Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce ti ukáže správnu cestu - 29. kapitola

08.03.2012 (08:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 53× • zobrazeno 5232×

29. kapitola

„Miláčik, hovoril som, aby si nenosila nič ťažké,“ karhal som Bellu, keď som uvidel, ako ťahá veľké krabice do spálne. Totižto sme sa pred pár dňami presťahovali do malého domčeka na druhej strane Forks. U Charlieho bolo tesno, keď si konečne k sebe prisťahoval Sue a o mojej rodiny bolo ešte tesnejšie. Nemali sme tam žiadne súkromie, a to ma dokázalo perfektne vytočiť. Už som nemal náladu na tie blbé reči mojich bratov.

Prešiel už celý mesiac od Joshovej vraždy. Bol som zaľúbený ako nikdy, Bella i Ema boli mojimi najväčšími láskami, no už neboli jediné. O pár mesiacov bude na svete ďalšie. Doteraz s úsmevom pamätám na ten neuveriteľný deň, kedy mi to Bella oznámila.

„Edward,“ šepla Bella opatrne, keď mi ležala na hrudi a srdce jej stále prudko bilo od predchádzajúceho zážitku. Vždy okamžite zaspinkala po toľkých milovaniach, ale teraz sa mi zdala nervózna.

„Čo sa deje, miláčik?“ Pohladil som ju nežne po nahom chrbte, zachvela sa a môj obľúbený zvuk jej srdca ešte zrýchlil.

„Ja... ja viem, že sa ti to bude zdať neuveriteľné, ale ja si myslím, teda nemyslím, už to viem. Môže ti to aj Carlisle dokázať, je to naozaj neskutočné a... Nikdy som neverila, že sa to stane práve mne, ja som myslela, že sa tohto dňa nedočkám,“ hovorila sekavo a ja som sa musel zasmiať nad jej nervozitou.

„Bella, pokojne mi to povedz.“ Pobozkal som ju do vlasov a pohladil, aby sa upokojila, ale srdce sa jej znovu rozbehlo. Tá úžasná vôňa jej tela bola ešte intenzívnejšia, stále som nedokázal zistiť, z čoho to je.

„Ja... ja... my... no, budeme mať dieťatko,“ dostala zo seba a opatrne mi pozrela do očí. Posadila sa mi na brucho, chytila mi ruku a položila si ju na bruško.

„Koho?“ vyšlo zo mňa a nasucho som prehltol, keď mi to všetko dochádzalo.

„Dieťatko, Edward, malé dieťatko, ktoré bude mať po tebe bronzové vlásky a bude ma hnevať ako jeho ocko.“

„Panebože, ty si tehotná? Čo hovoril Carlisle? “ chŕlil som celý vystrašený, ale moja ruka na jej brušku ma fascinovala.

„Áno, Edward, budeš mať ďašieho poloupírika."

Táto ženská bola pre mňa už od začiatku zázrakom, ktorý som jednoducho musel mať, ale nikdy by som nečakal, že mi dá ďaľšieho potomka. Možno si to tak neuvedomila, ale splnila mi ten najväčší sen, i keď už mám dcérku. Zvýšila mi pekne chlapské ego a ja som bol, do riti, pekne pyšný.

V momente som bol u Belly a vytrhol jej krabicu z ruky. Urazene na mňa pozrela a odkráčala do kuchyne. Položil som krabicu na miesto a vrátil sa s nežným úsmevom za ňou. Stála za linkou a nalievala do kanvice vodu.

Natlačil som sa zozadu na jej telo a objal ju okolo pásu. Moje ruky automaticky vkĺzli pod jej tričko na to trošku vypúlené bruško a nežne ho hladili. Srdce sa jej rozbehlo a ja som mal hneď jasné, že mám odpustené.

„Len nechcem, aby si si ublížila a nášmu dieťatku takisto,“ šepol som ju do ucha a pobozkal ju naň.

No prudko sa otočila a vytočene mi pozerala do očí. „Chceš povedať, že by som dokázala ublížiť nášmu dieťatku?!“ spýtala sa ma s krikom. Odtiahla sa odo mňa a urazene prešla k skrinke, kde sú čaje.

„Bella, ja viem, že tehotenstvo ťa znervózňuje a vtedy sa vám ženám menia nálady, že by ste zabíjali, ale...“

„Čo?! Toto si pokašlal, Edward,“ zavrčala na mňa. Smiech ma hneď prešiel, som v riti. Provokovať tehotnú ženu je ako provokovať upíra. Teraz budem mať zákaz do jej postele na celý týždeň, túto vyhrážku som od nej dostal už snáď miliónkrát, ale vždy ma po troch hodinách sama pustila do izby a vrhla sa na mňa ako levica. Jej chúťky sa pekne zväčšili a ja som bol nadšený, akú mám v posteli dračicu. Ale musel som ju mierniť, aby sme nijako neublížili nášmu dieťatku.

„No tak, miláčik. Vieš, že som to nemyslel zle. Milujem ťa a viem, že by si nikdy neublížila nášmu dieťatku. Nehnevaj sa na mňa, prosím. Už budem ticho radšej,“ šepkal som jej do ucha nežne, ale ignorovala ma. Zaliala si čaj a otočila sa ku mne.

„Dones tie ostatné krabice, ja idem do sprchy, zajtra ich vybalíme,“ prikázala mi a ja som zaskučal ako ublížený pes.

„A nemôžem ísť potom pre ne? Musím ísť do sprchy s tebou, čo keby si si nejako ublížila?“

„Tak ublížila. Tvoje napnuté nohavice hovoria niečo úplne iné, Edward. Možno, keď si pohneš, tak...“ A už ma nebolo. Vytiahol som z auta posledné dve krabice a letel s nimi do spálne, položil som ich do rohu. Bella už bola v kúpeľni a práve sa vyzliekala. V sekunde som bol u nej.

„Toto je moja práca,“ šepol som jej do ucha a postavil sa pred ňu. Tričko som jej stiahol cez hlavu a rýchlo vyzliekol i tehotenské nohavice. Ostala predo mnou len v nohavičkách a podprsenke. S chuťou som jej odopol ten malý kúsok na jej naliatych prsiach a nežne ich pohladil. Tehotenstvo jej rýchlo tvarovalo krivky na tých správnych miestach a dostávala ma do kolien. Bola ako anjel s dušou diabla. Pomaly som jej stiahol nohavičky, v momente vyzliekol seba a vliezol s ňou do sprchového kúta. Zatvoril som za nami a rýchlo pustil teplú vodu, aby mi Bella neprechladla.

Pritiahol som si ju zozadu na svoju hruď a s chuťou som hladil jej božské, nahé telo. Spokojne vrnela a občas zavzdychala.

„Je to príjemné?“ spýtal som sa jej šepky do ucha.

„Veľmi, ale dnes nič nebude, Edward. Som veľmi unavená.“

„Dobre.“ Na ruky som si nalial sprchový gél a začal nežne hladiť a umývať jej telo. Spokojne privrela viečka, oprela sa mi chrbtom o hruď a ruky si položila na bruško. Perami som sa jej prisal na krk a začal jej masírovať ramená a chrbát, svaly mala stuhnuté. Nahlas odfukovala a hladila si bruško. Bol to pohľad pre bohov. Medzi prsiami jej tiekla voda a prechádzala cez bruško nadol. Nemohol som sa vynadívať, no keď sa mi Bella oprela už celou váhou o telo a oči jej klipkali, prebral som sa zo snenia. Ona mi tu zaspávala. Potichu som sa zachechtal a rýchlo umyl jej unavené telo. Potom som ju poriadne poutieral, obliekol jej moje tričko, v ktorom tak rada spáva a uložil ju do postele. Pobozkal som ju na čelo a vrhol sa do vybalovania vecí, aby sa s tým Bella zajtra nestresovala.

Ema ostala u rodiny, aby sme mali pokoj pri všetkom. Aspoň Emmett to využije a bude môcť pozerať Toma a Jerryho.

O hodinku bolo všetko na svojom mieste, prinajlepšom mi bude Bella ráno nadávať, prečo som to všetko uložil a nenechal nič jej, ale nedovolím, aby sa namáhala.

Polonahý som si ľahol k nej, teda skôr k jej brušku a priložil k nemu ucho. Počul som, ako tam veľmi potichu bije malé srdiečko, ak som dobre počul. Robieval som to každú jedenu noc a usmieval sa ako nejaký idiot, ale nemohol som si pomôcť.

Nadránom vyšlo slabé slnko, ktoré osvietilo našu spálňu i cez rolety a Bellu lúče pošteklili na tvári. Zamračila sa a ruka jej vyletela k tvári, akoby chcela niečo odohnať, ale nejako sa jej nedarilo. Zachichotal som sa, chytil som jej ruku do svojich dlaní a nežne ju pobozkal na vrch dlane.

„Daj to slnko preč,“ zamrmlala ospalo a otvorila konečne oči. Mračila sa ako o život.

„Miláčik, dokážem toho naozaj dosť, ale tu som bezmocný,“ zachechtal som sa. No ešte viac sa zamračila a pokúšala sa vstať. Okamžite som jej bol pripravený pomôcť, ale hodila po mne naštvaný pohľad.

„Dokážem sa postaviť aj sama,“ štekla po mne a zopakovala druhý pokus o postavenie sa. Podarilo sa jej to a pomaly kráčala do kúpeľne. Mal som pocit, že každú chvíľu spadne, ale nedovolil som si ju chytiť, aby nebola na mňa znovu naštvaná. Aj keď vyzerá pri tom ešte roztomilejšie... ako také rozzúrené mačiatko.

Počkal som poslušne, až výjde z kúpeľne, trvalo jej to takmer celú hodinu, než s povzdychom vyšla z kúpeľne. Zaostrila oči na skrine a zmätene sa obzrela okolo seba.

„Kde sú všetky krabice?“ spýtala sa nahnevane a opäť do mňa zapichla ten vražedný pohľad.

„Nechcel som, aby si ich vykladala, tak som ti pomohol. Nemôžeš sa...“

„Ani to neskús povedať,“ skočila mi do reči. Pekne zúrila, s úsmevom som si ju pritiahol k sebe, ale odtiahla sa. „Teraz si tu pekne seď a popremýšľaj nad tým, čo nemáš robiť, aby si ma neštval znovu a znovu.“

Prekvapene som pozeral, ako odišla z izby a nechala ma tam tak. Znudene som sledoval zem, ale poslúchol som ju a nešiel za ňou, aj keď som už bol krokom von z dvier. Čakal som a čakal. Počúval som každý jej krok, pohyb, nádych, či nadávanie, keď vyliala polovicu čaju na linku. Najedla sa a zrazu som počul, ako sa jej kroky blížia k spálni. Netrpezlivo som pozeral na dvere, až sa v nich objavila.

„Edward?“ šepla opatrne a roztomilo na mňa pozerala. Líca sa jej jemne červenali, ale prečo? A vtedy som to ucítil. Z jej tela vychádzala silná vôňa vzrušenia. Prešľapla z jednej nohy na druhú a previnilo sa usmiala. Panebože, ja milujem túto tehotnú ženskú, ktorej chute a nálady sa menia každou sekundou a sú oveľa silnejšie.

„Čo by si rada?“ spýtal som sa jej, aby som ju mohol trochu potrápiť.

„No tak, Edward,“ zaúpela. „Hovoril si mi, že môžeš cítiť všetky moje pocity po našom spojení.“

„To hej, ale len mi to pokojne povedz. Rád si to vypočujem.“

„Vieš čo?! Už nechcem nič,“ odvrkla a ako rozzúrené mačiatko kráčala naspäť do kuchyne. So smiechom som bol v sekunde u nej a chytil jej tvár do dlaní.

„Miláčik, stačí len pár slov a urobím pre teba všetko, na čo si len zmyslíš,“ sľúbil som jej s vážnym výrazom, ale už som musel mať čierne oči od vzrušenia.

„Chcem ťa,“ šepla a hrubo ma zdrapla za košeľu, aby si ma mohla pritiahnuť k perám. Ach, ty môj nežný diabol, ja ti ešte ukážem, čo je rozkoš. Budem ťa pomaly a nežne trýzniť.

28. kapitola - Epilóg

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce ti ukáže správnu cestu - 29. kapitola: