Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratená láska Edwardova - 2. kapitola

20.03.2011 (08:45) • 12MaryCullen12 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 945×

Natalie:

Neviem, čo teraz budem robiť. Ale asi by som mohla chodiť do nejakej školy, aby som spoznala nových ľudí. Alebo nie? Pôjdem sa opýtať Carlislea. Vstala som z postele a keď som chcela stlačiť kľučku, niekto zaklopal. Otvorila som dvere a v nich stála Esme. Kývla som jej hlavou, že môže vojsť. Sadli sme si na posteľ.

„Natalie, ty piješ zvieraciu krv, však?“ opýtala sa. Nemo som prikývla.

„Fajn,“ vydýchla, „pretože aj my. Ozaj... už si premýšľala nad školou? Naše decká teraz chodia na miestnu strednú, mohla by si chodiť s nimi.“

„To by bol dobrý nápad, ale išla by som do druhého ročníka, dobre?“ navrhla som. Esme sa na mňa žiarivo usmiala.

„Idem ťa tam teda prihlásiť,“ povedala a objala ma. Objatie som jej opätovala a keď odišla, išla som na lov.

V lese som si ulovila pár srniek a jedného medveďa. Už som sa vracala domov, keď sa zmenil smer vetra. Zachytila som pach ľudskej krvi. Ale iba chvíľu, lebo vietor opäť zmenil smer. Hlúpi ľudia, nemali by sa len tak prechádzať po lese. Rýchlo som teda fujazdila domov. Keď som sa vrátila, všetci boli vo svojich izbách. Potichu som išla do tej svojej a na posteli som si našla položené učebnice.

„Ach jaj!“ povzdychla som si a pustila som sa do čítania prvej. Čoskoro som mala všetky preštudované. Do odchodu do školy mi ostávali ešte dve hodiny, tak som sa umyla, natočila som si vlasy a vybrala oblečenie. Žltý top s motýlikom a krémovú sukňu s jasne žltými balerínami. Ešte som sa namaľovala jemnými tieňmi, pery som si prešla ružovkastým leskom a bola som hotová. Vyzerala som perfektne. Prehodila som si krémovú bundu cez plece, schytila som batoh a zišla som dolu do garáže.

Boli tam tri autá. Jedno Carlisleove, druhé Edwardove a tretie Rosaliino. Ja som išla s Rose a Emmettom v ich krásnom červenom džípe. Cesta do školy bola krátka, čoskoro sme zaparkovali na parkovisku pred školou. Bolo tu cítiť veľa ľudskej krvi, ale úplne v pohode som to zvládla. Keď som prechádzala po parkovisku, žiaci si šuškali a pozerali sa na mňa. Hm, bolo tu aj pár zaujímavých exemplárov, hihi! No úsmev mi z tváre zmizol, keď okolo mňa prešiel Edward s Bellou. Objímali sa a smiali. Pocítila som menšiu vlnu závisti a stisla som päste. Pozrela som sa na Edwarda a keď okolo mňa prechádzal, zvláštne sa na mňa pozrel. Nie. Nesmiem na to myslieť. Mala by som sa sústrediť.

Keď som sa konečne dostala do budovy a ostatní sa odo mňa odpojili, vydýchla som si. Podarilo sa mi nájsť kanceláriu zástupkyne riaditeľa a vošla som dnu. Práve sa rozprávala s nejakým chalanom. Pach jeho krvi sa mi zdal byť povedomý, ale nevedela som ju zaradiť. Keď si ma všimol, milo sa usmial. Úsmev som mu opätovala. Bol chutný. Hlboko vsadené modré oči, jemné krivky tváre, plochá hruď a široké plecia.

Keď odišiel, pani Trufflová (divné meno) mi dala rozvrh a povedala mi, kadiaľ mám ísť na prvú hodinu – matematiku. Keď sa mi konečne podarilo nájsť učebňu, bolo dávno po zvonení. Potichu som vošla do triedy. Učiteľ bol otočený k tabuli a ja som sa pokúsila nenápadne posadiť do nejakej lavice. Neúspešne, pretože učiteľ (nízky obézny pán s plešinkou) si ma všimol.

„Á, nová študentka! Prosím ťa, poď pred tabuľu a povedz nám o sebe niečo. Počul som, že si ťa adoptovali Cullenovci,“ povedal a doširoka sa usmial. Hups! Problém. Zabudla som sa opýtať, čo im mám povedať. Neisto som sa postavila pred tabuľu.

„No, volám sa Natalie Wintranová. Priezvisko som si nechala. Hm, pochádzam z... Paraguaja! Moji rodičia... zomreli pri požiari, keď vybuchol plyn. Ja som vtedy bola v tábore,“ povedala som. Tvárila som sa nešťastne, aby som už nemusela nič hovoriť. Učiteľ sa zatváril ľútostivo a povedal, aby som si sadla.

Rýchlo som sa posadila na voľné miesto vzadu vedľa jedného chalana. Keď som sa na neho bližšie pozrela, zistila som, že to je ten chlapec, ktorý sa rozprával so zástupkyňou predo mnou. Podal mi lístoček.

Ahoj! Ráno som ťa videl u zástupkyne. Mimochodom, volám sa Mathis. Nenávidím to meno, tak mi radšej hovor Math.

Odpísala som.

Ahoj, Math! Nechápem, čo sa ti na tvojom mene nepáči. Podľa mňa je pekné. Ja som Natalie, ale to asi už vieš.

Na konci som prikreslila smajlíka.

Hej. Počuj, viem, že sa ešte veľmi nepoznáme, ale nevyrazili by sme si niekedy?

Na chvíľu som sa zamyslela. Asi bude fajn, keď sa trochu uvoľním po tom všetkom. Neisto som načarbala:

Budem rada. Kedy? Kde?

Dnes by mi to vyhovovalo. Zajtra mám futbalový tréning. Takže... Mohli by sme sa stretnúť v Mc' Donalde o pol siedmej. Išli by sme potom do kina.

Usmiala som sa. Takže futbal... kto vie, či hrá v školskom tíme.

Teším sa.

Do konca hodiny som sa pokúšala sústrediť. Po matike nasledovala dvojhodinovka biológie. Tiež som ju mala s Mathom, ale sedela som vedľa jedného dievčaťa. Tá učiteľka bola neskutočne zákerná. Vysoká s čiernymi vlasmi a hrubými rámami na okuliaroch, plná energie. Hneď na začiatku nám dala test. A musela som ho písať aj ja. V pohode som ho zvládla. Keď konečne zazvonilo, poobzerala som si dievča vedľa mňa. Mala krátke zlato–hnedé vlasy, gaštanové oči a elegantné zelené okuliare. Oblečená bola do krátkej riflovej sukničky s vyšitým papagájom a modré tričko ozdobené vtáčikmi a kvetinkami. Všimla si, že sa na ňu pozerám a ozvala sa.

„Ahoj, ja som Mary, a ty?“ opýtala sa nesmelo.

„Natalie, som tu nová,“ odvetila som prívetivým tónom.

„Všimla som si. Akú máš ďalšiu hodinu?“ Pozrela som sa na rozvrh.

„Telesnú,“ oznámila som jej.

„Super, aj ja. Budeme hrať vybíjanú, vieš hrať?“ opýtala sa.

„Jasné,“ uškrnula som sa.

„Fajn, tento rok sa nám možno podarí vyhrať pohár,“ potešila sa.

„Určite,“ odpovedala som, aj keď som netušila, o čom to hovorí. Zbalila som si veci a vybrala som sa do telocvične. V šatni som si obliekla jednoduchý oranžový úbor a učiteľka nám ako rozcvičku prikázala urobiť tri kolá okolo telocvične. Mary bola na človeka fyzicky veľmi zdatná. Ja som sa tiež držala. Potom sme si zahrali. Bola som v družstve s Mary, takže sme vyhrali. Učiteľka sa ma na konci opýtala:

„Počuj, hráš slušne, mohla by si hrať za školský tím, čo povieš?“ Túto ponuku som ochotne prijala. Bude najlepšie, keď sa budem zapájať do rôznych aktivít. Možno sa mi časom zahojí jazva na srdci.

1. kapitola

Autor: 12MaryCullen12 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratená láska Edwardova - 2. kapitola: