Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 16. kapitola

21.09.2011 (20:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 68× • zobrazeno 6416×

16. kapitola

„Bella?“ spýtal sa ma zrazu príliš sladkým tónom a ja som mu uvidela v očiach diabolské ohníky. Niečo šípi.

„Áno?“

Stále ma držal vo svojom náručí pri malom jazierku v parku, bolo mi krásne. „Vieš, napadlo mi, ako som už predtým hovoril, že by sme ti mohli ísť kúpiť nejakú spodnú bielizeň, tak mi napadlo, že neďaleko je taký skvelý obchod,“ šepkal mi do ucha. Najskôr som bola omámená jeho hlasom, ale keď sa mi do mozgu dostal význam jeho slov, začervenala som sa a pokrútila hlavou.

„Nepôjdem s tebou nakupovať svoju spodnú bielizeň.“

Pozrel sa na mňa psím pohľadom. Och, ako som mu len mohla odolať? To by som nikdy nedokázala.

„Cítim sa trápne,“ zamrmlala som, keď sme vošli do malého obchodíku s bielizňou. Zasmial sa.

„A keď z teba tie sexi veci strhávam, tak sa necítiš trápne?“ zavrnel mi zozadu do ucha a jemne ho pobozkal.

„Nie,“ odvrkla som.

S úsmevom ma chytil okolo pásu a ťahal k regálu s košieľkami.

„Veď ich mám doma dosť,“ šepla som, aby ma nepočula tá predavačka.

„Nie, nemáš. Len za posledný týždeň som ich roztrhal asi deväť,“ priznal sa a stále vrnel, keď si prezeral tie maličké kúsky látky. Je fakt, že zbožňujem ten satén a úžasne sa mi v nich spí. Až príliš som si ich obľúbila.

„Túto červenú si viem na tebe dokonalo predstaviť,“ šepkal ďalej a v ruke držal jednu krajkovú. O pár sekúnd ich mal v ruke asi dvadsať. Nahnevane som sa naňho pozrela, ale dal mi prst na pery, aby som neodvrávala.

„Berieme ich a hotovo. Nemusíš si ich ani skúšať, viem presne, že ti budú dobré a tvoje krivky v nich vyniknú presne pre moje oči,“ vrnel mi ďalej do ucha dráždivým tónom.

„Ty jeden...“

„... nadržanec,“ dokončil za mňa so smiechom a už kráčal k pokladni, kde si ho premeriavala červenovlasá predavačka, ktorej venoval len jeden pohľad. Potom ma majetnícky objal a išli sme naspäť domov.

xxx

„Daj tam tú reality show,“ navrhla som mu večer, keď sme sedeli v obývačke pri telke.

„Ty pozerávaš reality show?“ spýtal sa ohromene a kútiky sa mu zdvíhali do laškovného úsmevu. Vyplazila som naňho teatrálne jazyk a posunula som sa na druhý koniec sedačky. Detinsky som sa urazene nafúkla, ešte som schmatla zo sedačky ovládač a pridala na zvuku. Celú dobu som cítila na sebe jeho pohľad a pobavený smiech.

„Nemám ťa rada,“ zamrmlala som, keď sa neprestával smiať tým príliš božským smiechom a ja som sa absolútne nedokázala sústrediť na televízor.

„Ja ťa zbožňujem,“ povedal sladkým hlasom a posunul sa ku mne bližšie.

„Si strašne otravný,“ frflala som.

„Si nádherná, božská ako anjel.“ Ach, hlas mal tak sladký...

„A ty ako diabol.“

„A pokúsim sa ťa zviesť,“ povedal rozvášnene a posunul sa ešte bližšie, ruky na pohovke sa nám takmer dotýkali.

„Nemysli si, že si nejaký fešák.“

Zachechtal sa. „Už mám napnuté nohavice z tých tvojich sladkých slov,“ zašepkal mi do ucha a ja som sa naňho zhrozene pozrela.

„Nadržanec jeden.“

Sladko sa usmial. „Tiež ťa milujem a aj sa chcem s tebou milovať.“

Posunul sa ešte bližšie, boky sa nám dotýkali a jeho ruka sa uvelebila na mojom stehne. Až bolestivo pomaly ma hladil a skláňal sa ku mne. Navzájom sme si pozerali do očí, ani jeden z nás neodtrhol pohľad od toho druhého. Jeho pery som takmer cítila na svojich, vlhkosť jeho rovnomerne vykrojených pier ma omámila.

Zdvihla som hlavu vyššie a ústa sa mi samovoľne dotkli tých jeho. Pootvoril ich a ja som sa sykavo nadýchla, cítila som sa ako pobláznená pubertáčka. Srdce mi prudko bilo, ruky sa mi zrazu začali potiť a triasť. Napínal ma, no pocit uvoľnenia prišiel až keď sa konečne uráčil a dravo ma pobozkal. Hral sa s mojimi perami jazykom. Ja som sa len zmohla na vzdychy.

„Vieš si vôbec predstaviť, čo to so mnou robíš?“ zakňučala som.

„Áno, viem, presne to robíš ty so mnou,“ šepol a pritiahol si ma na svoju hruď. Ale zrazu sa mu rozzvonil mobil. Povzdychol si a zdvihol to, ani sa nepozrel na číslo volajúceho.

„Prosím?“ spýtal sa a hneď mi venoval ospravedlňujúci pohľad. To mohlo znamenať jediné.

„Áno, o polhodinu som doma,“ povedal po chvíli a vypol to.

„Manželka?“ tipovala som.

„Bohužiaľ. Prišla o deň skôr, pokúsim sa zajtra prísť,“ sľuboval mi a postavil sa. Na chodbe sa obul a pevne ma objal. Nechcela som ho pustiť, ale musela som. Teraz to bolo iné, takéto lúčenie som zažívala už takmer rok, ale vždy sa končilo vášnivým bozkom a s prísľubom ďalšieho sexu.

„Milujem ťa. Možno sa ešte dnes s Rose porozprávam o tom rozvode.“ Poslednýkrát sa ku mne sklonil a vášnivo ma pobozkal.

„Ľúbim ťa,“ šepla som a zakývala mu z dverí.

Edward:

Odchádzal som od nej s ťažkým srdcom, nastupoval som do výťahu a stále cítil tlkot jej srdca.

Nečakal som, že sa Rose tak skoro vráti. Dúfal som, že mi s mojím anjelikom ostáva ešte noc a aspoň polovica nedele.

Celú cestu som sa pripravoval, ako jej mám povedať o tom rozvode. Viem, že to bude pekne zložité, ale ja sa nevzdám. Bellu milujem a chcem byť len a len s ňou. Aj keby Rose nejakým zázrakom súhlasila, mám na krku ešte celú Volterru a hlavne jej milovaného ocka, kvôli ktorému sme manželia.

O pár minút som parkoval pred domom, ihneď som uvidel jej červený kabriolet. S povzdychom som vystúpil a išiel do bytu. Nechcel som použiť slovo domov, to slovo budem používať len vtedy, keď budem s Bellou.

Odomkol som a uvidel Rose v krátkych šatočkách, ako narovnávala tie sprosté vázičky na poličkách.

„Ahoj, zlatko,“ pozdravila ma so širokým úsmevom. Zlatko? Nikdy za celú existenciu nepovedala toto slovo, teda aspoň nie mne.

„Ahoj.“

„No nestoj tam a poď sa posadiť,“ pokynula rukou k sedačke a stále sa usmievala. Toto nebola tá Rose ako pred pár dňami. Zarazene som sa postavil a sledoval ju. Rukou si urovnala vlasy a posadila sa ku mne. Vyzerala naozaj očarujúco, ale v mojich očiach nie, ja som tam mal len Bellu.

„Ako bolo v Kanade?“

„Bez teba o ničom,“ povedala presladeným hlasom.

„Rose, čo sa deje?“ spýtal som sa jej sucho.

„Ide o to, že som cez ten týždeň bez teba dosť premýšľala,“ začala a ja som dúfal, že povie niečo o rozvode alebo niečo na ten spôsob.

„Aha, a konkrétne o čom?“ pýtal som sa pekne netrpezlivo.

„O nás.“ Posunula sa ku mne bližšie a ruku mi položila na stehno. „Viem, že toto naše manželstvo je len kvôli môjmu a tvojmu otcovi, ale mohli by sme dať nášmu vzťahu šancu. Keď som bola preč, chýbal si mi, čo znamená, že k tebe asi niečo cítim. Vlastne ma aj dosť priťahuješ. Pozri, ja viem, že máš milenku a je mi to jedno, teda, bolo mi to jedno. Teraz sa s ňou rozídeš a obaja dáme šancu nášmu vzťahu.“

S vypleštenými očami som na ňu pozeral. „Rose, ja ťa nemilujem a ani nikdy nebudem, necítim k tebe absolútne nič,“ ozrejmil som jej

„Mne to neprekáža, Edward. Ja ťa naučím milovať ma. Ver mi, že budeme dokonalý pár.“

Nalepila sa na moje telo a jej ruka sa posúvala po mojom stehne. Okamžite som chcel protestovať, čo jej šibe? Ale ona mi dala svoj dlhý necht na pery. Falošne sa usmievala a zrazu sa prilepila na moje pery. Použila všetku svoju silu a drsne ma bozkávala. Zatlačila mi do ramena. Zvalil som sa na pohovku a ona na mne ležala. Medzi prsty chytila gombík mojich nohavíc a trhla ním, až odletel. Dotkla sa mojej mužnosti a sápala sa po mne ako o život. Stále ma dravo bozkávala a ja som zrazu nedokázal odolať.

15. kapitola - 17. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 16. kapitola: