Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sprejařka - 8. kapitola

30.12.2011 (21:15) • LoWEeGirlEverything • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1503×

Cullenovci si vypočuli celý príbeh o tom, čo sa stalo v lese. Porozprávala som im to do najmenšieho detailu. Všetci ma so zatajeným dychom počúvali. Len Demi spinkala v mojom náručí. Zdalo sa, že všetkých na prvý pohľad očarila. Bola ako anjelik. Môj malý anjelik. Bola som si istá, že nech by sa stalo čokoľvek, tak sa jej nevzdám. Za žiadnu cenu...

„Chcem sa ospravedlniť za to, čo som spôsobila," povedala som na koniec svojho monológu.

„Bella, chápeme ťa," usmiala sa na mňa povzbudivo Esmé.

„Ďakujem," šepla som.

„Čo máš v úmysle s tým dieťaťom?" spýtal sa ma Carlisle.

„Chcem si ju nechať. Postarám sa o ňu."

„Si si tým istá?" Prikývla som. Zahľadela  som sa na Deminu tváričku. Pokojne oddychovala a na perách mala sladký úsmev. Ani sa jej nedivím. Jej sny boli také živé. Plné farby, vôní a hlavne mojej a Edwardovej tváre. Bolo zvláštne pozorovať to z jej pohľadu.

„Bella, čo keby si aj s Demi ostala s nami?" ozvala sa zrazu Rosalie. Od nej som vôbec nečakala takúto otázku.

„Myslíš to vážne?"

„Áno," pousmiala sa.

„Ak by to ostatným nevadilo, tak by som ostala."

„Budeme radi ak ostaneš," povedala Alice.

„Ale nemyslím si, že je dobré ostať vo Forks. Je tu môj otec a..." Nedopovedala som, pretože sa mi v hlave premietal náš posledný rozhovor. Ľutovala som, že som bola k nemu taká. Bola som zlá dcéra a on ani mama si to nezaslúžili...

„Presťahovať sa nie je žiadny problém," ozvalo sa odo dverí. Zdvihla som hlavu a uvidela Edwarda ako za sebou zatvára dvere.

„Edward má pravdu," pridala sa k nemu Alice. Hneď potom všetci začali rozoberať sťahovanie. Hovorili rôzne miesta a štáty, no nakoniec sme sa všetci zhodli na Aljaške, a tak išli všetci baliť len Rose ostala sedieť vedľa mňa.

„Ak chceš, tak ja postrážim Demi a ty si môžeš ísť domov pre veci," usmiala sa na mňa. Ja som prikývla a malú jej podala tak, aby sa nezobudila.

Postavila som sa a prešla k dverám. Vyšla som z domu a zhlboka sa nadýchla. Bola už noc, na oblohe žiaril mesiac a hviezdy vidno nebolo. Vybehla som do blízkeho lesa a vzápätí použila svoju prirodzenú rýchlosť. Pred Charlieho domom som stála asi tak o desať minút. Podľa zvuku som počula, že Charlie tvrdo spí. Mala som šťastie, že na mojej izbe bolo otvorené okno. Skočila som dnu...

Všetko bolo tak, ako som to tu nechala. Vedela som, že toto už viac nie je môj život. Už nie som tá Isabella Swanová akou som bola. Po chvíli som sa konečne pohla. Do cestovnej tašky som nahádzala všetko, čo mi prišlo pod ruku. Hneď, ako som bola hotová, tak som prešla k stolu a zobrala som čistý papier. Našla som pero a začala písať:

Oci,

je to toho veľa, čo by som ti chcela povedať, no myslím, že je lepšie, keď vieš čo najmenej. Najdôležitejší je fakt, že ťa mám rada. Viem, že som sa nespráva podľa tvojich predstáv, no niekde hlboko vnútri som stále to malé dievčatko, za ktoré ma považuješ. Chcem ťa poprosiť, aby si ma nehľadal. Bude ti musieť stačiť fakt, že žijem niekde vo svete a mám sa dobre. Nechcem, aby si si to dával za vinu. Robím to z vlastnej vôle... Mám ťa rada, ocko. Nikdy na to nezabudni.

S láskou, Bella.

List som položila na posteľ a vyskočila z okna do noci. Utekala som preč od domu, v ktorom som vyrastala. Preč od minulosti bez toho, aby som sa obhliadla späť. Vrátila som sa k domu Cullenovcov. Vošla som dnu do domu a jedinú, koho som videla, bola Alice.

„Všetci už sú zbalení. Vyrážame ešte dnes. Ak chceš tak bež hore a daj si sprchu a oblečieš si to, čo ti nachystám," usmiala sa.

„Dobre." Podišla som ku schodom a ešte sa otočila na Alice, „Ktorá izba?"

„Prvé dvere vľavo."

Otočila som sa a išla k izbe, do ktorej ma Alice poslala. Otvorila som dvere a uvidela krásnu izbu zladenú do modro-čierna. Rozhliadla som sa okolo seba a zistila, že izba je celkom prázdna. Teda až na zopár škatúľ na zemi.

Rýchlo som vošla dnu, zavrela za sebou dvere a prešla do kúpeľne. Vyzliekla som si všetko a zapla sprchu. Vošla som pod ten prúd teplej vody, ktorá mi hneď začala stekať po tele. Rukou som si prečesala mokré vlasy a druhou sa natiahla po šampón. Nemusela som sa naťahovať ďaleko, pretože som ho mala v ruke takmer okamžite.

Otvorila som ho a trochu si dala na ruku. Zdvihla som hlavu a v tej chvíli som si ho všimla a taktiež mi došlo prečo som ten šampón mala v ruke tak skoro. Keby mi srdce bilo, tak by sa pravdepodobne v tejto chvíli snažilo dostať z mojej hrude. Pomaly som nabrala odvahu a otočila sa. Prekvapila ma jeho blízkosť. Bol až príliš blízko. Až tak, že bol trochu mokrý.

„Edward, čo tu robíš?"

Autor: LoWEeGirlEverything (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sprejařka - 8. kapitola: