Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 3. kapitola

25.08.2011 (19:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 52× • zobrazeno 7007×

3. kapitola

„Koľko toho ešte je?“ spýtala som sa unavene po štyroch hodinách kontrolovania jednotlivých zložiek.

„Už toho nie je veľa, ale pokojne si oddýchni, ja to urobím.“ Spokojne som sa usmiala a uvelebila sa na koženej sedačke.

„Mal by som skvelý nápad, ako by si sa mohla uvoľniť,“ ozval sa laškovne a postavil sa.

„Nie, bolí ma hlava,“ povzdychla som si. Ale Edward sa postavil za mňa a odhrnul mi vlasy z ramien.

„Bella, nikto tu o sexe nehovorí,“ zachechtal sa, ale sklonil sa zozadu ku mne a rozopol mi prvé dva gombíky košele. Prešlo mnou vzrušenie, ale poslušne som čakala, čo ide robiť. Z ramien mi stiahol košeľu a odokryl mi celý výstrih.

„Edward, čo to robíš?“ šepla som s privretými očami. Neodpovedal mi, ale ruky mi položil na ramená a začal ma masírovať.

„Ach bože,“ vzdychla som a privrela viečka od toľkého uvoľnenia. Vedel to neskutočne dobre ako všetko. Bol nežný, vedel, čo robí. Vo všetkom bol dokonalý.

„Tieto tvoje prezývky zbožňujem,“ šepol mi do ucha a začal ma masírovať intenzívnejšie. Zmohla som sa len na tiché vzdychy, občas sa ku mne sklonil a ramená s krkom mi obsypával vášnivými bozkami, hrýzol mi do pokožky. Bola som z neho totálne mimo. Ako je možné, že tento chlap na mňa pôsobí tak neuveriteľne? Ja sa ho asi nikdy nevzdám.

„Je vôbec niečo, čo nevieš?“ spýtala som sa ho po chvíli vzrušeným hlasom. Jeho ruky totižto kĺzali nižšie, než mali a to rovno do môjho výstrihu.

„Myslím, že nie,“ odvetil so smiechom. „Ale najviac viem obrať ženy o rozum.“

Sklonil sa nižšie zozadu cez moje rameno a perami mi začal hladiť prsia v podprsenke. Bože, toto nezvládnem. Omámene som zaklonila hlavu a pery sa mi samovoľne pootvorili. Samozrejme, že to hneď využil a prisal sa mi na ne. Neboli to zvyčajne dravé bozky, ale nežné. Ale zrazu ucítila jeho ruku na svojom stehne, ako stúpala vyššie.

„Edward, nechceš si to tretie kolo nechať až na večer?“ zašepkala som vzrušene. Je vôbec normálne mať za jeden deň trikrát sex? U nás áno a niežeby mi to prekážalo.

„Dúfaj, že to dovtedy vydržím,“ provokoval a vzpriamil sa. Košeľu som si naspäť obliekla, aby som ho príliš neprovokovala. Každý chlap mi príliš rád pozerá do výstrihu, vývin som mala trochu posunutý, lebo prsia mi začali poriadne rásť až okolo osemnástky a narástlo toho teda dosť veľa. Asi jedna z ďalších vecí, ktoré mi tá krava Jane závidí.

„Pokojne ďalej oddychuj, ja to dorobím, už toho nie je veľa. Zatiaľ premýšľaj, ktoré košieľky a bielizeň si so sebou zoberieš ku mne domov.“ Laškovne sa zasmial a ponoril naspäť do papierov.

xxx

„Si si istá, že by som mal ísť s tebou hore?“ pýtal sa ma Edward v aute s neistotou v hlase. Konečne sme všetky zložky skontrolovali a teraz sme stáli pred mojím bytom.

„Pokojne môžeš ísť. V tomto dome je príliš veľa zbohatlíkov, ktorí si každý večer, keď je ich manželka preč, k sebe vodia milenky,“ objasnila som mu. Prikývol so smiechom a vystúpil z auta, počkala som a galantne mi otvoril dvere.

Vytiahla som si z kabelky čipovú kartičku a otvorila ňou dvere do bytovky. Privolala som výťah, ale vtedy z bočného bytu vyšla staršia dáma – Francis.

„Dobrý deň, Francis,“ pozdravila som ju, aj keď som ju nenávidela. Bola to snáď najväčšia klebetnica v New Yorku. Ani New York Times nevedia toho toľko ako ona.

„Ahoj, Bella. Si veľmi pekne oblečená, kde si bola na nákupoch?“ spýtala sa ma a doslova pri tom kričala.

„V tom novom obchoďáku na konci mesta,“ odpovedala som jej a plánovala už nastúpiť do výťahu, ale tá babizňa asi ešte nechcela skončiť.

„A kto je tento mladý muž?“ skenovala Edwarda pohľadom, usmiala sa naňho tak zoširoka, až som si myslela, že jej vypadne protéza.

„Môj šéf - Edward Cullen.“ Edward jej galantne chytil ruku a pobozkal na vrch dlane.

„Rád vás poznávam pani...“

„Davisová,“ odpovedala mu. „To vy ste ten muž, ktorý je vraj najlepší vo svojom odbore v celom New Yorku?“

Edward sa milo usmial, tá stará krava si ten úsmev absolútne nezaslúžila. „Pani Davisová. A áno, som,“ zopakoval po nej Edward.

„Viete, ten oblek vám pristane. Ale chlapče, mal by si si učesať vlasy, lebo máš takto na tej hlave vrabčie hniezdo,“ poradila mu a ja som takmer vybuchla od smiechu. Musela som sa pootočiť, aby som sa aspoň zachichotala. Edward na ňu prekvapene pozeral, čo ma dostalo ešte viac.

„Dám na vašu radu, madam,“ odpovedal jej slušne.

„Francis, už musíme ísť, možno inokedy.“ Už som sa jej chcela konečne zbaviť, lebo pri tejto babke tu budeme tak do noci.

„Aha, a prečo ide váš šéf k vám domov?“ spýtala sa. Ostala som na ňu nemo hľadieť, čo som jej mala povedať? A načo ju to vlastne zaujíma? Baba jedna!

„Ideme na týždeň na služobnú cestu a Bella potrebuje pomôcť s vecami,“ povedal jej Edward perfektnú výhovorku.

„Bingo,“ vyšlo zo mňa. Francis sa na mňa pochybovačne pozrela.

„Tak choďte, ja si musím ísť nakúpiť, chcela som dnes robiť koláč s...“ To už som ju musela zastaviť.

„Dovidenia, Francis.“ Vbehla som do výťahu a Edwarda ťahala za sebou. Až keď sme sa viezli hore, úľavne som si vydýchla.

„Tá babka je strašne vtipná,“ poznamenal Edward. Venovala som mu pekne ironický pohľad.

„Nezabudni si učesať vlasy.“ Veselo sa rozosmial.

Výťah zastavil na najvyššom poschodí oproti môjmu bytu. Odomkla som dva zámky a vošla dnu. Vtip bol v tom, že Edward ešte u mňa nikdy nebol. Stretávame sa už pekne dlhú dobu, ale vždy len po drahých hoteloch, kde trávime noci alebo víkendy.

„Máš nádherný byt, aj keď bytom by som to nenazval,“ pochválil mi.

„To vieš, mám skvelého šéfa, ktorý dobre platí.“ Anjelsky som sa usmiala a vliezla do svojej spálne.

„Cíť sa tu ako doma!“ zakričala som naňho. Zo skrine som vybrala malú cestovnú tašku. Pekne som si poskladala pár sukní s košeľami do práce, tepláky s tričkami a nakoniec som sa zastavila pri šuplíku s bielizňou a košieľkami na spanie.

No zrazu sa mi jeho svalnaté ruky omotali okolo pásu. Ten vie, kedy presne prísť.

„Vidím, že už vyberáš tie košieľky. Pomôžem ti.“ Načiahol sa cezo mňa do šuplíku a vytiahol čiernu, hodvábnu s krajkami. Takto vyberal ešte polhodinu, až bola moja taška plná len košieľok.

„Edward, už by to stačilo. A pri tebe mi vydržia tak na dve minúty,“ poznamenala som sarkasticky. Zasmial sa, jeho chladný dych som ucítila na svojom krku, o ktorý sa otrel zubami. Dokonalo elektrizujúci pocit.

„Poďme už, lebo stretneme tú starú babu, aj keď pôjdeme preč.“

xxx

„Aká je vlastne tvoja manželka? Ako vyzerá?“ pýtala som sa ho cestou k nemu. Nikdy mi o nej nehovoril, nikdy ma to nezaujímalo, ale aspoň niečo by som mohla vedieť.

„Volá sa Rosalie. Ako som ti už hovoril, robí právničku. V New Yorku síce žijeme už dva roky, ale ona je stále mimo mesta a niežeby mi to prekážalo. Niekedy mám pocit, že ma aj ona podvádza, ale je mi to jedno. Nazval by som ju bábikou, má blond vlasy, večne zmaľovaná a ide jej len o krásu a peniaze.“

Tá znechutenosť v jeho hlase bola neprehliadnuteľná.

„Tak prečo ste manželia?“ Toto nedávalo logiku, ak ho možno aj ona podvádza a on ju, tak prečo sú spolu?

„Je to zložité, Bella. Ale nechcem sa o nej rozprávať. Teraz nás čaká týždeň plný vzrušenia a slobodnej vášne. Už sa nemôžem dočkať,“ mrkol na mňa a dlaň mi položil na stehno.

O pár minút spomalil a zastavil pred ešte väčšou bytovkou, než je tá naša. Zaparkoval a zobral mi tašky. Hneď ako sme vstúpili do bytu, ostala som ohromene stáť. Nádhera. Edward ma odviedol do obrovskej spálne, kde mi položil tašky. Potom ma bez slova chytil okolo pásu a ťahal do dverí vľavo od postele.

„Výrivka,“ vydýchla som s úsmevom. „Toto bude dokonalý týždeň.“

„To teda bude, ale najprv mám chuť na jednu vec, než ti ukážem celý byt.“ Stačil mi jeden pohľad od čiernych očí a už som vedela, o čo ide. Už ma sťahoval na posteľ a vyzliekal...

2. kapitola - 4. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 3. kapitola: