Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce od Edwarda 4. kapitola

25.12.2011 (07:45) • MatikEsmeCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 1659×

Ani neviem ako som sa dostala domov. Posledná hodina telesnej bola len jeden veľký fľak a skoro nič som z toho nevedela. V hlave som mala stále hodinu biológie a nevedela som sa jej zbaviť. Jediné, čo si z hodiny pamätám bolo to, že som mala hodinu telesnej a ako niekto hodil loptu priamo na mňa. Nedokázala som sa uhnúť a už vôbec nie pohnúť, aby som ju chytila. Bolo to ako v zlom sne, keď vidíte, ako sa na vás niečo rúti a vy s tým nemôžete vôbec nič spraviť. Zrazu sa predo mňa niekto postavil a chytil tú loptu za mňa. Keď sa otočil, vyrazilo mi to dych. Pozrela som sa mu do oči a on ma uväznil vo svojom pohľade.

„Si v poriadku?“ opýtal sa ma Edward.

„J... Jasné. Ďa... Ďakujem,“ vykoktala som zo seba.

„Nie je za čo," usmial sa na mňa a ja som to ledva ustála.

Otvorila som vchodové dvere na dome a nemotorne som vošla dnu. Až teraz mi došlo, čo sa dnes vlastne stalo. Z jeho rečí mi prišlo, akoby ma vôbec nepoznal. Nechápala som tomu. Chcel na mňa zabudnúť a preto ma opustil? Nikomu o mne nepovedal a teraz sa tvári, že ma nepozná? Prečo?

Srdce mi neuveriteľne rýchlo bilo a ťažko sa mi dýchalo. Prešla som do obývačky a sadla som si na gauč. Nohy som si vyložila hore a kolená priložila k hrudi. Rukami som si ich objala a hlavu zložila na kolená. Zhlboka som dýchala a po tvári sa mi kotúľali slzy.

Túžila som po Edwardovom objatí. Po jeho bozkoch v mojich vlasoch a ako by ma jemne kolísal zo strany na stranu a utešoval, že to všetko bude dobre. Ako malé dievčatko som si predstavovala, ako ku mne teraz príde. Ako udýchane dobehne za mnou a zovrie ma v náručí. Ako sa ma bude pýtať, kto mi ublížil a že už ma nikdy neopustí. Ako mu je ľúto, že to spravil. Predstavovala som si, ako ma prosí, aby sa mohol ku mne vrátiť. Predstavovala som si, ako mu skočím okolo krku a poviem mu, že je všetko v poriadku. Ako mu stále dookola opakujem, že už to nemôže spraviť, že ho milujem. Predstavovala som si, ako mi to znovu sľúbi, povie, že ma miluje a potom ma jemne pobozká na pery.

„Bella?" vyrušil ma niečí hlas z premýšľania, ale nedokázala som sa pohnúť. „Bella? Bella, čo sa deje." Niekto ku mne pristúpil a ja som podľa hlasu spoznala Alice. „Bella? Vnímaj ma. Bella. Pozri sa na mňa. Počuješ ma?" vravela na mňa a jemne mnou triasla.

Chcela som jej povedať, že všetko bude v poriadku, ale nemohla. Nemohla som otvoriť ústa, nemohla som otvoriť oči, nemohla som otvoriť nič. Zrazu som sa cítila nesmierne unavená, až som sa ponorila do tmy.

Alice:

Jeden deň je na škole a ja som si ju obľúbila už aj naživo. Mala som ju rada už aj zo svojich vízií, kde som videla, že budeme dobré priateľky.

Ale jedno som nechápala. V mojich víziách sa smiala. Bola usmiata od ucha k uchu a tu na živo nie. Stále bola smutná, len raz sa asi pousmiala. Nechápala som, čo sa deje. A ešte viac ma to zaskočilo, keď som ju zoznámila s Edwardom. Dosť ma zaskočilo, keď sa rozplakala. Keď utiekla na záchod, chcela som ísť za ňou, ale zastavila ma Rose.

„Nechaj ju. Potrebuje byť sama,“ pošepla mi, a tak som to nechala tak. Tiahlo ma ísť za ňou a utešiť ju, ale vedela som, že má pravdu.

Ako sme sa po jej odchode rozprávali, Edward nepočuje jej myšlienky a podľa Jaspera, keď ho zbadala, bola najskôr veľmi prekvapená, potom k nemu cítila lásku a nakoniec ju pohltil preveľký smútok. Jasper tvrdí, že na to, koľko bolesti cítila sa dobre ovládala. Už aj jeho tá jej bolesť skladala do kolien a nie to ešte ju, krehkého človeka.

Možno až nezdravo ma zaujímalo, čo sa jej stalo. Tá jej bolesť nebola isto len tak pre nič za nič. Muselo sa jej stať niečo neuveriteľné. Keď sme sa vybrali na vyučovanie, Rose povedala, že si ešte musí premaľovať pery, a tak sa vybrala na WC.

Emmett išiel s ňou a ja som sa s Jasperom a Edwardom vybrala na vyučovanie. Ja som mala s Jasperom francúzštinu a Edward mal biológiu.

„Edward?“ oslovila som ho opatrne, keď som si všimla, že vôbec nevnímal to, čo som mu hovorila.

„Hmmmm?“ vyšlo z neho. Vážne dlhá odpoveď.

„Čo sa deje?“ opýtala som sa opatrne, ale on len pokýval hlavou.

,Tak dík,´ poslala som mu v myšlienkach, ale vôbec na to nereagoval.

„Čo som jej spravil?“ povedal odrazu a zastal uprostred chodby.

„Čo?“ nechápala som, čo odo mňa chce.

„Musel som jej niečo spraviť. Keď som ju sledoval cez vaše myšlienky, bola v pohode. Prekrásne vlasy jej padali do tváre a jemne sa usmievala. Ale keď som tam ja prišiel, niečo sa v jej očiach zmenilo. Vyhasla tá iskra v nich a zaplavili ju slzy. Prečo práve ja som jej vohnal do oči slzy? Mal som neuveriteľnú chuť ju objať a zotrieť ich. Nechápem, čo sa to so mnou stalo,“ povedal mi, ale potom sa rýchlo pobral na svoju hodinu a ja som tam zostala len tak stáť.

„Čo to povedal?“ otočila som sa na Jaspera s otázkou v očiach.

„Zamiloval sa,“ odpovedal mi a potom ma jemne pobozkal. Milovala som ho.

Keď skončila škola, mala som čudný pocit. Keď som sa zamerala na svoje vízie, tak som nič nevidela a to ma dráždilo ešte viac.

„Musím sa ísť pozrieť za Bellou. Pôjdeš so mnou?“ opýtala som sa Jaspera na parkovisku. Rose a Emmett išli s Edwardom jeho Volvom a ja som nasadla do Carlisleovho Mercedesu.

Keď sme zastali pred jej domom, počula som z domu vzlyky. Bez zaklopania som vošla dnu a uvidela som ju, ako leží na gauči schúlená do klbka a plače.

„Bella?" opýtala som sa jej. „Bella? Bella, čo sa deje?“ vravela som na ňu, ale neodpovedala mi. „Bella? Vnímaj ma. Bella. Pozri sa na mňa. Počuješ ma?" Triasla som ňou, ale ona mi nič neodpovedala. Zrazu som cítila, ako mi v náruči odpadla. Neváhala som a s ňou v náruči vybehla z domu a položila som ju na zadné sedadlá.

„Rýchlo do nemocnice,“ povedala som Jasperovi a už som vytáčala Carlisleho číslo, nech nás čaká.

3. kapitola :) 5. kapitola

Autor: MatikEsmeCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce od Edwarda 4. kapitola: