Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 17. kapitola

26.09.2011 (17:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 56× • zobrazeno 5888×

17. kapitola

Stál som pred jej dverami, vlasy som mal mokré od silného dažďa a naliehavo som klopal na dvere. O chvíľu sa ozvali tiché kroky a splašené srdce. Ani sa jej nečudujem, sú tri hodiny v noci, všetci spia a ja tu čakám ako vyhodený pes, čo je sčasti vlastne aj pravda.

„Kto je?“ spýtala unaveným tónom sa cez zamknuté dvere.

„Ja.“

Srdce sa jej ešte viac rozbúchalo a otvorila mi dvere. Ihneď som ju vzal do náručia a silno ju objímal. Nasal som jej vôňu a šťastne sa rozosmial. Už bola len moja a o pár dní budem voľný, budem si ju môcť zobrať, budem patriť len a len jej.

„Čo sa stalo?“ pýtala sa ma trochu vystrašene a hladila ma po mokrých vlasoch.

„Je toho dosť,“ povzdychol som si, ale so širokým úsmevom. Bella vyzerala pekne zmätene. Ale ja som musel najskôr privlastniť jej pery, než jej to všetko poviem.

Dravo som jej dráždil pery, dorážal na ne, ochutnával ich jazykom. Po chvíli začala spolupracovať, musela zo mňa cítiť toľký nával šťastia. Možno bolo na to ešte priskoro, ale pochybujem, že sa ešte môže niečo skaziť.

„Edward, povedz mi to už konečne, lebo sa zbláznim,“ zakňučala sa, jej unavené telo sa o mňa opieralo.

„Až keď sa vyspíš.“

Stiahla zamračene obočie. „Edward, fakt si myslíš, že teraz zaspím? No tak, vyklop to.“

„Dobre,“ súhlasil som pobavene. „Ale skočím si ešte do sprchy, lebo som celý mokrý.“

„Fajn, ale ešte jednu vec, je to dobrá alebo zlá správa?“

Ach, bola tak netrpezlivá. „Dobrá aj zlá, ale nič príliš zlé,“ uistil som ju rýchlo, než by začala panikáriť - ako vždy.

„Radšej rýchlo choď.“

„Áno, madam.“

Zhodil som zo seba veci a vošiel do sprchy. Stále som na sebe cítil Rosine nechty, ako ma škrabala, keď som sa snažil od nej odtiahnuť. Neviem, čo to do nej vošlo, že odrazu chce, aby sme mali normálny vzťah, asi sa pekne pomiatla.

Ale po trojhodinovej hádke sa konečne uvedomila. Síce po mne leteli tri vázy a lampa, ale mne to bolo aj tak jedno. No bol tu ešte menší problém, stal sa totižto zo mňa asi bezdomovec. Vyhodila ma z domu a jej súhlas o rozvode mi povedala, až keď som jej sľúbil, že jej prenechám všetok majetok, čiže je zo mňa žobrák.

Omotal som si okolo pásu len osušku a išiel za ňou do izby. Sedela na posteli a vôbec nevyzerala unavená na to, že sú tri hodiny nadránom.

„Hovor,“ vychrlila na mňa okamžite. Rozosmial som sa a posadil k nej, osušku som odhodil a zakryl sa prikrývkou.

„Rose súhlasila s rozvodom,“ oznámil som jej a čakal na jej reakciu. Srdce sa jej prudko rozbehlo, ale tvár mala vážnu.

„Ale...“ začala.

„Sľúbil som jej, že jej dám všetok svoj majetok a peniaze, čím som prišiel absolútne o všetko a je zo mňa žobrák. A musím ísť hneď zajtra do Talianska, kde žije jej otec a dohodnúť sa s ním.“

Zamračila sa. „Prečo potrebuješ ísť kvôli rozvodu za jej otcom? Veď sa rozvádzaš s ňou a nie s jej otcom.“

Mal som čo robiť, aby som sa nerozosmial. „Ja viem, Bella. Je to trochu zložitejšie, než si myslíš.“ Tak veľmi som jej chcel povedať o upíroch, o zložitosti tejto situácie, ale nemohol som.

„Prečo mám zrazu pocit, že predo mnou niečo skrývaš?“

Och, prečo musí byť taká vnímavá? „Bella, prosím, nerieš to. Proste s ním musím niečo vybaviť a hneď sa vrátim.“

Povzdychla si. „Dobre,“ šepla.

„Myslel som, že sa budeš viac tešiť.“ Nahodil som psí pohľad a pohladkal ju po vlasoch.

Pousmiala. „Veď sa aj teším, hlupáčik, ale nemám rada to slovo ale.“

Ach, môj bože. Môj malý tvrdohlavec. Chytil som jej tvár do dlaní a pozrel sa na ňu s vážnym výrazom. „Bella, vybavím to za tri dni. Neviem, čo odo mňa chce jej otec, ale bude to v poriadku. Ver mi. Mňa by skôr trápilo, že sa zo mňa stal bezdomovec.“ Laškovne sa usmial, jej výraz zmäkol a ja som už som vedel, že je jej neistota zažehnaná.

„Ale si môj bezdomovec.“ Ako som sedel, posadila sa mi na brucho a prsty mi vplietala do vlasov.

„Len a len tvoj,“ súhlasil som blažene. „O týždeň by som mal dostať výplatu a budem si môcť zaplatiť hotel.“

Zamračila sa. „O čom to tu melieš?“

„Bella, nebudem ti tu míňať vodu, elektrinu...“ Jej ruka zastavila moje slová, tvárila sa príliš naštvane.

„Edward, budeš bývať tu a hotovo. Myslela som, že to je typické u párov, že spolu žijú.“ Posledné slová len šepkala.

„Chceš, aby sme spolu žili ako každý pár?“ pýtal som sa s úžasom, jej názory sa tak rýchlo zmenili, až som bol ohromený.

„Samozrejme.“

Šťastne som ju objal. „Ale budem platiť nájom alebo niečo. A ani neskúšaj odporovať.“

„Fajn, rozdelíme si to nejako,“ vzdala sa. „Vzťahy sú aj o kompromisoch, tak prečo sa hádať.“

A znova som bol užasnutý z jej slov. Je vôbec niečo dokonalejšie ako ona? Pochybujem. Nie, ja to určite viem.

„Kedy musíš odísť?“ spýtala sa ma šepky, keď si hovela v mojom náručí. Vrnela, keď som ju hladil po chrbte pod košieľkou.

„Zajtra poobede ide lietadlo, teda, Rosalie to mne kričala. A aspoň to skôr vybavím.“

Nemo prikývla. „Dobre. Ešte máme osem hodín pre seba.“

„Mali by sme ísť ešte spať, je ešte len pol štvrtej nadránom,“ navrhol som jej, ale Bella bojovne a nesúhlasne krútila hlavou. Vtom jej zaškŕkalo v žalúdku a ja som sa s chuťou rozosmial.

„Tak dobre, idem ti urobiť niečo na raňajky. Počkaj tu.“ Otrel som sa o jej vlhké pery a položil ju vedľa seba. Zababušila sa tenkej prikrývky a poslušne čakala. Obliekol som si boxerky a šiel do kuchyne.

„Úplne mi stačia cereálne vločky s mliekom!“ zakričala sa na mňa, keď som sa hodnú chvíľu obšmietal po kuchyni.

Pobavene som pokrútil hlavou a urobil jej to, čo si priala. No keď som sa vrátil do izby, čakalo ma prekvapenie v podobe Šípkovej Ruženky, ktorá pokojne spala a tvár mala zaborenú v mojej košeli. Vyzerala neskutočne krehko a jemne. Presne taká aj je a ja som túto časť jej osobnosti spoznal len prednedávnom, ale tušil som to, že za tou silnou maskou je nežná žena.

Misku s vločkami som položil na nočný stolík a ľahol si k nej. S úsmevom som jej zobral svoju košeľu. Nežne som ju chytil a položil na svoje telo. Takto mohla vdychovať vôňu priamo z môjho tela.

Zajtra ma čaká dosť zložitý deň a ja môžem len dúfať, že sa vrátim do New Yorku. Budem musieť zavolať Carlisleovi, aby išiel so mnou. Ani si neviem predstaviť, aký budem šťastný, keď Aro odsúhlasí náš rozvod. Možno nebude proti, keď s tým súhlasí aj Rose. No to je fakt pekná blbosť. Vlastne ani neviem, prečo ma to trápi. Jednoducho mu to oznámim a hotovo.

xxx

„Dávaj na seba pozor,“ dohovárala mi Bella na chodbe pred odchodom na letisko.

„Miláčik, čo som povedal?“

Sladko sa rozosmiala. „Áno, viem. Všetko bude v poriadku.“

„Presne tak. Dúfam, že budeš na mňa poslušne čakať.“ Mrkol som na ňu a pritiahol ju k sebe za pás. Náruživo som ju pobozkal a dotýkal sa všetkých jej dokonalých kriviek, ktoré mi tak veľmi budú chýbať tie tri dni.

„Budem a choď už, lebo zmeškáš let.“

Povzdychol som si a poslednýkrát ju horlivo pobozkal.

„O tri dni sa vrátim ako slobodný muž a poviem ti svoje malé tajomstvo,“ sľúbil som jej.

16. kapitola - 18. kapitola

V ďalšej kapitole bude celý rozhovor medzi Rose a Edwardom, keďže som ho tu nedala, a nahliadneme do Volterry. Ako som sľúbila, že toto bude oddychová kapitola, tak nečakajte nič drastické. Jednoducho všetko sa vyrieši, ako má. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 17. kapitola: