Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce od Edwarda 1. kapitola

11.12.2011 (16:00) • MatikEsmeCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 16× • zobrazeno 2090×

Bol to už mesiac, čo som bola v nemocnici a konečne ma pustili domov. Ešte v nemocnici mi Renée navrhla, že by sa mohla presťahovať k Charliemu. Charlie je šerif miestnej polície v jednom mestečku menom Forks.

Za iných podmienok by som ich preklínala, že ja sa sťahovať nechcem, ale teraz som za to bola vďačná. Všade, kde som sa pozrela, som videla Edwarda a vždy sa mi z očí spustili slzy. Nešlo to zastaviť.

Dúfala som, že nové prostredie a noví ľudia mi v tom pomôžu, no to som ešte nevedela, čo ma čaká.

***

Keď som sa zobudila, akurát sme parkovali na príjazdovej ceste pred naším novým domom.

Bol krásny. Mal dve poschodia a bol na kraji mesta, čiže ho obklopoval les. Bola som za to aj rada. Charlie mi vyniesol veci do mojej novej izby a ja som ho s tichosťou nasledovala. Keď som vstúpila do izby, hneď som vedela, že to tu budem mať rada. Izba bola priestranná, mala stredne veľké okno, ktoré bolo nasmerovane do lesa.

V strede pri stene bola veľká posteľ a keď som sa do nej hodila, zistila som, že je aj veľmi pohodlná a mäkká. Charlie sa na mne smial, ale ja som si ho nevšímala. Mňa zaujímala len ta mäkka posteľ a nakoniec som podľahla spánku.

Mohla som dúfať ako veľmi som chcela, ale jednoducho sa to nestalo. Ako každú noc sa mi snívalo o Edwardovi. Znovu som videla tie jeho krásne zelené oči a jeho sladké pery. Jeho dokonalú tvár a ako ma pevne zviera v náruči.

Znovu som sa budila s krikom a celá dopotená. Tvár som mala natlačenú na vankúši, a tak som tlmila výkrik. Za ten mesiac som sa to naučila už v spánku. Charlie sa už nechodil pýtať, čo sa deje. Renée ho už informovala, že to prejde. Keď som sa pozrela na hodiny, bolo akurát pol šiestej. Vedela som, že sa mi už nepodarí zaspať, a tak som vstala a dala som si poriadnu sprchu.

S taškou na chrbte som zamkla vchodové dvere a pobrala som sa k svojmu novo-starému autu. Je to starý nákladiačik, ale mne sa veľmi páči. Dostala som ho od rodičov k novému životu. Nový život. Ako zvláštne to znie. Znovu som mala pred očami ten list a čo všetko sa pod tým slovom skrýva. Do očí sa mi nahrnuli slzy a ja som ich len chrbtom ruky zotrela. Zakázala som si tieto myšlienky a teraz som to nemienila porušiť.

Pomaly som sa vydala na cestu a keď som parkovala na parkovisku, tak som mala ešte dvadsať minút čas. Zobrala som si tašku a vydala som sa do kancelárie.

„Dobrý deň,“ pozdravila som postaršiu pani, ktorá stála za stolom. Jej Potterove okuliare mi padli do oka ako prvé a hneď ako druhé som zbadala jej nepriliehavú červenú blúzku a krvavý rúž.

„Želáte si?“ pokúsila sa ma milo opýtať, ale znelo to dosť škriekavo.

„Som Isabella Swanová,“ predstavila som sa a na jej tvári som zbadala, že pochopila, o čo sa jedná.

Asi päť minút hľadala nejaké papiere a keď mi ich potom konečne dala, desať minút jej trvalo, kým sa vykoktala a povedala mi, čo je na čo. Bol tam rozvrh, plán školy a ďalšie papiere, ktoré mi mali podpísať učitelia na každej hodine. Potom mi popriala pekný deň a ja som sa s tichým ďakujem pobrala na hodinu.

Ďalších desať minút mi trvalo, kým som našla správnu triedu. Z toho vyplývalo, že som už päť minút meškala na ďalšiu hodinu. Zaklopala som a potom som vstúpila dnu.

„Prepáčte, zablúdila som,“ povedala som ešte pri dverách a pristúpila som k učiteľovi.

„No čo už s vami. Vy ste Isabella, však? Tu už pre vás máme miesto. Nech sa páči,“ podal mi podpísaný papier, ktorý som mu podala, aby ho podpísal a už ma hnal na miesto. Obzrela som sa po triede a zbadala som jediné voľné miesto. Prišla som bližšie a posadila som sa. Vybrala som si z tašky knihy, ktoré mi dala tá žena s Pottervými okuliarmi, a potom som otočila nabok.

„Ahoj. Ja som Alice. Ty si Isabella, však? Rada ťa spoznávam,“ predstavila sa mi moja spolusediaca a podala mi ruku.

„Len Bella,“ prijala som jej ruku a pokúsila som sa o jemný úsmev, aj keď mám pocit, že mne sa to už nepodarí.

Plne som sa venovala tomu, čo hovoril učiteľ a poctivo som si zapisovala poznámky. Keď zazvonilo na koniec hodiny, pobalila som si veci a chystala som sa na hľadanie ďalšej učebne, keď ma zastavila niečia ruka.

„Nechceš pomôcť nájsť ďalšiu triedu?“ opýtala sa ma Alice a pustila ma.

„Ak by ti to nevadilo,“ poprosila som ju.

„Mohla by si mi, prosím, ukázať tvoj rozvrh?“ poprosila ma a ja som jej ho bez slova podala. „Poslednú hodinu pred obedom máme spolu. Môžeš si sadnúť vedľa mňa a potom môžeme ísť spolu na obed,“ povedala mi milo a už ma viedla do ďalšej triedy.

Bola milá a ja som ju, ani neviem ako, začala mať rada. Mala tmavé vlasy, ktoré jej lietali do všetkých strán, ale aj tak to vyzeralo elegantne. Bola nižšej postavy a mala strašne veľa energie. A ozaj, aby som nezabudla. Bola veľmi krásna. Krásne zladené oblečenie, aj keď myslím, že by jej padlo aj vrece od zemiakov.

„Ďalšiu hodinu máš tu,“ usmiala sa na mňa, keď sme stáli pred nejakými dverami a podala mi môj rozvrh.

„Ďakujem,“ poďakovala som jej a rozvrh si strčila do tašky. Len mi zakývala a vybrala sa do svojej triedy. Ja som sa len zhlboka nadýchla a vošla som do triedy, kde som mala mať Trigonometriu. Tento predmet som nikdy nemala rada.

Vošla som do triedy a postavila som sa pred katedru a čakala na učiteľa, s ktorým som mala mať hodinu. Keď zazvonilo a trieda bolo už plná, vošiel do triedy postarší učiteľ a potom, čo mi podpísal papier a dal knihy, poslal ma sadnúť si na jediné voľné miesto.

Takto so pokračovalo až po hodinu pred obedom. Zoznámila som sa Angelou, Jessicou, Mikeom a Erikom. Vždy ma sprevádzali na ďalšiu hodinu a boli ku mne milí.

„Ako sa ti tu zatiaľ páči?“ opýtala sa ma Alice, len čo som si pri ňu sadla.

„Každý tu na mňa pozerá a ja veľmi na pozornosť nie som, ale inak sa dá,“ povedala som jej úprimne.

„Neboj sa, ich to prejde,“ povedala mi s úsmevom a potom sme sa venovali učiteľovi.

„No poď,“ vyzvala ma Alice, keď zazvonilo a spolu sme sa vydali do jedálne. Postavili sme sa do rady a čakali, kým budeme na rade, aby sme si zobrali nejaké jedlo.

Keď som bola na rade, zobrala som si minerálku a nejaký šalát. Keď si aj Alice zobrala kúsok pizze, vybrali sme sa spolu k nejakému stolu, kde sedeli ďalší traja ľudia. Dvaja chalani a jedna baba.

„Ahojte. Toto je Bella. Bella, toto sú moji súrodenci Rosalie,“ ukázala na prenádhernú blondínu a ja som na ňu len pozerala s pootvorenými ústami. „Vedľa nej je náš nevlastný brat Emmett, ktorý chodí s Rose,“ ukázala na svalnatého chalana, ktorý sa smial od ucha k uchu. „A toto je Jasper. Môj partner,“ ukázala na posledného chalana a zamilovane sa ne neho usmiala. Sadla si na stoličku vedľa neho.

„Ahojte,“ povedala som rozpačito a nervózne som sa usmiala.

„Ahoj,“ pozdravili ma zborovo a začali sa medzi sebou o niečom rozprávať. Začala som si uštipovať zo svojho obeda a nevenovala som im pozornosť, až kým ma nevyrušil Alicin hlas.

„Tak Bella, toto je náš posledný brat,“ povedala a ukázala rukou za mňa. Otočila som sa a na to, aby som to zobrala späť, bolo už neskoro.

Stál tam on.

Prológ :) 2. Kapitola

Autor: MatikEsmeCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce od Edwarda 1. kapitola: