Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Shut up and Kiss me (1)

29.06.2011 (21:45) • Rosemarie8 • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1825×

(1)

Pane bože, tá zoologická záhrada, ktorú si, bohužiaľ, nedobrovoľne pestujem, ma raz privedie do hrobu. Prisahám bohu.

Čo som komu urobila? Už ich nemôžem spustiť z očí ani na sekundu, veď by sa mi hneď zmasakrovali.

Niekedy si skutočne myslím, že som prišla na inú planétu! Veď stačí, keď mám s nimi jednu, jedinú hodinu a už som hotová, s nervami v kýbli.

Och, keby dnes nebolo toho krásneho Boha, s ktorým som strávila predchádzajúcich dvadsať minút, asi by ma šupli rovno do blázinca. Aj keď... zrejme som sa v ňom už ocitla.

Spolu s tými malými, prefíkanými, lenivými, slizkými... Och, nenachádzam vhodné slovo.

Bella, mysli! okríkla som sa v duchu a rukou si prehrabla strapaté vlasy.

Prebehla som cez chodbu, ešte plnú deciek cez prestávku, a šla rovno k tým posledným dverám na chodbe, hneď vedľa bufetu.

Všetky decká naokolo sa niečomu buď smiali, naháňali sa po chodbách, alebo vystrájali iné lumpárny, ktoré sú menej nebezpečné, ako tie, ktoré robia moji exoti.

Na tvár som nasadila už môj preslávený, naštvaný výraz a napochodovala k tým tmavým dverám, na ktorých bol nalepený papier, oznamujúci čiernym na bielom: 8.C.

Hodilo by sa do zátvorky napísať ešte nejakú poznámku. Niečo ako: „Vstup na vlastné riziko“, alebo „Blázinec nevyvinutých opíc“. Skrátka niečo, čo by upozornilo na hroziace riziko poškodenia mozgu pri vstupe do triedy, ktorá na prvý dojem vyzerá tak nevinne a slušne, ako malý anjelik.

Otvorila som dvere a s hlbokým nádychom, pripravená na všetko, hodila pohľadom po všetkých prítomných.

No ani ten najhlbší nádych by ma nevedel pripraviť na ten obraz, ktorý sa mi naskytol.

Všetky decká v triede sedeli na svojich miestach, hádam po prvý raz, ticho, presne podľa zasadacieho poriadku, ktorý som si pekne strážila pred roztrhaním, alebo počmáraním a nikto ani nemukol.

Keď som vošla, milo sa na mňa každý usmial a pekne nahlas ma pozdravili, no a Emmett.

Emmett sedel na rohu katedry so širokánskym úsmevom od ucha k uchu, a s malou striebornou píšťalkou, zavesenou na krku.

Neveriaco som zamrkala a musela sa pridržať steny.

„Prosím povedzte mi, že ma neodveziete do blázinca. Ja tam nechcem ísť, ešte som príliš mladá na niečo také... Ešte mám celý život pred sebou, prosím,“ šepkala som zdesene s vytreštenými očami.

„Bella.“ Usmial sa na mňa milo Emmett a vyzeral, že má čo robiť, aby sa nerozosmial.

„Čo...“ prehltla som. „Čo sa to tu deje?“ dožadovala som sa odpovede s hrôzou v očiach. Ničomu som nechápala.

„Ehm, ten malý incident sme vyriešili,“ povedal mi rozosmiato Emmett a pokračoval. „No a tuto s deckami sme sa dohodli, že sa to už nebude opakovať. Však?“ nadvihol obočie a mrkol na triedu.

„Samozrejme,“ odpovedali jednohlasne s úsmevom na tvárach.

Odlepila som sa od steny a ostražito prešla k telocvikárovi.

„Ako si to dokázal?“ opýtala som sa ho bez dychu a pohľadom prečesávala malých diablikov, ktorý teraz pokojne sedeli.

„No ehm....“ začal sa ošívať. To sa mi nepáčilo. „začali sme takú nevinnú tému....“ Emmett sa pozeral všade inde, len nie na mňa. Pár detí sa za mnou potichučky zasmialo, no nevenovala som tomu pozornosť. Stisla som ruky a pevne dúfala, že z Emmetta nevylezie moja najhoršia nočná mora.

„O akej téme sa to tu presne bavíme?“ prižmúrila som oči.

„No vieš, už som sa o tom bavil aj s ostatnými a zhodli sme sa na tom, že....“ liezlo to z neho ako z chlpatej deky. „Proste, pôjde sa na výlet!“ zvýšil hlas a trošku sa pri mne skrčil na mieste.

„Čo prosím?“ Nebola som si istá, či som dobre počula. Takže pán Cullen si myslí, že obetujem svoje posledné zbytky zdravia, ktoré mi ešte ostali a pôjdem dobrovoľné na samovraždu niekam ďaleko od celkom bezpečných múrov školy, úplne sama a ešte k tomu so šialenými teenegermi za zadkom?! No tak to je na omyle. Už len kvôli tým stoličkám je moja jasná odpoveď nie! Nie, nie a nie!

„No tak Bells, deckám to prospeje. Teraz prechádzajú najťažším obdobím života,“ prehováral ma Emmett.

„Och, vážne? Že som si nevšimla,“ sykla som ironicky.

„Bell, neboj sa. Už budú dobrí, a pôjdu aj iné triedy.“ Povzbudivo mi položilo svoju mohutnú ruku na rameno.

Zničene som sklopila hlavu a povzdychla si.

„Na koľko?“ opýtala som sa a ruku si priložila na čelo.

„Taký týždeň,“ ozval sa pomaly Emm.

„Čože?!“ Hlava mi vystrelila do luftu a s vytreštenými očami som ho podozrievavo sledovala.

„Nie je to tak veľa a budú mať taký nabitý program, že keď sa vrátia späť na izby, budú totálne hotoví. Ver mi!“ Žmurkol na mňa.

„Fajn, ale ak budete mať dovtedy nejaký záznam v klasifikačnom hárku...“ pohrozila som usmiatym deckám prstom. Ony iba zborovo prikývli, tak som pokračovala. „Žiadne stoličky, nevinné babičky, rozbité okná, zdemolované šatne v telocvični, podpálená triedna kniha, piráti v triede a podobne!“ hovorila som s miernym úsmevom na tvári. Som zvedavá, na ako dlho im to vydrží.

Všetci len prikyvovali a keď som mrkla jedným očkom po Emmettovi sediacom na kraji stola, ukázal mi dva zdvihnuté palce. Iba som pretočila oči.

To som si zase niečo hodila na tričko.

                                                            ω zhrnutie ω 2

No tak snáď sa páčilo. Nebola som si síce tak úplne istá pokračovaním, ale blížia sa prázdniny a mala som voľnú chvíľku, tak sa mi podarilo niečo napísať. :D

Budem rada za každý komentár a kritiku! :/ Bola by som rada, ak by ste mi povedali, či sa oplatí pokračovať, alebo bude stačiť iba jednorazovka 8.C a učiteľský kabinet....

Ďakujem, vaša R8. :)

Autor: Rosemarie8 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Shut up and Kiss me (1) :