Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 2. kapitola

24.08.2011 (21:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 49× • zobrazeno 7322×

2. kapitola

„Pozri na tu kravu, každému vytŕča ten výstrih ako na nejakom jarmoku kôz,“ povedala mi znechutene Kate, keď sme spolu obedovali v malej reštaurácii dole v budove v spoločnosti.

„Kate, k Jane sa ja radšej vyjadrovať nebudem. Najradšej by som jej vytrhala všetky vlasy a preplieskala ju,“ zavrčala som a vidličkou udrela prisilno do taniera. Všetci sa k nám otočili a začali si mrmlať popod nos.

„Čo je?“ spýtala sa ich rozladene Kate a prevrátila očami. Všetci sa ako na povel otočili naspäť k svojmu jedlu. Kate stále krútila nahnevane hlavou.

„Môžem si prisadnúť, dámy?“ ozval sa zrazu za nami božský hlas.

„Je mi ľúto, ale šéfovia so svojimi sekretárkami nesedia za jedným stolom. Tí sa chodia najesť do tej drahej reštiky oproti,“ odpovedala som mu laškovne. Kate sa zachichotala, až jej zaskočilo.

„Ako váš šef, slečna Swanová, vám prikazujem, aby ste mi dovolil sadnúť si k vám.“ Vyprskla som od smiechu a rukou mu pokynula, aby sa posadil vedľa Kate.

„Čo preberáte?“ spýtal sa a očami znova lietal do môjho výstrihu. Pobavene som zdvihla obočie. Ospravedlňujúco sa pousmial, ale oči neodvrátil.

„Jane,“ odvrkla Kate.

„Že som sa pýtal,“ poznamenal Edward pobavene. „Už som prešiel pár tých zložiek, takže ich veľa neostalo.“

Prekvapene som sa naňho pozrela. „Mohol si počkať na mňa.“

„Ale aspoň ostáva viac času na iné.... činnosti.“ Laškovne sa usmial a jazykom si oblizol trochu kečupu z pier. Mala som chuť sa naňho vrhnúť a pobozkať ho na tie božšké pery. Často bolo pre mňa ťažké krotiť sa pred ľuďmi, nikto nemohol vedieť o našom pomere.

„A aké?“ Anjelsky sa pousmial.

Kate si zrazu odkašľala. „Prestaňte už, nechcem radšej počuť do čoho by sa zvrtol tento rozhovor a do trojky s vami fakt nepôjdem.“

Vypleštila som na ňu oči a venovala jej pohoršený pohľad, ale Edwarda to dosť pobavilo.

„Myslím, že si určite vystačíme sami,“ ozval sa Edward.

„Viete čo? Ja odtiaľto padám,“ povedala zrazu Kate a postavila sa.

„Hej, už sme skončili, pokojne tu seď,“ prehovárala som ju. Edward veselo prikyvoval, ale nevyzeral pri tom príliš nadšene. Asi chcel byť so mnou sám.

„O to vôbec nejde. Zbožňujem tie vaše rozhovory, ale blíži sa sem tá múmia. A keď nechce mať na tých peroxidových vlasoch paradajkovú omáčku, tak idem radšej preč. Uvidíme sa zajtra a poslúchajte.“ Poslala mi vzdušný bozk a rýchlym krokom odchádzala.

„Nečakala by som vás tu, pán Cullen,“ ozval sa pri nás nechutne sladký hlások tej peroxidovej krásky.

„Jedávam tu každý deň, Jane,“ poznamenal Edward a venoval jej pekne cynický pohľad. Takmer mi zaskočili špagety od záchvatu smiechu, ktorý na mňa išiel.

„Aha, môžem si prisadnúť?“ spýtala sa a už si odsúvala stoličku.

„Prepáčte, Jane, ale musím prebrať s Bellou pár vecí ohľadom tej kontroly, ktorá bude prebiehať budúci týždeň,“ vyhovoril sa Edward a použil jeden zo svojich zvodných úsmevov. Obidve sme naňho pozerali so zbožným pohľadom. Ale spamätala som sa prvá.

„Nepočula si?“ zavrčala som na ňu rozladene. Jane ma ignorovala a usmiala sa na Edward. Otočila sa a pri chôdzi nechutne vrtela zadkom.

„Nemrač sa tak, nepristane ti to,“ poznamenal Edward, tak som mu venovala krásny, americký úsmev. Rozosmial sa. O chvíľu okolo nás prechádzali ľudia, ktorí ešte len prišli na obed, tak sme obaja nahodili vážny výraz.

„Prepáčte, pán Cullen, ale musím už ísť do kancelárie niečo vybaviť,“ povedala mu a mrkla naňho. Postavila som sa a odišla do svojej kancelárie. Vedela som, že Edward pôjde hneď za mnou, lebo cez tieto prestávky, kedy sú všetci na obede, sa dá veľmi dobre využiť čas.

Otvorila som dvere od kancelárie, keď som ich chcela zatvoriť, už som ho zbadala, ako sa sem blíži. Vbehol dnu a ja som ešte stihla zamknúť dvere, aby nás nikto nevyrušil. Zdvihol ma za pás ako pierko a položil na svoj stôl. Odhrnul všetky papiere, nohami som ho zovrela pod zadkom a on sa musel ku mne skloniť, aby som naňho dočiahla.

Nenásytne si bral moje pery a už mi rukou vyťahoval hore sukňu. Siahla som mu po opasku a nemotorne ho rozopla, rýchlo mu vytiahla košeľu a stiahla mu boxerky. Ach, bože, bol na mňa už dokonalo pripravený. Ale horšie bolo to, že zo mňa tie nohavičky doslova strhol, čím sa stali nenositeľné. Super. Venovala som mu nasupený pohľad, ale jeho divoký pohľad ma omámil. Chytil ma za zadok a vyzdvihol hore, aby som mu mohla omotať nohy okolo pásu.

Bola som zvyknutá na takého rýchlovky, ale teraz som nestíhala, keď sa do mňa zaboril svojim vzrušením, zalapala som po dychu.

xxx

„Nemáš tu náhodou nejaké nohavičky?“ spýtala som sa ho sarkasticky, keď som sa obzerala po tej spúšti, čo sme tu urobili. Edward ma stále držal v náručí a ja som na podbrušku neustále cítila jeho vztýčené vzrušenie, aj keď sme pred chvíľou skončili. Bola to pekne divoká rýchlovka.

„Nie, prepáč, nemám, ale ak chceš, požičiam ti svoje boxerky.“ Rozosmiala som sa a rukou ho unavene udrela po ramene alebo skôr pohladila. No zrazu sa ozvalo klopanie.

„Do riti,“ zasyčal Edward a stiahol ma zo seba. Narovnala som si sukňu, prehrabla vlasy. Edward bol už zapnutý.

„Idem,“ povedala som nahlas a otočila sa ešte na Edwarda, či mám všetko v poriadku. Prikývol a išla som otvoriť. Bol to George. Nahlas som si vydýchla. Síce nevedel nič o našom pomere, ale určite to tušil a bol to Edwardov najlepší priateľ, takže by neprezradil nič.

„Čo tu robíš?“ spýtal sa ho Edward trochu nevrlo.

„Hej, pokoj, dobre? Len som prišiel po papiere. Potrebujem tú zmluvu o predaji domu na konci New Yorku v tej bohatej štvrti. Konkrétne ide o ten dom s tromi poschodiami,“ objasnil George. Edward prikývol a začal sa prehrabovať na rozhádzanom stolíku.

George upriamil zrak do rohu kancelárie a niečo tam sledoval. Otočila som sa a uvidela svoje roztrhnuté, krajkové nohavičky.

„Ehm...“ začal George, ale ja som ho výhražne zastavila prstom. Nasupene som k nim podišla a rýchlo ich schovala za chrbát. Znova sa chystal niečo povedať, ale zastavil ho Edward, ktorý mu podával tie papiere. Hneď si ich zobral a vybehol z kancelárie. Edwardovi som venovala čo najškaredší pohľad a hodila po ňom tú vec, ktorá sa pred obedom ešte nazývala nohavičkami.

Pohotovo ich chytil a zachichotal sa. „Dám si ich do svojej výstavnej skrine.“

Vypleštila som naňho oči. „Výstavnej skrine?“ Hlas mi až poskočil pri tých slovách. Ale on sa len zoširoka usmieval.

„Áno, mám doma takú sklenú skrinku, kde mám všetko tvoju bielizeň, čo som ti ukradol.“

„Aha, a pozeráš sa na ňu so svojou manželkou, však?“ spýtala som sa ho ironicky.

„Veľmi vtipné.“

„Veď ja viem.“

Edward sa posadil za stôl s pobaveným výrazom a narovnal si všetky papiere na stole. Otočila smerom do svojej kancelárie.

„Inak, ak by si chcela, môžem ťa dnes odviesť po práci domov, zoberieš si pár vecí na oblečenie, aj keď ho nebudeš potrebovať, a môžeš ísť už ku mne,“ navrhol mi. Otočila som sa k nemu.

„Dúfam, že máš aj výrivku,“ povedala som mu laškovne.

„Samozrejme, ešte si ju užijeme.“ Mrkol na mňa a sklonil sa k zložkám, ktoré mal na stole. Išla som do svojej kancelárie a posadila sa za počítač. Ešte hodnú chvíľu som sa nedokázala sústrediť na svoju prácu a okrem toho som musela stále myslieť na to, že nemám na sebe žiadne nohavičky.

Toho chlapa som zbožňovala, bol to hotový poloboh s neuveriteľným sexuálnym apetítom. Niekedy sa mi zdalo, že ani nemôže byť niečo také dokonalé človekom.

Ako som vlastne ja mohla byť niekedy takou puťkou a byť stále zažratá len v knihách? Toto asi nikdy nepochopím. Tento život mi vyhovuje a ja som milujem. Nič mi nechýba. Edward sa ma síce sám pýtal párkrát, či by som nechcela radšej muža, ktorého by som milovala a aj on mňa. Ale moja odpoveď bola istá – nie.

K čomu mi bude nejaké manželstvo? Tak by som si nemohla nikdy užívať ako teraz. Určite by ma ten chlap len obmedzoval, z práce by som musela chodiť domov hneď po skončení, piatočné večery by som trávila pri nejakom nudnom televíznom programe. Takto môžem ísť s Kate a ostatnými do baru a poriadne sa opiť. A chlapa do postele mám.

1. kapitola - 3. kapitola

Neskutočne vám chcem poďakovať za komenty pri minulej kapitole, fakt som to nečakala. :)

Dúfam, že sa vám tak páčila aj táto a nesklamala vás.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 2. kapitola: