Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 18. kapitola

28.09.2011 (20:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 63× • zobrazeno 6417×

18. kapitola

Prudko som sa nadýchol a nasadol do lietadla. Carlisle tam už bol, ale ja som mal iné miesto ako on. Bol by som oveľa šťastnejší, keby som to mohol vyriešiť aj bez neho, ale on má na tom zásluhu presne ako Aro s Rose.

Stále mi behali myšlienky okolo včerajšieho rozhovoru s Rose. Zdalo sa mi dosť zvláštne, že to vzdala, ale možno na ňu niekto čaká. Niekto, kto ju miluje, ale úprimne ho milujem. Mňa ešte stále bolia uši z toho jej včerajšieho kriku.

Plazila sa po mne ako o život, jej ruky boli všade, drsne ma bozkávala. Inokedy by to so mnou možno niečo robilo, aj keď aj to pochybujem. Snažil som sa od nej odtiahnuť, ale bola nepríčetná. Začala vrčať, používala sa mňa viac sily. Ale keď som sčasti zvládol aj Emmetta, musím aj ju. Zaprel som sa jej do ramien, keď jej ruka smerovala do mojich boxeriek a odhodil ju od seba. Pristála tváričkou na zemi pri televízore, ktorý na ňu takmer spadol. Okamžite sa postavila a zavrčala na mňa.

„Čo to robíš?!“ skríkla po mne.

„Rose, ja nemám záujem o žiadne... obnovenie nášho vzťahu, nič k tebe necítim, vôbec ma nepriťahuješ,“ hovoril som jej pokojne, očividne to príliš nepomáhalo.

„A kto ťa dokáže vzrušiť, hm?! Myslíš tú malú štetku, ktorá ti robí sekretárku?!“ škriekala ďalej, ale týmto ma dostala. „Toto si asi nečakal, čo?“ spýtala sa posmešne.

„Ako?“ dostal som zo seba. Mal som strach. O ňu. O moju lásku.

„Edward, nemohol si byť sám taký sprostý a musel si vedieť, že tu po nej ostával pach alebo na tvojom tele. Stačilo ísť raz do tvojej kancelárie a bolo mi jasné, komu ten pach patrí. A ja krava som si myslela, že by sme mohli mať normálny vzťah,“ šepkala a ja som cítil, že začne byť o chvíľu hysterická.

„Urobil som to schválne. Možno tak pred polrokom mi nevadilo, že sme manželia, ale teraz sa chcem rozviesť a je mi jedno, koľko problémov si spôsobím.“

Povrchne sa zasmiala. „A čo sa nám, drahý Edward, zaľúbil?“ pýtala sa s hysterickým smiechom.

„Ja ti dám, ty hajzel!“ skríkla zrazu, schmatla z poličky vázu a hodila ju po mne. Chvatne som sa uhol, ale už držala kvetináč a ďalší.

„Rose, upokoj sa,“ hovoril som jej opatrne, ale nepočúvala ma. Vrčala, že ju musel počuť celý dom, ale prestala konečne s hádzaním vecí.

„Budeš súhlasiť s rozvodom?“ pýtal som sa znova preopatrne, keď sedela na pohovke a držala si tvár v dlaniach. Znova sa postavila a uvidel som po nej len šmuhu. Zrazu som ležal na zemi a Rose ma držala pod krkom. Vrčala a ja som ju nechal, musím ju nechať sa upokojiť. Ale keď ma začala škrtiť, zaprel som sa do jej tela a prevalil ju pod seba. Nemienila sa vzdať, takto sme sa váľali po zemi asi celú hodinu. Stále na mňa vrčala a snažila sa mi dávať facky, ale vždy som sa galantne uhol a snažil sa ju upokojiť aspoň pohľadom.

„Nie!“ skríkla znova hystericky.

„Rose, je to zbytočné. Nikdy to nebude medzi nami ako medzi ostatnými pármi. Zbytočne márnime čas a môžeme byť s osobami, ktoré naozaj milujeme. S tvojím otcom to vybavím, len chcem, aby si mi dala súhlas a podpísala potom papiere.“

„Aj tak s tým nebude súhlasiť. Nikdy ti neodpustí, že si zabil Felixa a toto je tvoj trest. Vždy som ťa chcela a mám ťa, tak prečo by som to podpísala?“

„Nezabil som ho ja, zabil ho Carlisle,“ šepol som jej sucho pravdu, o ktorej nevedela. „Obetoval som sa zaňho, je to ako môj trest za to, že som lovil ľudí. Nenávidel som jeho spôsob žitia, odmietal som piť hnusnú zvieraciu krv. Stretli sme sa až vo Volterre, keď si ma zavolal Aro. Nejako sa dozvedel, že zabíjam ľudí. Tvoj otec veľmi dobre vie, že sa takto stravuje tisícky upírov a on sám bol na to zvyknutý celé stáročia. Vtedy sme sa tam stretli aj s Carlisleom, ktorý na mňa vraj mal dávať pozor. Dostali sme sa do menšieho konfliktu, Felix vtedy zaútočil na nás oboch, nemal som proti nemu šancu. A Carlise ho vtedy zabil. Tvoj otec by Carlislea nikdy nepotrestal a Carlisle mu dal slovo, že zaňho prijmem trest ja. Nemal som žiadne slovo, nepýtali sa ma na názor. Ale o to už nejde, Rose. Toto nemá zmysel, my dvaja nebudeme nikdy šťastní.“

Zdvihla hlavu. „Podpíšem to, ale najskôr chcem všetko, čo je tvoje.“

„Prosím?“ spýtal som sa zmätene.

„Necháš mi tento byt, všetky autá, všetky účty a peniaze, ktoré máš, prepíšeš na mňa. Proste všetko,“ šepkala so zaťatými zubami.

„Dobre, máš to mať.“

„Fajn, keď to všetko urobíš a prinesieš mi papier, tak ho podpíšem. A teraz vypadni.“

Nemo som sa postavil a vyšiel z bytu. Vystrašení susedia stáli vo svojich dverách. S úsmevom som ich pozdravil a nastúpil do výťahu. Mal som chuť skákať. Síce prídem o všetko, ale jediné, čo chcem je Bella. Ona je moje všetko.

Vystúpil som z lietadla a v hale čakal na Carlislea. O chvíľu sa objavil pri mne.

„Ako sa máš, synak?“ spýtal sa ma opatrne.

„Po súhlase Ara sa budem mať dokonalo a konečne pocítim voľnosť.“ Zoširoka som sa usmial, ale jemu som nevenoval ani jeden pohľad.

„Je mi ľúto, že si musel trpieť v tomto manželstve. Prihovorím sa za teba a presvedčím Ara, aby ťa nechal na pokoji,“ sľúbil mi, ale mne to už bolo absolútne jedno. Len som prikývol a vybrali sme sa do čierneho auta, ktoré čakalo pred letiskom, aby nás mohlo doviesť do hradu.

xxx

Absolútne sa mi nechcelo do práce, ale musela som. Volal mi riaditeľ, že mám nového šéfa, ktorý zastúpi na tie tri dni Edwarda, aby sa ukázal a asi bude riaditeľom celej spoločnosti.

So suchým výrazom som zaparkovala pred budovou a vošla dovnútra.

„George, kde je Kate?“ spýtala som sa Edwardovho priateľa, ktorý stál pri automate s kávami.

„Išla s Markom do centra ohľadne jedného bytu, ale riaditeľ ťa čaká v kancelárie aj s tým novým.“

Prikývla som a nastúpila do výťahu. Nervózne som klopkala opätkami a premýšľala nad Edwardom. Už musel pristáť. Dúfam, že sa všetko vyrieši a už nám nebude nič stáť v ceste. Nechcela som sa ešte radovať, keďže som si nebola istá výhrou v náš prospech. Ale aj tak je trochu zvláštne, že sa do toho pletie aj otec jeho manželky. Ako z minulého storočia.

„Dobrá ránko, Bella. Už ťa čakáme,“ ozval sa veselý hlas riaditeľa. Nútene som sa usmiala.

„Dobré ráno.“

Vošla som dnu a uvidela, ako pri Edwardovom stole stojí obrovitánsky muž so svalnatým telom a opálenou pokožkou. Hm, inokedy by som ho brala hneď do postele, ale časy sa zmenili.

„Bella, toto je môj nástupca a budúci riaditeľ týchto realít Jacob Black,“ predstavil ho a tváril sa ako v siedmom nebi. Musel by strašne šťastný, že našiel náhradu za seba, keďže Edward ho odmietol.

„Teší ma,“ odvetila som sucho a natiahla k nemu ruku na pozdrav.

„Aj mňa.“ Zoširoka sa usmial, pri čom odhalil svoje žiarivé zuby. Premeral si ma pohľadom a spokojne sa usmial. Debilko.

„Čo mám robiť?“ spýtala som sa riaditeľa, ktorý bol už na odchode. Nechcela som ostať s tým chlapom v jednej miestnosti.

„Jacob ti povie.“ Zatvoril za sebou dvere a ja som pozrela na toho svalnáča. Rukou si upravil kravatu a druhú zastrčil do čiernych tesiliek.

„Prines mi, prosím, kávu,“ prikázal mi.

„S mliekom alebo bez?“ pýtala som sa bezducho. Bol som znechutená, že tu nie je Edward. Chýbal mi. Veľmi mi chýbal.

„S mliekom. Nečakal som, že budem mať takú nádhernú sekretárku, ešte si určite užijeme,“ povedal slizkým hlasom a priblížil sa ku mne.

„Nie som vaša sekretárka, ale pána Cullena,“ opravila som ho.

„Ale ten tu teraz nie je. A kto hovoril, že budeš jeho sekretárkou, keď sa vráti? Ja budem riaditeľom a určite by som ti dal väčší plat.“ To mal byť ako návrh?

„Som spokojná so svojím platom. A pokiaľ si pamätám, nepotykali sme si, pán Black.“

Arogatne sa usmial. „Máš pekne drzé ústa, ale neboj sa, naozaj si ešte užijeme. Si strašne sladká, Bella.“

„Daj si pohov, kamoš. Nemám záujem a nechci, aby mi bolo zle,“ odfrkla som si znechutene a išla mu radšej po tú kávu, než by som po ňom od zlosti hodila vázu. Ach, Edward, vráť sa už!

17. kapitola - 19. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 18. kapitola: