nahom ľudskom tele, obtierajúcom sa o to moje. Nechala by som sa oprieť hoc aj o kuchynskú linku a dovolila mu preskúmať každú časť môjho tela.

Edward:

„Zavolaj mi, keď prídeš do Londýna,“ povedala Kate a pevne ma objímala.

„Neboj zavolám.“

„Ľúbim ťa,“ šepla mi do košele.

„Aj ja teba.“ Spustil som ruky z jej pásu a nastúpil som do taxíka, ktorý ma odviezol na letisko. Skôr než taxík zahol za roh, stihol som jej poslať vzdušnú pusu a venovať jej posledný pohľad. Oči mala zaliate slzami a v rukách pevne stláčala náhrdelník odo mňa. Bolo ťažké ju opúšťať, ale kariéra je kariéra. Hoci je ťažké zabudnúť na všetky tie roky, prežité v New Yorku, s kamarátmi, s Kate, s rodinou, musel som si vybrať. Aj keď to odo mňa možno bolo sebecké, rozhodol som sa uprednostniť kariéru pred rodinou a priateľmi.

Nastúpil som do lietadla a pohodlne som sa usadil. Poslednýkrát som sa pozrel na New York. Dal som si slúchadlá do uší a zaspal som. Zobudil ma až letuškin hlas, keď sme pristáli v Londýne. Len čo som sa prebral, zažmurkala na mňa. Márna snaha, hoci ohurujem skoro každú druhú, ešte som nenašiel žiadnu, ktorá by ma ohúrila tak ako Kate. Vstal som z vyhriateho sedadla a vystúpil som do poriadnej zimy. Pošmátral som vo vrecku a pohľadal som papierik s názvom ulice. Nadiktoval som ju šoférovi v taxíku. Počul môj americký prízvuk a pousmial sa. Potom sa mi v New Yorku budú o pár rokov smiať, že som pochytil anglický prízvuk.

Carlton Street, môj nový domov. Vystúpil som z taxíka a prevesil si batožinu cez plece. Muži zo sťahovacej firmy mi už nosili do bytu nábytok. Londýnske počasie bolo sychravé a vzduch bol chladný, úplne iný ako v New Yorku. Pomalým krokom som ťahal svoje lenivé nohy na štvrté poschodie, do svojho nového bytu. Akurát, keď som si z vrecka vyťahoval kľúče do mňa niekto narazil. Už som chcel tomu idiotovi, čo do mňa vrazil vynadať, no uvidel som pred sebou stáť stelesnenú dokonalosť. Útlu ženu, s tmavohnedými vlasmi po pás, ostro čiernymi očami a bielou pokožkou.

„Prepáč,“ ospravedlnila sa.

„Nič sa nestalo,“ povedal som a moje pery sa roztiahli do jemného úsmevu.

„Eh, som Isabella, no stačí, ak ma budeš volať Bella,“ predstavila sa a pozerala mi do oči.

„Ja som Edward.“ Podal som jej ruku. Chytila mi ju a potriasla ňou. Jej ruka bola ľadová, musela byť chudiatko úplne celá premrznutá. Prešla mnou zvláštna energia, akú som cítil iba pri Kate. Obával som sa toho najhoršieho. Chvíľu mi trvalo, než mi to došlo. Preboha, veď ja som sa zamiloval. Nie, nie, Bože to nemôže byť pravda, určite to je len nejaké okúzlenie. Moje srdce a môj mozog medzi sebou viedli vojnu. Mozog hovoril: „Obyčajné poblúznenie peknou ženou.“

A srdce zase: „Si zamilovaný.“

„Chystáš sa niekde?“ opýtal som sa po chvíli.

„Nie, len som si zabudla kľúče a mama nie je doma,“ odvetila a stále sme si pozerali do očí.

„Keď chceš, poď ku mne, uvarím ti teplý čaj, veď si celá premrznutá.“

„To je od teba milé, ďakujem.“ Odomkol som a pustil som ju ako prvú. Naskytla sa mi príležitosť vidieť jej dokonalé pozadie. Po pár sekundách a pohľadoch na jej úžasný zadok mi došlo, že nemá nohavičky. Poobzerala sa po celom byte a mierne sa usmiala. Usadila sa na pohovku v obývačke a preložila si jednu nohu cez druhu. Ja som sa dostal z tranzu a presunul som sa do kuchyne

„Ešte si to tu budem musieť zariadiť. Aký čaj si dáš?“ zakričal som na ňu z kuchyne.

„Vďaka, ale ja čaj nepijem.“

„Tak chceš kávu, alebo niečo iné?“ Zrazu bola úplne ticho. Potichu som vošiel do obývačky, aby som videl čo robí. Sedela tam a pozerala sa do zeme, vyzerala, akoby o niečom uvažovala. Jej výraz tváre bol nečitateľný, celá bola nečitateľná. Keby som mal posteľ, zvalil by som ju tam a preťahoval ju dokiaľ by vládala. Kate mala pravdu, že sa tu zamilujem a na ňu zabudnem. Teraz som mal však v mysli iba Isabellu. Aká musí byť nádherná, keď je nahá. Zatúžil som po tom, počuť ju, ako vzdychá moje meno, ako sa jej telo ohýba pod mojím...

Autor: Krisbian1, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Secrets - Prológ + 1. kapitola: