Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Smrťou život nekončí - 3. kapitola

30.08.2009 (20:30) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 964×

3. Kapitola

Renesmee

Keď som sa zobudila bolo ráno. Musela som byť poriadne vyčerpaná, lebo už dávno sa mi nepodarilo prespať celú noc. Z dola som zacítila vôňu. Vajíčka, slanina a hrianky. Zaškŕkalo mi v bruchu. Asi by som mala ísť niečo zjesť, niečo ľudské. Som zvedavá, kto dnes varí. Vždy sa medzi sebou hádali, kto to bude. Stále ma rozmaznávali, nehľadiac na to, koľko mám rokov. Niekedy vôbec nebrali na vedomie, že som už dospelá.

Pomaly som sa vyhrabala z postele. Doplazila som sa do kúpelne a pozrela sa do zrkadla. Keď som zbadala svoj obraz v zrkadle, zhrozila som sa. Teda dievča, ty vyzeráš. Rýchlo som si opláchla tvár vodou a učesala si to vrabčie hniezdo na mojej hlave. Trochu som sa namaľovala, aby som nevyzerala ako smrťka. Otvorila som šatník, ktorý bol samozrejme väčší ako celá moja izba a pohľadala som svoje obľúbené rifle a tričko. Je mi jasné, že Alice sa zhrozí, keď ma takto uvidí oblečenú, ale čo už. Vôbec sa mi dnes nechcelo sa nejak parádiť. Obula som si tenisky, hodila som posledný pohľad do zrkadla, a už som schádzala po schodoch do kuchyne.

Tak už na mňa čakala Esme. Práve mi nakladala štedrú porciu vajíčok so slaninou na tanier.

Otočila sa ku mne a s úsmevom na tvári položila jedlo na stôl.

„Dobré ráno zlatíčko, pripravila som ti raňajky.“

„Ďakujem, vonia to výborne.“

Sadla som si za stôl a pustila sa do jedenia. Ľudská strava mi až tak nechutila, ale toto bolo výborné. Ani si nepamätám, kedy som naposledy jedla niečo tak dobré. Možno som aj jedla, ale toto bolo po dlhom čase, čo som to jedlo vôbec vnímala.

„Kde sú všetci?“ Spýtala som sa s plnými ústami.

„Carlisle sa išiel do nemocnice rozlúčiť s kolegami, Alice s Jasperom sú na love a Bella s Edwardom ešte nevyšli z izby.“

Pozrela som sa na ňu a ona sa uškrnula. Pokrútila som hlavou a tiež som sa musela pousmiať. Ach tí moji rodičia. Stále sa správajú ako dvaja čerstvo zamilovaní puberťáci. Akurát som dojedla, keď vošli ruka v ruke do jedálne. Mama podišla ku mne a objala ma.

„Dobré ráno, ako si sa vyspala?“

Moja starostlivá mamička. Vyzerala tak šťastne. Rovnako aj otec. Občas som im závidela to ich šťastie, tú lásku, ktorú k sebe cítili. Hlavne vtedy, keď som si spomenula na Jacoba a na lásku, ktorá bola medzi nami. Vzdychla som si. Pozerali na mňa s pozdvihnutým obočím. A sakra, zase som sa zamyslela. Čo to chcela vedieť mama? Aha už viem. Nahodila som úsmev alá filmová star.

„Dobre,  spala som ako zabitá.“

Prestala na mňa zízať. Fakt som asi dobrá herečka, zhtli to.

„Už si rozmýšlala, kedy pôjdeme na Charlieho hrob?“

Hmm chcela som ísť predtým ešte na Jacobov, ale to by bolo nadlho. Bude lepšie keď pôjdeme čo najskôr, aby som mala potom ešte dosť času na moju lásku.

„Môžeme ísť aj teraz.“

„Fajn, len si niečo hodím na seba a môžeme ísť.“

Ani som jej nestihla prikývnuť a už jej nebolo.

„Môžem ísť s vami?“

„Jasné oci, ale šoférovať budem ja!“

Uškrnul sa. Vedel, že milujem rýchlu jazdu rovnako ako on.

„Dobre,“ povedal, ale snažil sa nahodiť ublížený výraz a psie oči. Ale práve oči ho prezradili, bol v nich smiech.

Mamina akurát schádzala dolu schodmi. Nikdy ma neprestane prekvapovať ako jej to pristane aj v obyčajných rifliach. K nim si dnes dala modré tričko, kožennú bundu a tenisky. Ocinovi to tiež seklo, ale tomu to skutočne sekne vždy. Je to najkrajší chlap, ktorého som kedy videla. Samozrejme okrem Jacoba.

„Bola som ešte v záhrade natrhať nejaké kvety pre Charlieho, ale už môžeme ísť.“

Pred domom nás už čakalo moje autíčko. Môj rýchly šíp. Maserati Quattroporte Sport GT S, ktoré som dostala na vianoce od našich. Bola výhoda mať v rodine niekoho, kto vie predpovedať vývoj na burze. Takto sme sa nemuseli obmedzovať a mohli sme si dovoliť kupovať čokolvek. Samozrejme na tomto aute som nemohla chodiť do školy. Na to som mala  Ford Focus, ktorý bol menej nápadný.

Posadali sme si do auta a vyrazili. Ani nie za 10 minút sme boli na cintoríne. Pomalým krokom sme sa vydali k Charlieho hrobu. Keď sme tam prišli mama dala do vázy kvety a zapálila sviečku. Zostali sme ticho stáť. Zaspomínala som si na Charlieho. Často ma brával na ryby a samozrejme vždy išiel s nami aj Jacob a Billy. Zažili sme spolu kopec srandy. Začali sa mi do očí tisnúť slzy. Rýchlo som si ich rukou zotrela. Našťastie si nič nevšimli. Mama vyzerala byť duchom neprítomná a otec len stál pri nej a držal ju za ruku.

„Budeš mi chýbať Charlie,“ zašepkala som a vybrala sa naspäť k autu. Vedela som, že sem dnes ešte prídem.

Bella

Ako sme sa blížili k cintorínu, začal na mňa doliehať smútok. Charlie mi veľmi chýbal. Vystúpili sme z auta a vydali sa pomalým krokom k Charlieho hrobu. Dala som mu do vázy čerstvé kvety a zapálila sviečku. Postavila som sa vedľa Edwarda a ten ma chytil za ruku. Presne to som teraz potrebovala. Oporu. Mlčky sme stáli a pozerali na písmená vyryté v chladnom kameni: CHARLIE SWAN. Ponorila som sa do svojich spomienok. Spomínala som na môj príchod do Forks, na všetko čo som tu prežila, a že toho nebolo málo. Som rada, že Charlie mohol spoznať Renesmee, že sme sa nemuseli kvôli môjmu znovuzrodeniu vtedy presťahovať. Charlie si užíval každú minútu, ktorú s ňou mohol stráviť. Jeho nečakaná smrť nás vtedy všetkých zasiahla. Renesmin tichý šepot ma vytrhol zo spomínania.

„Budeš mi chýbať Charlie,“ zašepkala a vybrala sa naspať k autu.

Pozrela som sa na Edwarda.

„Nepojdeme ešte zapáliť sviečku aj Jacobovi?“

V tvári sa mu mihol súhlas a mlčky sme sa vydali k Jacobovmu hrobu. Prekvapilo ma, že tam nešla aj Renesmee. Nikdy nevynechala príležitosť aby ho mohla navštíviť. Pri Jacobovom hrobe sme sa zastavili. Zapálila som mu sviečku. Zomrel tak mladý. Sam s ostatnými zo smečky si doteraz vyčítajú, že ho nezachránili. Zdá sa mi ako by sa to stalo len včera. Jacob bol sám v lese, keď ho napadli traja novozrodení upíri. Nemal voči nim žiadnu šancu. Kým sme mu stihli pribehnúť spolu so smečkou na pomoc, zostali z neho len rozdriapané kusy. Doteraz mám pred očami reakciu Renesmee. Keď s nami dobehla do lesa a videla čo sa stalo, sama sa vrhla na tích upírov.  Kričala pri tom ako zmyslov zbavená. Hneď sme sa k nej pridali a o chvílu k oblohe stúpal štipľavý dym. Renesmee vlastnoručne pozbierala na kopu všetko čo zostalo z Jacoba a srdcervujúco sa rozplakala. Nechcela z toho miesta odísť. Len sa húpala dopredu a dozadu, očami neprítomne hľadela niekam do diaľky. Potom ju musel Emmett zobrať na rukách domov. Preplakala vtedy asi tri týždne v kuse. Úplne som ju chápala, Jacoba som tiež milovala, síce inak ako ona, ale predsa. Pre každého z nás to bolo ťažké obdobie, dokonca aj pre Edwarda. Po tom, čo sa odohralo s Volturiovcami, sa s Jacobom dosť zblížili. Je dobre, že sa presťahujeme. Renesmee potrebuje zmeniť prostredie.

„Poďme za Renesmee,“ povedala som a vybrali sme sa k autu.

Renesmee už sedela v aute a kŕčovito zvierala volant. Na jej tvári boli ešte vidieť stopy po slzách. Nechcela som jej žial ešte zväčšovať, ale nedalo mi aby som sa neopýtala.

„Prečo si nešla na Jacobov hrob?“

V jej očiach sa mihla bolesť.

„Zaveziem vás domov a potom za ním pôjdem.“

Nechcela som sa viac vypytovať. Cesta prebehla mlčky. Nikomu z nás nebolo veľmi do reči. Pri dome sme boli ani nie o 10 minút. Renesmee zaparkovala auto v garáži. Prekvapilo ma to. Nechcela ísť náhodou naspäť na cintorín. Ako keby mi čítala myšlienky povedala: „Pôjdem pešo, potrebujem si prevetrať hlavu.“

Nevedela som čo jej na to povedať, tak som len kývla hlavou a vošli sme s Edwardom do domu.

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Smrťou život nekončí - 3. kapitola: