Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Smile - 3. kapitola

04.04.2010 (13:45) • OneOFtheCullens • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1146×

3. kapitola

A je to tu. Dnes, 5. marca, sa začína pre mňa prvý školský deň na strednej vo Forks. Nastupujem do tretieho ročníka a keby som povedala, že sa teším, imaginárny detektor lží v mojej hlave by pravdepodobne vybuchol. Práve naopak. Príšerne sa bojím toho, aké to tam bude. Už som spoznala dva názorné príklady ľudí chodiacich do tej istej triedy ako ja, no bola som prekvapená, že ľudia vo Forks poznajú slová tráva a gay. Asi to nie je až taký koniec sveta ako som si myslela.

Ráno som sa umyla, upravila a obliekla do pripraveného oblečenia. Zobrala som si školskú tašku cez rameno a šla do kuchyne. Mala som šťastie, že Renné ešte v takúto dobu spí, takže som naraňajkovala bez akýchkoľvek rušiacich faktorov ako napríklad poznámky typu - vyzeráš ako šlapka, alebo – zlatko, z tých plátených conversiek ti hrozne páchnu nohy, urob s tým prosím ťa niečo.

Do školy som vyrazila tesne pred pol ôsmou. Na autobusovú zástavku som tento krát dorazila načas a po nastúpení som si všimla Maddison sediacu úplne vzadu. Dnes som si na nej opäť ako prvé všimla jej neskutočne hlboký výstrih, z ktorých trčala krvavo červená podprsenka. Je skrátka originálna. „Ahoj, Maddison,“ posadila som sa na sedadlo vedľa nej a pozdravila.

„Ahoj... Bella, však? Prepáč, ale máš čudné meno. Mali by sme ti vymyslieť nejakú prezývku. Aké máš priezvisko?“ zamyslene sa ma opýtala. Už od malička som neznášala prezývky. Vždy ma nazvali nejakou blbou vecou, ktoré v podstate nemala nič spoločné s mojím menom.  Napríklad bradavica a tomu som doteraz nepochopila prečo ma tak volali.

„Swanová. Ale nechápem, čo s tým chceš,“ nervózne som odpovedala.

„Čo tak Bes?“ povedala tajomne.

„Jasné, ako besnota! To určite nie. Čo tak obyčajné B?“ spýtala som sa s nádejou, že to odkývne, no nevyzerala tak. Zjavne uvažovala nad nejakou lepšou prezývkou a mne zostáva len dúfať, že to nebude niečo strelené alebo zvrhlé.

„Neboj, ja nad tým ešte pouvažujem a vymyslím niečo oveľa lepšie. Uvidíš,“ povedala natešene. Autobus zastavil pred školou a my sme spolu vystúpili.  Ľudia, ktorý stáli na školskom parkovisku si ma so záujmom obzerali, no keď zbadali Maddison kráčajúcu vedľa mňa hneď sa začali smiať, čo po chvíli spôsobilo vlnovú reakciu. Medzi tými, čo tu stáli, boli aj Ed a jeho kamoši. Nechápala som prečo sa tu na nás – na mne – smejú. Ráno som sa predsa v zrkadle videla a nebolo to až také zlé.

Pozrela som sa nechápavo na Maddison, ktorá len kývla rukou a povedala: „Myslia si, že som si našla nejakú novú lesbickú priateľku. Vieš, tu v škole majú voči mne dosť veľké predsudky. Hlavne ženské osadenstvo. To mužské si skôr užíva pohľad na moje prednosti.“

Akurát, keď sme konečne došli k dverám do kancelárie sekretárky, ozval sa za mnou hlas.

„Hej Bella!“ niekto zakričal a ja som sa otočila. Pravdepodobne to bol Ed pretože sa na mňa pozeral a jeho kamoši čakali, čo sa nude ďalej diať. Keď si bol Ed istý, že sa naňho pozerám tak mi poslal vzdušný bozk. No a v tejto chvíli prišla na rad moja bežná reakcia na takéto situácie. Samozrejme som sa začala červenať, čo asi bolo vidieť, pretože sa všetci začali na mne zabávať.

„B, kašli na nich. Poď,“ ťahala ma za ruku Maddison. Teraz som bola naozaj vďačná za to, že tu pri mne bola a podržala ma. Aj tak som to veľmi nechápala, prečo si zo mňa robia srandu. Možno, keby som sa spýtala Maddison, tak by mi pomohla a hlavne vysvetlila, čo majú za problém.  Nikdy som nebola nejaká extra obľúbená hlavne kvôli tomu, že mi nevadí byť sama. Nie som typ dievčaťa, čo by sa predvádzalo, len aby zaujalo pozornosť a rozhodne to neplánujem meniť.

„Ja naozaj nechápem, čo im vadí!“ S otáznikom v očiach som sa obrátila na Maddison.

„B, teraz ma počúvaj. Idem ti to vysvetliť, lebo zjavne s takými kreténmi ešte nemáš skúsenosti. Chlapi sú všetci rovnaký. Mozog majú rozdelený na tri časti rôznej veľkosti. Prvá ta najväčšia sa zaoberá iba sexom, čomu dúfam rozumieš. Druhá, o niečo menšia, ich zamestnáva autami. A tá tretia z nich najmenšia sa sústreďuje na robenie -budem tento krát slušná- blbostí. Tak a v praxi toto znamená, že ak nie si baba so štvorkami prsiami, nenosíš výstrih až po brucho a nelepíš sa na nich, nebudeš mať rešpekt a budeš pre nich len bábka, na ktorej sa vedia zabávať. No a ešte dôležité vysvetlenie: Nemysli si prosím o mne, že nosím výstrihy kvôli nim. Je pravda, že Edward a jeho kamoš Scott sú neuveriteľne sexy , ale už som sa presvedčila, že nie každý krásavec je dobrý aj v posteli a títo dvaja do tejto skupiny pravdepodobne patria,“ znechutene sa na tých idiotov pozrela.

„Ďakujem, za vysvetlenie, ale ja chlapov asi nikdy nepochopím,“ zklamane som povedala.

„Ale pochopíš! Ja ťa s radosťou naučím ako s nimi komunikovať. Možno si myslíš, že ja toho viem o chlapoch akurát také veľké H, ale myslím, že ti z týchto nafiflených kráv viem pomôcť asi najlepšie. A poď už, lebo nestihneš prvú hodinu, ktorú ani nevieš kde máš!“ povedala a hneď ma ťahala k dverám do kancelárie, kde sme celú tu dobu stáli.

Rýchlo som tam vkročila, vypýtala si nový rozvrh a vypísala papiere s tým, že mi ich Renné ešte musí podpísať. Už som zvedavá, čo tento krát budem musieť na oplátku vykonať.

Maddison si pozrela môj rozvrh a s hrôzou v očiach sa na mňa obrátila. „Kokos, to je magor! Zjavne ti náš pán riaditeľ chce ukázať, že aj keď si z New Yorku, kde sú určite skvelé školy, tak aj naša je na vysokej úrovni.  To si robí fakt prdel. Poď hodinu máš v triede číslo 33,“ povedala naštvane a ťahala ma na koniec chodby, kde tá trieda pravdepodobne je.

„Máš fyziku, ktorú učí profesor Johnson. Je to starý, nechutný, zoschnutý debil, ale to mu radšej nehovor. Vlastne nič nehovor, kým ťa nevyzve. Má čudné spôsoby učenia a vážne ich nechci zažiť hneď prvý deň. To by si z Forks letela prvým lietadlom späť do NY,“ povedala a zastavila tesne pred triedou.

„Á, do prdele. Hodina už začala takže zlom vez,“ povedala, stiahla si nižšie tričko, čím spôsobila, že jej bolo vidieť skoro všetko  a otvorila dvere. Za katedrou sedel starý, šedivý pán a vraždivým laserovým pohľadom sa na nás otočil.

„Pane, prepáčte, že tuto Bella ide neskoro na hodinu ale zdržali sme sa vybavovaním rozvrhu. Už sa to viac krát nestane,“ povedala a nenápadne na mňa žmurkla. Zjavne to už mala natrénované, pretože ten starý úchyl  čumel iba na jej prsia. Zadržovala som smiech no po chvíle ma prešiel.

„Vy ste jej osobný tlmočník, slečna Montgomeryová?“ spýtal sa s hrubým vysmievačným hlasom profesor Johnson.

„Prepáčte, ale ja sa ponáhľam na moju hodinu. Ale ak chcete po škole kľudne zavolajte.“ Povedala so sladkým hláskom, žmurkla na Johnsna a kým sa stihol spamätať tak už bola preč. Obzrela som sa po triede, kde je nejaké voľné miesto ale to už mi kýval namakaný chalan s čiernymi vlasmi, aby som si k nemu sadla. Tak som sa teda vydala k jeho lavici.

„Kam si myslíš, že ideš.!Povedal som ti , že si máš sadnúť... nie! Tak sa láskavo vráť tam, kde si stála!“ zvrieskol profesor Johnson až som nadskočila a pomaly som sa vydala na miesto kam mi kázal.

„Ako sa voláš?“ spýtal sa keď som zastala.

„Isabella Swanová, pane.“ povedala som nervózne. Stála som pred tabuľou a celá trieda ma v tichosti pozorovala. Bol to hrozný pocit. Miestami sa mi zdalo, že mi vidia až do žalúdku. Johnson si zjavne všimol, že nemám rada pozornosť, tak ma nechal stáť ešte dalších päť minút v tichosti pred tabulou.

„Nemám na teba teraz náladu, Swanová. Choď si sadnúť, ale už aj!“ Idiot vrieska, ako by bol v opere, no s rozdielom, že tu na to nie je nikto zvedavý.  Rýchlo som zapadla do lavice vedľa tej hory svalov, ktorá mi predtým kývala. Johnson začal niečo horlivo vysvetľovať a kresliť na tabulu nejaké čudné obrázky, ktorým som vôbec nechápala a tak som ani nedávala pozor. Po chvíli na mňa prehovoril môj spolusediaci.

„Ahoj, som Emmett a z toho tučného kreténa si nič nerob,“ predstavil sa.

„Bella. To je taký stále?“ spýtala som sa a s hrôzou som premýšľala nad katastrofickými scenármi akými rôznymi spôsobmi by ma bol schopný zabiť.

„No má dni kedy sa nám len vysmieva, ale inak áno.“ povedal Em potichu, ale ten starý to počul.

„Pán Cullen, boli by ste taký dobrý a nerušili slečnu Swanovú. Stavím sa, že nemá ani potuchy, čo je to zákon akcie a reakcie!“ povedal výsmešne.

„Ty kokos, on má uši ešte aj na zadku!“ sťažoval sa Emmett a vzdorovite buchol päsťou do lavice.

„Slečna, viete čo je to zákon akcie a reakcie?“ spýtal sa ešte raz so zdvihnutým obočím.

„Nie, pane.“

„Hm, tušil som to a keďže ste tu nová, tak urobím výnimku a vysvetlím to ešte raz. A keď sa pán Cullen tak strašne nudí, tak nám môže pomôcť. Čo na to poviete?“ s úsmevom sa nás dvoch pozrel. S Emmettom sme naraz prikývli a Johnson sa s radosťou dal do vysvetľovania. Poobzeral sa po triede a zobral nejakému chalanovi tašku. Otvoril ju a vyhadzoval z nej učebnice. Potom z tej tašky vytiahol jablko a položil si ho do vrecka. Už som si myslela, že tú tašku nechá tak, no zrazu sa začal smiať a vytiahol z nej krabičku kondómov. Tú si tak isto založil do vrecka a krútiac hlavou odišiel späť ku katedre.

„Takže zoberme si, že by som hodil so pána Cullena jablko. Ako by zareagoval?“ spýtal sa a čakal na odpoveď, no všetci sa báli čokoľvek povedať. Tak si napokon odpovedal sám.

„Áno, správne začal by nadávať, že som mu asi zlomil ruku, však pane?“ povedal a hodil jablko po Emmettovi, ktorý to jablko zachytil skôr ako doňho vrazilo. S víťazným úsmevom ho hodil späť nahnevanému Johnsnovi.

„Mohli by ste prosím aspoň raz spolupracovať?“ naštvane sa spýtal Emmetta.

„Pokúsim sa, pane.“

„Dobre tak ešte raz. Akciou bude, že pán Cullen napíše na tabulu jeho telefónne číslo,“ povedal a Emm sa s kamennou tvárou  vydal k tabuli. Napísal tam číslo jeho mobilu a potom sa posadil späť vedľa mňa.

„A keď ste si niektorý všimli slečna Stenlyová si ho okamžite napísala do zošitu. Toto sa volá slečna Swanová reakcia. Tieto príklady sú samozrejme iba pomôcky aby ste to pochopili a opovážte sa mi to použiť pri odpovedi alebo v testoch!“ skončil svoju reč a hneď na to zazvonilo na koniec  hodiny. Celá triedy si vydýchla a ponáhľala sa rýchlo preč od tohto človeka. Naozaj sa čudujem, že ho ešte nezačali volať tenkohonetrebamenovať. Myslím, že keby niekto písal nejakú rozprávku a použil jeho postavu ako postavu zloducha, ten príbeh by zarobil milióny.

Pred triedou ma čakala Maddison a pýtala sa ako bolo. Celé som jej to vyrozprávala, ale ju zaujímalo iba to, či si nepamätám, ktorého chalana boli tie kondómy. Vraj, že si ho len chce pozrieť. Nad tým som sa musela pousmiať. Nechcela by som byť chlapom kráčajúcim v tejto škole, lebo Maddison by bola schopná pravdepodobne znásilniť všetko, čo má medzi nohami vtáka.

Aj keď bola táto hodina prvá, škola mi ubehla celkom rýchlo. Domov som prišla asi o druhej. Nikto nebol doma tak som si naplno zapla hudbu od mojej obľúbenej skupiny Angels & Airwaves a začala tancovať a spievať tak, že som zamestnala celé moje hlasivky. Zrazu zazvonil zvonček na dverách, ktorý som takmer prepočula a bežala otvoriť. V dverách stál človek, ktorého som tu rozhodne nečakala a Renné to nebola...

Prosííím napíšte, či má zmysel pokračovať v písaní. :(

Autor: OneOFtheCullens (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Smile - 3. kapitola: