Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 19. kapitola

01.10.2011 (19:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 53× • zobrazeno 6241×

19. kapitola

Zišla som znova výťahom dole a rozzúrene išla urobiť kávu tomu debilovi. Čo si vlastne o sebe myslí? Ale hneď som si spomenula, ako mi takéto veci hovoril Edward na samom začiatku, hneď som sa ponorila do lepšej nálady. Toho cukru som mu tam nasypala trochu viac, ale ešte som sa posadila. Nechcelo sa mi ísť hore. Pohľad mi padol na krabičku cigariet na parapete a ja som neodolala. Bola som tak nervózna, že som si musela zapáliť po polročnej prestávke. Ešteže tu bol filtračný systém a ja som mohla do seba spokojne poťahovať to svinstvo, ktoré ma dokázalo geniálne upokojiť. Úžas, presne toto som práve potrebovala.

„Okamžite tú cigaretu zadus, lebo...!“ skríkla po mne Kate. Odfrkla som si a radšej ju poslúchla. S hlasným klopkaním jesenných čižiem vošla dnu a posadila sa oproti mne.

„Keď tu nie je s tebou Edward, stáva sa z teba hotová troska,“ nadávala mi.

„Videla si nového šéfa? Potom by si bola aj ty na nervy.“

„Áno, videla, je fakt sexi,“ povzdychla si a ja som na ňu pozerala ako na vola.

„Sexi?!“ preskočil mi hlas. „Je to len ďalší z úchylákov, ktorí obťažujú svoje sekretárky. Dokonca mi navrhol, aby som po návrate pracovala preňho, vraj mi dá lepší plat a užijeme si ešte.“

Jej výraz sa hneď zmenil. „Hlavne to nehovor Edwardovi, myslím, že by bol schopný ho aj zabiť.“

„Veď ja viem, hlavne nech sa už vráti, lebo sa naozaj zbláznim. Inak máš pekný kožuch, kde si ho kúpila?“ spýtala som sa jej a obzerala si ju. Ja by som si to síce nikdy neobliekla, ale jej veľmi svedčil.

„Nový chlap, nový kožuch,“ objasnila mi, prekvapene som na ňu pozerala.

„Nový chlap?“ zopakovala som po nej.

„Snáď si nemyslíš, že by som si sama kúpila drahý kožuch. Kde by som asi zobrala peniaze? A ani by si neverila, kto to je.“

Prevrátila som očami. „Vieš veľmi dobre, že nenávidím tieto hádanky. Rýchlo hovor, meno, vek, postava, dom, sex...“ vychŕlila som na ňu.

„Dám ti menšiu pomôcku, je to najlepší kamarát tvojho chlapa.“

Vypleštila som na ňu oči. „Myslíš Emmetta?“

„Áno. Asi pred dvomi týždňami sme sa stretli v meste a odvtedy sme randili. Od soboty je to už oficiálne,“ oznámila mi veselo, ale ja som sa striasla pri spomienkach. Kate nevedela, čo sa vtedy stalo. Vie len to, že ma zdrogovali, to je všetko.

„Myslím, že už nie sú najlepšími priateľmi,“ šepla som. „Ale to je jedno, prajem ti to.“

Objala som ju, ale podozrivo si ma premeriavala. „Čo sa medzi nimi stalo?“

„Veď to poznáš, nikdy nepochopíme chlapské problémy,“ hovorila som ľahostajne. S úsmevom prikývla a ja som si mohla vydýchnuť, že to zožrala.

„Je to vážne?“ pýtala som sa ďalej.

„Vyzerá to tak, ale nechcem hovoriť dopredu. Poviem ti, že taký sex, aký som mala posledné dni, som ešte nikdy nezažila. Je to hotový sexuálny boh,“ rozplývala sa.

„Viem, o čom hovoríš. Ale musím už ísť, môj debilný šéf chce kávu. Po práci môžeme skočiť do reštiky,“ navrhla som jej a postavila sa.

„Super. A hlavne sa nenechaj naštvať, hlavne pokoj,“ radila mi.

„Myslíš, že mu bude vadiť, ak ho oblejem horúcou kávou?“ spýtala som sa jej ironicky.

„Hlavne nie do rozkroku, lebo mu to budeš musieť poutierať a to by mu asi príliš vyhovovalo a do kariet mu predsta nechceš nahrať.“

„Dobrý postreh.“

Vybrala som sa výťahom naspäť hore, nasadila som dokonalý, úmelý úsmev. Vošla som do kancelárie, sedel za stolom a prehraboval sa v papieroch. Prišla som k nemu a položila mu bezoslova šálku na stôl.

„Vďaka,“ vyšlo z neho a ešte mi stihol pozrieť do výstrihu, keď som sa k nemu skláňala. Rýchlo som sa postavila, musela som sa priveľmi ovládať, aby som mu jednu netresla.

„Ešte niečo?“

„Áno. Vybal všetky tieto krabice a ja ti budem hovoriť, kam máš tie veci dať,“ prikázal mi a ja som sa zmätene pozrela na tri obrovské škatule.

„Ale toto je kancelária pána Cullena, nemali by ste mať svoju?“ spýtala som sa ho. Arogantne sa usmial.

„Nie, toto bude moja kancelária. Pán Cullen tu už je zbytočný, čiže po mojom príchode dostane odstupné a bude si musieť nájsť prácu inde. Vy tu môžete ostať, slečna Swanová, ale budete pracovať pre mňa.“

Vyjavene som naňho pozerala. „To má byť nejaký vtip?“ dostala som zo seba.

„Nie, nie je to žiadny vtip. Je tu dosť realitných maklérov a zistil som, že pán Cullen dostával z neznámych dôvodov príliš veľký plat a to nehovorím o tom, ako odmeňoval vás. Spoločnosť sa bude renovovať a musíme šetriť peniaze. A v New Yorku je množstvo pracovných miest,“ hovoril pokojne, ale vo mne to vrelo.

„Vy jeden egoistický idiot, ktorý myslí len na seba a hlavne svojím rozkrokom!“ skríkla som po ňom a s hlasným klopkaním lodičiek som odišla do svojej kancelárie. Treskla som dverami a nasupene sa posadila za počítač. Debil jeden! Čo si o sebe myslí?! Edward príde o všetko kvôli svojej manželke a ešte k tomu príde aj o prácu? Ja tu nebudem pracovať sama bez Edwarda. Nikdy.

Znova som sa postavila, schmatla svoju kabelku, hodila do nej pár osobných vecí zo stola a vyšla von.

„Končím,“ oznámila som mu rozzúrene. No on sa rýchlo postavil a chytil ma za lakeť.

„Okamžite ma pustite, pán Black,“ povedal som mu cez zatnuté zuby.

Pobavene sa zasmial. „Ale no tak, toto divadielko si nechaj pre niekoho iného, drahá.“ Chcel sa ma dotknúť, ale uhla som a odtiahla sa od neho.

„S takým debilom nebudem pracovať!“ skríkla som a vyšla z kancelárie.

„Viem, že sa vrátite, slečna Swanová,“ zahučal za mnou, ale to už som nastupovala do výťahu. Päsťou som udrela celou silou do výťahu, ale asi som to neodhladla a skríkla som od bolesti. Do riti! Au, to bolí. Hánky mi hneď opuchli a prsty mi začali tuhnúť. Do prdele! Ešte toto mi chýbalo. Kabelku som si nemotorne prehodila cez druhé plece a rozzúrene vyšla z výťahu. Všetci na mňa pozerali, ale ja som ich ignorovala.

xxx

Tomuto sa hovorí dokonale šťastný deň. Ešte som zbehla do lekárne pre lieky proti bolesti. Predavačka sa ľútostivo pozrela na moje tri prsty, kde som mala sadru. Musela som sa veľmi ovládať, aby som jej niečo nepovedala, lebo ak ma dnes niekto ešte viac naštve, tak ho asi prizabijem.

Po dvoch hodinách som sa konečne dostala domov, čo som musela ísť veľmi pomaly kvôli tej sprostej ruke. Kabelku som hodila na sedačku v obývačke, vyzliekla som zo seba veci, dala si len Edwardovu košeľu, z mrazničky som si vytiahla zmrzlinu a posadila sa za stôl.

No vtedy na mňa všetko doľahlo a ja som sa naplno rozvzlykala. Celú tvár som mala mokrú, do zmrzliny mi kvapkali slzy a ja som sa nemohla zbaviť histerického plaču. Tak strašne mi chýbal. Nedokázala som to zvládnuť bez neho. Vždy bol pri mne, keď mi niečo bolo alebo mi aspoň pomáhal divokým sexom, ale teraz? Zúfalosť ma zožierala do samej štipky kostí.

Nie, nemôžem dovoliť jednému debilovi, aby všetko zničil. Edward tam ostane a ja tiež. Je mi jedno, ako to urobíme, ale nenechám sa ovládať takým vypatlancom. Nemôže Edwarda len tak vyhodiť. Pokiaľ viem, tak náš riaditeľ je stále na svojom poste a pochybujem, že by ho vyhodil. Tu bolo jediné riešenie.

Zrazu sa mi z kabelky ozvala melódia zvonenia mobilu, ale nemienila som to vziať. Určite mi volá pán Debilný, ktorý si o sebe myslí neviem čo všetko. Zrazu si príde do firmy ako ten najväčší realitný maklér, ktorým bude aj tak navždy Edward.

„Veď už idem!“ skríkla som na zvoniaci mobil a išla preň. Keď som uvidela na displeji Edwardovo meno, srdce mi samovoľne poskočilo od radosti, ale dostala som strach.

„Prosím?“ šepla som do mobilu, hlas sa mi začal triasť.

„Miláčik, oficiálne ti volá slobodný muž, ktorý už patrí len a len tebe,“ oznámil mi a ja som zapišťala od radosti. V telefóne sa ozval jeho šťastný smiech.

„Ach, konečne. Kedy sa vrátíš?“ spýtala som sa ho smutnejším tónom.

„Dnes večer mi ide lietadlo, takže skoro ráno už budem u teba,“ sľúbil mi nežným hlasom, ktorý ma ihneď upokojil.

„Budeme sa musieť porozprávať, ide o určité problémy v práci.“

„Znieš vážne. Ale aj tak mi napadlo, že by som si našiel inú prácu. Takto by som na teba nemal veľa času a ja chcem byť len a len s tebou,“ povedal mi a ja som ohúrene pozerala pred seba.

„Edward, ale budeme potrebovať peniaze,“ objasnila som mu.

„Ja viem, ale povedzme, že ma rodina veľmi dobre sponzorovala a pri tej čiastke nebudeme musieť pracovať tak sto rokov,“ zasmial sa.

„Uvidíme.“ Nemienila som sa vzdať a viem, ako veľmi ho práca realitného makléra bavila.

„Zajtra sa porozprávame. Neskutočne sa na teba teším.“

Pousmiala som sa. „Aj ja na teba. Ľúbim ťa.“

„Len ľúbiš? Ja ťa milujem.“

Zašklebila som sa. „Pohni si hlavne, nech ťa už mám tu.“

„Neboj sa, ešte to poriadne oslávime. Sviečky, jahody, šľahačka...“

Tak teraz som sa naplno rozosmiala, ale ozvalo sa jemné klopanie na dvere. Bože, dnes nebudem mať absolútne pokoj.

„Už sa teším. Niekto klope, musím ísť,“ rozlúčila som sa s ním.

„Ráno som u teba, miláčik.“

Mobil som položila na stôl a išla otvoriť. Odomkla som dvere.

„Dobrý deň,“ pozdravila ma dotyčná, ktorú som si veľmi dobre pamätala z fotky v Edwardovom byte.

„Čo tu robíte?“

„Myslím, že si nemusíme vykať. Spali sme s rovnakým mužom a určite máme toho ešte veľa spoločného.“ Blondínka sa usmiala, ale od úprimnosti bol jej úsmev vzdialený na míle.

18. kapitola - 20. kapitola

Neskutočne Vám chcem poďakovať za hlasy v Naj poviedke. Absolútne som nečakala 1. miesto a doteraz som z toho mimo. :) Ďakujem, ďakujem...

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 19. kapitola: