Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Spln mesiaca - 1. kapitola

02.10.2010 (17:00) • AliceMary • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2232×

Snažila som sa nemyslieť na Edwarda a postupne som naozaj na neho začala zabúdať. Jediné, čo mi ho mohlo pripomínať, boli jeho súrodenci, ktorých som každý deň vídavala samotných pri stole. Najzaujímavejší bol jeden deň. Ako obyčajne som nasadla do svojho auta a vybrala som sa domov. Charlie mal byť v ten deň na rybačke. Zastala som pred domom a zaparkovala som. Keď som vyšla, zbadala som malú krásnu postavu. Mala tmavé vlasy. Bola to Alice Cullenová. Čo tu robí?

„Ahoj, som Alice Cullenová. Ty si Bella, však?“ opýtala sa ma.

Chvíľu som ostala nemo stáť, prekvapená jej krásnym hlasom. Pripadalo mi neslušné opýtať sa jej, čo tu hľadá, tak som sa len nervózne opýtala:

„Potrebuješ niečo?“

„Vlastne ti chcem povedať jeden príbeh,“ povedala a vykročila smerom k lesu.

Aký príbeh? Vyzerám tak, že mám čas na rozprávky? Napriek tomu som za ňou išla. Sadla si na zvalený strom.

„Bola raz ježibaba, ktorá videla budúcnosť. Vo svojej budúcnosti videla dievča, s ktorým jej bolo súdené skamarátiť sa, lenže tomu dievčaťu napriek ich kamarátstvu hrozilo nebezpečenstvo. Čo by si robila na mieste toho dievčaťa? Priatelila by si sa so strigou?“

„Samozrejme, ak by bola dobrá priateľka. No ja...“ povedala som, ale Alice mi skočila do reči.

„Musíš ísť. Zajtra sa uvidíme,“ povedala Alice.

Šla som domov a Alice tam nechala samotnú sedieť.

Na druhý deň si ku mne Alice prisadla. Sedávala so mnou každý deň, pokiaľ nemala hodinu inde. Vlastne som nechápala, ako je možné, že okrem svojich súrodencov nemá priateľov. Bola tichý, milý človek, ktorého si každý musel obľúbiť.

„Bella, dnes pôjdeme ku mne domov a spolu si spravíme úlohy,“ povedala mi Alice cez prestávku v škole.

„No, viac by mi vyhovovalo, keby sme išli ku mne,“ navrhla som.

„Fajn.“

Poobede sme sa vybrali mojím autom ku mne domov. Zastali sme pred domom a chystala som sa vojsť dnu, no Alice ma jemne chytila za lakeť a usmernila smerom k lesu, kde sme sa po prvýkrát rozprávali.

„Kam ide...“ začala som vetu, ale Alice mi netrpezlivo ústami naznačila, aby som bola ticho.

Zastali sme pri tom istom strome a Alice sa zhlboka nadýchla.

„Možno sa ti to bude zdať neuveriteľné, možno ma znenávidíš, ale chcem, aby si poznala pravdu,“ vyhlásila pevným hlasom Alice.

„Všimla si si, že nejem. Mám bledšiu pokožku ako ostatní,“ povedala Alice a zmizla. No vážne, raz som klipla očami a ona zmizla! Na pleci som pocítila dotyk a za mnou stála Alice.

„Ako si to dokázala?“ vyjachtala som vzrušene zo seba.

„Bella, pamätáš si ten príbeh o ježibabe a dievčati? Čo keby to bol príbeh o upírke a dievčati?“ opýtala sa a zložila zo mňa ruku.

„Ty si...?“ spýtala som sa.

Alice nervózne prikývla.

„Mení sa tým niečo?“ opýtala sa smutne.

„Čím sa živíš?“ skočila som jej do reči.

„Nemáš strach?“ vrhla na mňa novú otázku Alice.

„Počkaj. Nič sa tým nemení. Priateľky budeme stále. A nie, nebojím sa ťa."

„Živím sa krvou zvierat,“ odvetila Alice.

„Stále ťa mám rada,“ ubezpečila som ju. Upírka. Stále som si nebola istá, či neklame. Ale ako by to všetko dokázala?

„Musím odísť. Večer prídem. Ak chceš,“ povedala Alice.

„Neviem, či Charlie bude súhlasiť.“

„Charlie sa o tom nedozvie. Viem, že máš plno otázok a je nevyhnutné, aby sme sa porozprávali.“

„Tak fajn,“ privolila som nakoniec. Znova som žmurkla a Alice tam nebola.

„Alice?“ opýtala som sa, ale odpovede som sa nedočkala. Pomaly som sa vybrala domov. Celý deň som nad iným nerozmýšľala. Charlie sa ma pýtal, že čo mi je, ale zamrmlala som len niečo o bolesti v hlave. Potom som vybehla do izby a ľahla si. Bola som unavená, ale nezaspala som. Na to som mala príliš veľa myšlienok. Nakoniec som zbehla do kuchyne a začala Charliemu chystať večeru. Keď som dojedla a odpratala riad, šla som do izby. Stála tam Alice.

„Ako...?“ začala som, ale Alice len pokrútila hlavou a ukázala na okno.

Ani som si poriadne neuvedomila, aké má schopnosti.

„Bella, dnes možno nie je dobrý čas na vysvetľovanie, cítiš sa pripravená zniesť pravdu? Dúfam, že neodpadneš. Počkaj,“ povedala a zahľadela sa na stenu. V očiach mala prázdny výraz. Aj ja som pozrela na stenu, ale nič nezvyčajné som nevidela. Znovu som pozrela na Alice, tá prudko vydýchla a pozrela na mňa.

„Budeš v poriadku,“ vyhlásila sebaisto.

„Ako to ty môžeš vedieť?“ zatvárila som sa pochybovačne.

Alice sa len usmiala.

„Viem veľa vecí. To máš tak, ak vidíš budúcnosť,“ povedala, ako keby len komentovala počasie.

„Ty vidíš budúcnosť?“ vyjachtala som neveriacky.

„Vidím. Ale mení sa podľa rozhodnutí.“

„Edward bol tiež upír?“ opýtala som sa.

Alice len prikývla.

„Aj ostatní členovia rodiny?“

Znovu prikývla.

„Ako si sa stala upírkou? A ako dlho si upírka?“

„Je to nejaká doba. Na upíra sa premeníš, len ak ťa nejaký iný upír uhryzne. Byť upírom má svoje výhody, nespíš, máš nevyčerpateľné množstvo energie, dokonalé zmysly, a máme rôzne spôsoby vraždenia. Povedala by som, že ich máme až príliš veľa. A sme neuveriteľne silní.“

„Ako silní?“ spýtala som sa dychtivo.

Alice vstala a zdvihla ma bez problémov na ruky. Potom sa na mňa žiarivo usmiala a odhalila svoje špicaté tesáky. Zalapala som po dychu a Alice sa zatvárila smutne.

„Prepáč, vyľakala som ťa?“ opýtala sa a v tom okamihu ma zložila.

„Nie, len som žasla nad tvojou neuveriteľnou silou.“

„A bojíš sa ma,“ povedala. To bolo tvrdenie, nie otázka.

„Nie. Alice, pochop to. Nezáleží na tom, čo si, ale na tom, aká si.

Alice sa len usmiala a objala ma.

Autor: AliceMary (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Spln mesiaca - 1. kapitola: