Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce ti ukáže správnu cestu - 18. kapitola

16.02.2012 (20:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 55× • zobrazeno 5745×

18. kapitola

„Bella?“ ozval sa pri nás zrazu strašne známy hlas. Kurva! 

„Máš tri sekundy na to, aby si zdrhol a môj otec ťa nezastrelil,“ upozornila ma Bella nervózne a cez moje rameno sledovala svojho otca. Cítil som z neho neuveriteľný hnev, ale nevidel ma. Videl len môj chrbát, auto som tu nemal. Naozaj by bol najlepšie riešenie útek.

„Večer sa u teba zastavím,“ sľúbil som jej a rýchlo korčuľoval k druhému koncu. Vyzul som si korčule a v ponožkách letel preč. Našťastie tam boli stromy, tak som sa stratil o pár sekúnd v lese a nikto z nich ma nemohol vedieť.

Nevedel som, či sa mám začať smiať alebo skôr báť, že mi bude zajtra stáť pri dome jeden policajt s nabitou brokovnicou. Dúfam, že mu Bella nič nepovie, aj keď... Prestaň, ani na to nemysli! Ty k nej nepatríš! Okrem toho, že si predátor, ona je vydatá. Už by som asi mohol prestať s týmito sprostými myšlienkami, ktoré nemajú žiadny zmysel. Moje telo a hlava si robia, čo chcú a ja s nimi, bohužiaľ, musím súhlasiť, aj keď je to nesprávne.

Bella:

Super, on si zdrhol a ja čo? Možno by som mohla tiež utiecť, aj keď než by som sa dostala na druhý koniec klziska, tak desaťkrát by som sa prizabila. Pomaly som šla ku kraju a vyzula sa. Charlie stál už u mňa. Bol v uniforme, očividne bol v službe a šiel okolo. Ale nechápem, prečo práve sem.

„Čo tu robíš, ocko?“ spýtala som sa ho prvá trochu vyčítavým tónom.

„Nezahováraj, Bella. Pani Flatchmanová volala na políciu, že na klzisku je nejaký hluk, tak som sa prišiel pozrieť.“

„Aha, čiže už je zakázané aj smiať sa?“ spýtala som sa ironicky a zapichla som naštvaný pohľad na dom neďaleko. Presne pre toto nenávidím tieto mini mestečká.

„Kto bol ten fagan?“ spýtal sa dosť naštvane.

Povzdychla som si, to si naozaj myslí, že mu to poviem? „Ocko, nemala som síce na pláne sa s tebou o tom rozprávať, ale moje manželstvo je o ničom,“ priznala som, keď som uvidela jeho ublížený výraz. Viem, že vo mne vždy videl ženu, ktorá by toto nedokázala a bude celý život s tým istým mužom, ale ja nemôžem za to, že sa mi do života musel zapliesť niekto... lepší. Áno, Edward je lepší. Síce mi príde niekedy ako malé dieťa, ale je to úžasný chlap.

„Je to ten Carlisleov syn, však? Ten, čo nemá žiadnu priateľku...“ tipol si. No a čo teraz? Mám to priznať? Nebude stáť o pár hodín pred ich domom s puškou v ruke?

Prikývla som. „Ako si na to prišiel?“

„Bells, ten chlapec na teba pozeral tak zaľúbene. Ešte som nevidel nikdy taký pohľad, musí byť do teba blázon,“ zasmial sa nervózne. Nečakala som, že bude práve takto reagovať.

„Ocko? Však to nepovieš Joshovi?“

Nahodil už vážnejší výraz. „Len, ak mi sľúbiš, že mu to povieš potom sama.“

„Samozrejme, ocko. Ešte si musím všetko premyslieť.“

Nesúhlasne pokrútil hlavou. „Hlavne nepremýšľaj príliš dlho, lebo môžeš prísť o oboch. Ale ktorý je pre teba lepší?“
Tak to je veru dobrá otázka. „Poď, zaveziem ťa domov.“

„Rada sa prejdem po vonku.“

„Bells, nenechám ťa ísť v tej tme. Neboj sa, potom idem naspäť do práce, pokojne si zavolaj toho fešáka,“ zasmial sa a objal ma rukou okolo ramien, keď sme išli k jeho policajnému autu. Musela som sa naňho pozrieť, či mu náhodou nepreskočilo, ale vyzeral celkom pobavene. Zrazu sa ku mne otočil.

„Bell, ja som toho Josha nemal nikdy rád,“ priznal so smiechom. „Vždy mi prišiel ako rozmaznané decko a teba bral ako doplnok v jeho povrchnom živote.“

Len som pobavene pokrútila, môže byť tento deň ešte dokonalejší?

Charlie ma odviezol aj so svojím kolegom domov, po ceste sa rozsnežilo, nikdy som takúto zimu nezažila, ale veľmi sa mi to páčilo. Ocko odišiel a ja som ostala ešte stáť pred domom. Ulicu osvecovalo len pár lámp, padali veľké vločky. Od radosti som zdvihla hlavu, vločky mi dopadali na tvár. Bolo to príjemné. Cítila som sa šťastne. Ocko o všetkom vedel, očividne som sa zaľúbila do toho sexuálneho boha, cítila som sa dokonalo.

Do riti, o dva dni sú Vianoce. Mala by som niečo kúpiť Charliemu a... Počkať, kupuje sa niečo milencovi na Vianoce? No ešte nikdy som takýto problém nemala. Čo teraz?

No budem to riešiť zajtra, asi si idem dať horúci kúpeľ, lebo prsty na nohách mi každú chvíľu zamrznú. Bundu som hodila na vešiak, do kanvice som dala variť vodu na kávu a išla napustiť vodu do vane, ešte som prisypala nejakú tú blbosť voňavú do kúpeľa. V spodnom prádle som zišla dole, aby som si zaliala kávu, keď sa ozvalo klopanie na dvere. Edward! Kašlala som na kávu a rozbehla som sa ku dverám bez ohľadu, či otvorím niekomu inému a som len v spodnom prádle.

Uf, bol to on. So širokým úsmevom mi pohľadom prešiel po tele a nehanebne si ma prezeral.

„Chystáš sa niekam?“ spýtal sa pobavene.

„Áno, idem si dať horúci kúpeľ. Budeš musieť počkať.“

„A čo keby som si ho dal s tebou?“ Laškovne na mňa mrkol a vošiel dnu. Pre istotu som za ním zamkla a jeho ľadové ruky sa mi omotali okolo pásu. Od ľaku som vypískla, zmätene sa na mňa pozrel.

„Máš strašne ľadové ruky,“ objasnila som mu. „Musíš si ich zohriať.“

„Ani keby mi ich pichneš do mikrovlnky, nezohreješ mi ich,“ mrmlal si popod nos. Nechala som ho a zaliala som si tú kávu.

„No, neviem ako ty, ale ja idem hore,“ oznámila som mu a so smiechom som kráčala hore. Cítila som, ako na mňa pozerá a určite tam, kam si myslím. V kúpeľni som dala zo seba posledné kúsky oblečenia a ucítila som, ako sa na mňa natlačil zozadu svalnatou hruďou. Ako sa stihol tak rýchlo vyzliecť?

No hneď som zabudla na tú otázku, keď sa mi jeho božské pery prilepili na krk. Odhrnul mi vlasy a perami ma hladil po pokožke. Ach, môj bože. Každý jeho dotyk je tak intenzívny. Odtiahol sa odo mňa a vliezol do vane. Laškovne sa na mňa pozrel, dlho som ho nenechala čakať. Chcela som si sadnúť oproti nemu, ale natiahol ku mne ruky a chytil ma za pás. Posadil ma na seba a ja som ucítila jeho vzrušenie. Pobavene som sa usmiala, ale s radosťou som sa uvelebila na jeho božskej hrudi. Okolo bruška mi omotal ruky a prstami mi nežne prechádzal po pokožke. Vo vlasoch som ucítila jeho pery, bol tak nežný.

„Inak, Charlie už o tebe vie,“ oznámila som mu po chvíli. Nechcela som kaziť túto dokonalú chvíľku, ale mala som potrebu mu to oznámiť.

„Mám sa báť?“ zamrmlala mi do vlasov bezo strachu v hlase.

„Myslím, že nie. Dokonca mi povedal, že nemal nikdy Josha rád, nečakala som takú reakciu. A vieš, ako na to prišiel?

Vraj si všimol, že sa na mňa pozeráš... zaľúbene,“ zasmiala som sa tej blbosti. Ako to mohlo Charlieho napadnúť.
No Edward bol ticho a jeho prsty na mojej pokožke zamrzli. Zmätene som sa otočila k nemu a ruky si omotala okolo jeho krku, aby som neskĺzla z jeho tela do vody. Pozeral na mňa s vážnym výrazom. Do riti, dúfam, že tie slová nie sú pravdou.

„Edward?“

„Bella, ja viem, že sme si sľúbili, že pôjde len o sex, ale ja som sa do teba...“ Rýchlo som mu dala ruku na ústa. Nie, len toto nie. Určite si robí zo mňa len žarty.

„Nie, Edward, toto nemôžeš. Musíme sa okamžite prestať stretávať, odídem naspäť do New Yorku za Joshom a...“ chŕlila som zo seba rýchlo.

„Prestaň, Bella,“ povzdychol som a nežne ma pohladil po líci. „Je mi jedno, či cítiš ku mne to isté, budem akceptovať tvoje city ku mne, aj keď nie sú žiadne. Ale chcem, aby si vedela, že som sa do teba zaľúbil. Možno som to nemal povedať a pokazil som to, ale nedokážem to viac držať v sebe, keď viem, že to je pravda. Vieš, nikdy som si ani len nepomyslel, že by som toto povedal nejakej žene, ale vždy, keď sa na teba pozriem, mám pocit, že mi priam poskočí srdce od šťastia, radosti a hlavne lásky.“

Áno, aj mne práve poskočilo srdce. Bože, mňa ten chlap asi zabije. Čo som mala teraz robiť? Tak ma rozohriali jeho slová a pocítila som mohutnú radosť. Naozaj som dokázala, aby sa do mňa zaľúbil tento chlap, ktorému išlo vždy len o sex? Naozaj som prvá žena, ktorej to povedal prvýkrát? Ako mu mám veriť? Je to naozaj pravda?

„Čo ti mám na to povedať?“ spýtala som sa ho zúfalo. „Bolo by najľahšie ti povedať, že k tebe nič necítim a mali by sme to okamžite skončiť, ale to nemôžem. Pamätáš, ako som ti hovorila, že sa bojím do teba zaľúbiť, lebo by to bolo príliš jednoduché?“

Nemo prikývol a čakal. Bol tak roztomilý.

„Mala som pravdu, je to príliš jednoduché a ja som dovolila svojmu srdcu, aby sa k tebe tak pripútalo ako nikdy k nikomu,“ šepla som a zamyslene hľadela na jeho hruď pokrytú  penou. Dal mi pod bradu ukazovák, čím ma prinútil, aby som sa mu pozrela do očí.

„Povedz to,“ šepol omámene.

„Zaľúbila som sa do vás, pán Cullen. Síce proti svojej vôli, ale zaľúbila. Nebudem ti hovoriť, že ťa milujem, to odo mňa nečakaj, ale...“

„Toto mi stačí,“ vydýchol šťastným hlasom a vášnivo ma pobozkal.

17. kapitola - 19. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce ti ukáže správnu cestu - 18. kapitola: