Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený život 20. kapitola

04.12.2010 (08:00) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1372×

20. kapitola

Keď sa skončila hodina, pomaly sme si pobalili veci a vyšli sme na chodbu. Keď sa k nám pridal Edward, Alice sa na neho ani nepozrela, povedala, že odchádza. Iba mi oznámila, že sa mi dve stretneme na obede. S tým nás nechala samých. Zastala som a pozrela som sa na Edwarda.

„Sľúb mi, že Alice nič neurobíš. A vysvetli mi, prosím ťa, čo sa to vlastne medzi vami stalo.“ Pozerala som na neho, ruky som mala skrížené na hrudi a snažila som sa vyzerať autoritatívne. Ale to je asi nemožné, keď pred vami stojí upír, pred ktorým máte väčší rešpekt, aj keď sa nesnaží tak tváriť. Usmial sa na mňa diabolským úsmevom.

„A teraz si Alice urobila radosť. Ďakujem ti veľmi pekne.“ Tento raz sa na mňa usmial láskyplne a objal ma. Rovno tam na chodbe.

„Čo sa stalo, ti vysvetlím, keď budeme sami. Teraz to nie je vhodné.“ Hladil ma po chrbte a pobozkal ma na temeno hlavy.

„Edward, ale sľúb mi, že jej neublížiš!“ stála som si za svojím. Usmial sa na mňa, vďaka čomu som mohla počuť, ako túžobne vydýchli dievčatá, čo práve prechádzali okolo, a pobozkal ma.

„Keď ti na tom tak záleží, tak tomu malému otravnému škriatkovi neublížim. Ale iba kvôli tebe,“ povedal a usmial sa na mňa skriveným úsmevom. Pokračovali sme v ceste.

„Chceš povedať, že keby som ťa o to nepoprosila, ublížil by si jej?“ pýtala som sa.

„Pravdepodobne by som mal chuť, ale asi nie. Veď predsa je to moja najobľúbenejšia sestra. Neboj sa,“ povedal, smutne sa na mňa usmial a pobozkal ma. Vtedy som si uvedomila, čo som mu tým spôsobila.

„Edward, ja sa ťa nebojím. Ani keby si myslel vážne to, že jej ublížiš. Ale bála by som sa asi viac o teba. Keby si ublížil Alice, neviem, ako by reagoval Jasper,“ povedala som mu a spolu sme sa tomu zasmiali. Mali sme šťastie, že tam Alice ani Jasper nie sú.

Zvyšok dňa prebiehal pokojne. Hodiny som mala buď s Alice, alebo s Edwardom. Mala som mať už len poslednú hodinu pred tým, ako pôjdeme na obed. Tú som mala sama. Bola to matematika. V tom som extra nebola, tak som dávala pozor. Hodina išla strašne pomaly, ale nakoniec som sa dočkala konca. Zazvonilo a ja som chcela utekať za Edwardom, keď sa zrazu predo mňa postavili Jessica a Lauren.

„Ty chodíš s Edwardom Cullenom? Ty? Také nič?“ Začala sa do mňa navážať Lauren a pritom mi pichala prstom do hrude.

„Ako si si to mohla dovoliť? Vyzeráš skôr ako jeho maskot,“ povedala posmešne Lauren a nenechala ma na pokoji. Jess tam iba stála a zabíjala ma pohľadom.

„Lauren, daj mi pokoj!“ Chcela som prejsť okolo nej, ale bolestivo ma chytila za rameno, až som sykla od bolesti.

„Čo to robíš? Okamžite ma pusti!“ začala som na ňu kričať. To nebol dobrý nápad, lebo som cítila, že ak ešte raz zdvihnem hlas, znova ma začne dusiť. A oni dve tomu nemusia byť svedkami.

„Nechápem, čo na tebe vidí.“ Chcela ešte niečo dodať, ale do triedy vbehol Edward. Strelil pohľadom na mňa a na to, ako silno ma Lauren drží, a prišiel bližšie k nám. Vyzeral pri tom hrozivo.

„Bells, láska, čo sa deje? Je všetko v poriadku?“ Lauren ma pustila, zvodne sa na neho usmiala, zaklipkala očami a spustila moju ruku.

„Nič sa nedeje, Edward. Len sme chceli vedieť, že čo bolo s Bellou, keď neprišla včera a ani predvčerom do školy. Robili sme si o ňu starosti,“ povedala a usmiala sa na mňa.

„Aha, jasné,“ povedal Edward hrozivo a jasne im dal najavo, že im neverí ani slovo. Chytil ma okolo pása a zobral ma z triedy.

„Si v poriadku? Urobili ti niečo?“ pýtal sa ma, keď sme už boli ďalej. Ja som iba pokrútila hlavou, že som v poriadku a bola ticho. Premýšľala som nad tým, čo mi povedala Lauren. Mala pravdu. Ja nie som pre Edwarda dosť dobrá. Nechcela som, aby niekedy prišiel ten deň, keď si to uvedomí aj on.

„Bella, čo sa deje?“ povedal, keď sme boli už skoro pri jedálni a ja som ešte stále neprehovorila ani slovo.

„Nechaj to, prosím, teraz tak. Nie je na to vhodná doba.“ Prikývol, že rozumie a smerovali sme k stolu, kde už sedeli všetci Cullenovci, Angela a Ben. Prisadli sme si bez toho, aby sme si brali jedlo. Nebola som hladná.

„Bells, si v poriadku? Urobili ti niečo?“ pýtala sa ma pohotovo Angela.

„Ako to vieš?“ spýtala som sa udivene.

„Keď sme šli s Alice na obed, počuli sme, ako sa Amanda a Stella rozprávajú, že si to teraz od Lauren a Jess odskáčeš. Alice hneď volala Edwardovi, aby šiel po teba.“

„Aha... Áno. Som v poriadku.“ Znova som sa zahĺbila do svojich myšlienok, keď som si zrazu uvedomila, že Angela mi máva rukou pred očami. Pozrela som na ňu.

„Bella, pýtala som sa, že čo ti zistili v nemocnici.“ Pozrela som smutne na ňu a potom na Edwarda. Prikývol mi, že jej to mám povedať. Tak som sa znova na ňu otočila a povedala jej moju diagnózu, aké vyšetrenia mi budú robiť a ako si nie sú lekári istí či liečba zaberie. Pri každom slove som videla v Angelinej a Benovej tvári väčšiu a väčšiu hrôzu. Na konci Angele už tiekli slzy, ale hneď si ich utrela. Objala ma.

„Bells, ty to zvládneš. Si silná. Zvládla si toho už veľa. Aj keď horko ťažko a s pomocou, ale zvládla ako najlepšie si vedela. A teraz máš pri sebe nás a my ti pomôžeme. Nenecháme ťa v tom samú,“ sľubovala Angela, pustila ma a usmiala sa na mňa. Všetci boli vážni. Dokonca ani Emmett nevtipkoval.

„Nemohli by sme prejsť na príjemnejšiu tému? Čo vy na to?“ Zakončila som túto debatu. Emmett sa veľmi ochotne pripojil.

„Áno, Bella má pravdu. Počuj. Čo by ste, Bella, Angela a Ben, povedali na to, keby sme Edwardovi niečo vyviedli?“

„Emmett, nerád ti to pripomínam, ale ak mi chceš niečo vyviesť, nesmel by som byť pri plánovaní,“ odpovedal mu na to Edward a všetci sa zasmiali.

„Pravdaže, to je jedno, lebo keby si nedával pozor, tak to aj tak zistí vďaka myšlienkam."

Edward sa na mňa pozrel a keď videl, že mám úprimný úsmev na tvári, usmial sa na mňa aj on a pobozkal ma.

Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený život 20. kapitola: