Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 24. kapitola

23.10.2011 (08:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 46× • zobrazeno 4922×

24. kapitola

„S úžasom obdivujem tvoj apetít." Zasmial som sa a doslova som sa zvalil z jej tela na posteľ. Hrudník sa mi zadýchane zdvíhal, mal som dokonca pocit, že ma bolí celé telo. Už bol tretí deň, čo sme nedokázali vyliezť z postele. Maximálne tak pre jedlo a do kúpeľne. Ale dnes už budem musieť ísť na lov a ešte jej musím povedať isté skutočnosti, lebo ma to zožerie zaživa, aký som z toho nervózny.

„Nehovor mi, prosím ťa, že už nemôžeš,“ poznamenala pobavene. Prehrabla si vlhké vlasy a spokojne sa pretiahla ako mačka. Teraz som sa akosi obával, kto z nás tu je vlastne s upírimi génmi.

„Nie, zničila si ma,“ priznal som, aj keď som dobre vedel, že by som jej splnil všetko, aj keby som mal ostať chromý. „A nechcela si ešte navštíviť svojho otca?“

Povzdychla si. „Ja viem, ale dieťatko je dôležitejšie.“

Pritiahol som si ju na hruď a nežne hladil po nahom chrbte. Spokojne si vrnela ako mačka a stále sa snažila popadnúť dych ako ja.

„Myslíš, že sa nám to podarí?“ spýtala sa s obavami a na tvári sa jej objavila vráska. Pohladil som ju po nej, aby pod mojím dotykom zmizla.

„Miláčik, ja viem, že sa nám to podarí. A po týchto troch dňoch to tipujem tak na trojčatá.“

Pousmiala sa, ale nepovedala nič. Teraz som mal tú príležitosť. Teraz by som jej mal povedať pravdu, len sa obávam toho najhoršieho. Posadil som sa a Bellu vytiahol k sebe.

„Ten výraz sa mi nepáči,“ povedala a podozrivo na mňa pozerala.

„Obávam sa, že ešte viac sa ti nebude páčiť, čo ti teraz poviem,“ zamrmlal som si popod nos, ale Bella to počula. Chcela už niečo povedať, ale umlčal som ju prstom.

„Pamätáš, ako som ti sľuboval, že ti poviem svoje tajomstvo, ktoré súvisí aj s mojou rodinou?“

Váhavo prikývla. Čokoládové oči na mňa zmätene pozerali, ale nevyzerala vystrašená. Zatiaľ. Nadýchol som sa a na chvíľu privrel viečka, aby som v rýchlosti premyslel, ako jej to povedať. Nad týmto som rozmýšľal už pekne dlho, ale nikdy som k ničomu neprišiel. Asi bude najlepšie jej to povedať narovinu.

„Edward, začínam sa báť. Však nemáš ďalšiu manželku a s ňou tri deti?“ vychŕlila, prekvapene som sa na ňu pozrel.

„Nie, nemám manželku... Preboha, Bella, ako ťa to napadlo?“

Mykla ramenami. „Tak hovor už, nie som príliš trpezlivý človek,“ pripomenula mi.

Hm, ale ako začať?! „No vieš... všimla si si na mne pár zvláštností, ktorými sa líšim od ľudí, však?“

Laškovne sa usmiala, čo ma vyviedlo z miery. „Áno, máš ten najkrajší zadok na svete.“

Nervózne som sa zasmial. „To som nemysel... Napríklad, všimla si si, že mám iné oči?“

„Áno, majú božskú zlatú farbu. Ale čo to má s tým spoločné?“

„Povedal by som, že viac než dosť. Alebo napríklad moja pokožka, som belší ako ktorýkoľvek človek, to si si mohla všimnúť aj na mojej rodine.“

Vystrašene vypúlila oči. „Chceš povedať, že máte všetci nejakú dedičnú chorobu? Zomierate?“ Rýchlo mi priložila ruku na čelo, akoby chcela zistiť, či nemám teplotu. Opatrne som jej ruku odtiahol a pozrel sa jej do očí. Tak, a teraz to príde.

„Bella, ja nie som obyčajný človek. Ja som upír,“ zašepkal som a hypnotizoval jej oči. Zrenice sa jej zúžili a prekvapene stiahla obočie.

„Čo prosím?“ dostala zo seba, ale v jej hlase nebola ani štipka strachu.

„Som upír, Bella. A myslím to absolútne vážne,“ povedal som už hlasnejšie.

Odtrhla odo mňa svoj pohľad a celého si ma prezrela. Čakal som zrýchlený tep, že začne kričať, ale ona vyzerala v pohode. Asi je až príliš vystrašená a nedokáže reagovať alebo čo...

„Chceš povedať, že si naozajstný upír? Ako niečo na ten spôsob, ako Drákula?“ šepla ohromene. Myslel som, že sa zbláznim, ako to pokojne hovorila.

„Áno, niečo na ten spôsob.“

Pomaly prikývla. „Podľa tvojej farby očí tipujem, že sa neživíš ľudskou krvou, však?“

Doslova som vypleštil oči. A na toto, do riti, ako prišla?! A zrazu sa potichu zachechtala môjmu výrazu.

„Hm, tak mal nakoniec pravdu, ale prečo by vlastne nemal, mňa už asi nič neprekvapí na tomto svete a hlavne v tomto mestečku,“ mrmlala si a ja som nebol stále schopný slov. Ja som sa asi zbláznil. Alebo ona?

„Bella, práve som ti povedal, že som...“

Skočila mi do reči. „Upír. Áno, viem, že si to povedal. Vieš, možno by som ti tiež mohla povedať menšie tajomstvo.“

Nervózne som si prehrabol vlasy, oficiálne som bol zrelý na psychiatriu. „Myslím, že mňa už neprekvapí nič,“ zamrmlal som jej vety a konečne sa na ňu pozrel.

„Vieš, ako som ti hovorila, že tu žije môj ocko?“ Nemo som prikývol. „Ide o to, že on je s mojou mamkou rozvedený. Ale znova sa oženil, tá žena sa volá Sue Clearwaterová. Predtým, než sa nasťahovala k môjmu ockovi, žila so svojimi deťmi z minulého manželsva v rezervácii. Miestnym obytovateľom tam hovoria Quiletovia...“

Prudko som sa nadýchol. O Quiletoch mi hovorila raz Alice. Keď som ešte približne pred storočím túlal po svete, moja rodina žila už vtedy vo Forks, no hneď sa odsťahovali kvôli vlkolakom – Quiletom. Mali s nimi problémy, ale nakoniec pristúpili k dohode. Počkať? To akože Bella vie o vlkolakoch?

„Čo tým chceš povedať?“ spýtal som sa totálne zmätene.

„No, Sue má syna a dcéru, ktorí sú súčasťou vlkolačej svorky. A od nich som sa dozvedela o existencii upírov, ale vtedy som tomu neverila,“ vychŕlila a ja som si už myslel, že mi vypadnú oči.

Na sucho som prehtltol. „Chceš povedať, že sa poznáš s našimi najväčšími nepriateľmi?“

Zasmiala sa. „Áno, ale to je jedno. Ako je vlastne možné, že už takmer rok spím s upírom a nič som si nevšimla?“

Trochu som sa uvoľnil, aj keď som stále čakal, kedy začne kričať a utekať.

„To bude asi tým, že som poloupír. Som síce nesmrteľný ako všetci, ale mám o niečo menej sily, živím sa aj ľudským jedlom a bije mi srdce a v tele koluje krv,“ objasnil som jej.

„Aha, tak to dáva zmysel. A ešte jedna vec – môžeš mať vôbec deti?“ spýtala sa už tichšie a konečne som začul v jej hlase obavy a strach.

„Môžem mať deti,“ uistil som ju rýchlo. Posadil som si ju na brucho a chytil jej tvár do dlaní s vážnym výrazom.

„Bella, naozaj si v poriadku? Neprekáža ti to?“

Pousmiala sa. „Edward, v detstve som týchto príliš divných vecí zažila viac než dosť. Vyrastala som s vlkolakmi. A že si upír? Ako sa proti tomu zmôžem? Milujem ťa a chcem s tebou mať dieťatko, je mi jedno, čím si. Hlavne, že ostaneš so mnou, čo ma robí šťastnou. A uvidíme, ako sa bude odvíjať naša budúcnosť. Teraz ide len o naše dieťatko.“

Bože, mal som pocit, že sa každú chvíľu rozrevem ako malé decko. Položil som si ju na hruď a pevne ju zvieral. Bola pre mňa nevyčísliteľným pokladom, tak strašne ju milujem.

„Čo vlastne znamená, že si poloupír? O tom mi nikdy nehovorili.“

„To znamená, že Esme otehotnela s Carlisleom, keď bola ešte človek a on upír.“

„Hm, tak to je fakt zaujímavé. Koľko máš rokov?“ pýtala sa ďalej.

„Pár rokov po stovke,“ šepol som napäto.

„Panebože, ja spím so starčekom!“ rozosmiala sa.

„No na tvojom mieste by som príliš nerozprával, už sa ti robia pod očami vrásky,“ zachechtal som sa. Bella rázom vyskočila z postele, až sa takmer rozpleštila na zemi a postavila sa nahá pred veľké zrkadlo na skrini. Chytala si tvár a vystrašene sa pozorovala. S húronskym smiechom som sa postavil a zozadu k nej podišiel. Omotal som si ruky okolo jej pása a chrbát jej pritlačil na svoju hruď.

„Miláčik, robil som si len srandu, si dokonalá,“ šepol som jej do ucha. Ale Bella sa stále pozorovala v zrkadle a moje slová pokojne ignorovala. Budem si musieť nejako získať jej pozornosť. Rukou som skĺzol nižšie na jej podbruško a ešte nižšie. Bella rázom pozrela do zrkladla na moju ruku, ale to už som ju začal dráždiť. Chvela sa mi v náručí, ale ani jeden z nás nedokázal odtrhnúť oči od scénky v zrkadle. Bella začala rozkošou hlasno dýchať a prehýbať sa, až sa doslova vyšvihla na špičky a striasla od slasti, ktorá vystrelila do jej tela.

Vydýchla a ja som ju musel pevnejšie chytiť, lebo sa jej podlamovali kolená. Viečka mala mierne privreté a snažila sa spamätať z tohto silného zážitku.

„Ty si neuveriteľný.“ Zasmiala sa a pozrela sa na nás v zrkadle. Chytila mi ruky a položila si ich na podbruško. Nežne som sa na ňu pozrel.

„Možno už vo mne rastie naše bábätko,“ šepla s nádejou. Sklonil som sa k jej ramenu a položil si naň bradu.

„Si prekrásna,“ vydýchol som, keď som sledoval jej dokonalé telo a hladil jej sametovú pokožku, ktorá bola dokonalo prevoňaná ženskosťou.

„Takže si už nemyslíš, že mám vrásky?“ spýtala sa podozrievavo.

Pobavene som sa zachechtal. „Ani som si to nikdy nemyslel, miláčik. Si dokonalá.“

„Tak fajn, ale radšej zajtra skočíme do Port Angeles, aby som si kúpila nový krém proti vráskam,“ dodala a odtiahla sa odo mňa. Ach, moja tvrdohlavá kráska a hlavne poriadne odvážna.

„A dnes by sme mohli ísť navštíviť tvojho otca, rád by som ho spoznal.“

Pozrela sa na mňa nadvihnutým obočím, keď sa obliekala. „Dobre, ale najprv sa najem, lebo ma bolí už žalúdok.“

„Idem ti niečo urobiť.“ Pobozkal som ju na pery a šiel do kuchyne.

23. kapitola - 25. kapitola

Možno ste čakali inú reakciu Belly, ale zbytok poviedky už bude oddychový, ako som písala už na začiatku. Nečakajte nič super akčné, možno fakt len pár vecí. Dúfam, že vám to nebude príliš prekážať. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 24. kapitola: