Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený život 22. kapitola

14.12.2010 (21:30) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1261×

22. kapitola

„Už mi konečne povieš, čo ti bolo včera, keď si bola u nás a dnes po tom útoku Jessici a Lauren?“ Úplne som na to zabudla. Prestala som sa usmievať a zamračila som sa. Ako som mu to len mala vysvetliť?

„Čo chceš počuť ako prvé?“ spýtala som sa ho, aby som mala ešte čas na premyslenie.

„Po poradí. A, prosím, povedz mi pravdu. Zaujíma ma nad čím premýšľaš,“ povedal, akoby vedel na čo myslím, a pri tom si podoprel hlavu rukou, aby na mňa videl.

„Včera u vás som premýšľala nad tým, že prečo som vás stretla tak neskoro. Že som sa cítila, akoby som bola pri svojej vlastnej rodine. A že hoci Esme poznám len tak krátko, miestami som mala pocit, že pri mne sedí moja mama. Viem. Nič a nikto mi ju nedokáže nahradiť, ale Esme je pre mňa ako vlastná mama. A dnes som premýšľala nad tým, že či si si vybral správne. Mám pocit, že nie som pre teba tá pravá. Hmmm, poviem to lepšie. Mám pocit, akoby som pre teba nebola dosť dobrá. Len sa pozri na seba a na mňa.“ Do očí sa mi tisli slzy, keď som to všetko povedala a červenala som sa. Sklonila som hlavu. Keď som skončila svoj monológ, prinútil ma Edward, aby som sa na neho pozrela.

„Bella, všetci ťa taktiež berú ako súčasť rodiny. Neviem, ako si to urobila, ale rozmrazila si ľadové srdcia upírov.“ Pri týchto slovách sa na mňa usmial.

„Keď sa Esme dozvedela čo je s tebou, ranilo ju to, akoby zomierala jej vlastná dcéra. Všimla si si, že Emmett dokonca nevtipkuje, tak často, ako to robil doteraz? Ale o tom ťa presviedčať nebudem. A že nie si pre mňa dosť dobrá? To by som mal vedieť skôr ja. A to skôr ja, nie som dostatočné dobrý pre teba. A mám porovnávať teba a seba? Dobre teda. Ty si nevinná, mladá žena, ktorá nedokáže ublížiť. To bude radšej trpieť sama. A darovala celé svoje srdce niekomu, kto si ho ani nezaslúži. A ja? Ja som monštrum, ktoré ohrozuje tvoj život každú sekundu, čo som s tebou. Keď ťa chcem chytiť za ruku, stačí menšia neopatrnosť a prinajlepšom by som ti rozdrvil kosti. Ešte stále sa pýtaš, či som si vybral správne? Nezačneš si klásť inú otázku? Či si si ty vybrala správne?“ Keď som videla ten smútok v očiach, pritiahla som si ho k sebe a pobozkala som ho.

„Ja som si svojím výberom istá. Nechajme radšej túto tému tak. Edward, a ty mi povieš čo sa stalo v noci u vás?“ Sklopil pohľad a videla som, že premýšľa. Pravdepodobne, či mi to má povedať, alebo nie. Nakoniec sa rozhodol.

„Pohádal som sa s Alice, pretože videla, ako som sa rozhodol, čo urobím po tvojej smrti.“

„Čo urobíš, keď zomriem?“ opýtala som sa, ale neviem prečo, mala som pocit, že odpoveď už poznám.

„Pôjdem za tebou,“ povedal to tónom, akoby mi oznamoval, že čo budeme robiť večer.

„Čože? Chceš povedať, že sa necháš zabiť?“ Prikývol.

„Nie. To nesmieš urobiť. Veď ja zomriem a ty môžeš žiť ďalej. Edward, veď si upír. Máš pred sebou nekonečný život. Ako môžeš vedieť, že nestretneš o niekoľko rokov niekoho, koho budeš ľúbiť, možno dokonca viac ako mňa?“ Nevedela, a ani som si nechcela predstaviť, ako by vyzeral tento svet bez Edwarda. To by už nebol svet.

„Čože? Ty ma tu presviedčaš o tom, že keď som skoro za 120 rokov nepoznal lásku, ani z časti takú ako prechovávam k tebe, tak sa mi to podarí zažiť za sebou hneď dvakrát?“ Pozrel na mňa, ale hneď odvrátil pohľad a krútil hlavou, čím vyjadroval svoj nesúhlas.

„Edward. Tak som to nemyslela. Ale nesmieš to urobiť.“

„A čo by si robila ty na mojom mieste? Keby si ty bola upír, ktorý stretne lásku svojej existencie, ale tá ti má za pár rokov zomrieť a vieš, že bez nej tvoj život nebude už ani prežívanie?“

„Neviem. Asi by som urobila to isté,“ smutne som skonštatovala.

„Ale nedokážem si predstaviť, že bude tento svet bez teba. A dobre vieš, ako by si ublížil svojej rodine, keby si to urobil.“ Iba prikývol.

„A to je všetko, kvôli čomu ste sa s Alice pohádali?“ Mala som pocit, že nie.

„Bella, občas mám pocit, že ty si tá, ktorá dokáže počuť myšlienky iných. Ale dobre. Pohádali sme sa ešte na tom, že chce, aby som ťa premenil. Skôr, ako bude neskoro.“ Strnula som.

„Aký máš na to názor ty?“ Čakala som na odpoveď doslova bez dychu.

„Nechcem ťa pripraviť o tvoju dušu,“ povedal a znova si položil svoju hlavu na moju hruď.

„Uvažovala si niekedy nad touto možnosťou?“ opýtal sa ma po chvíli.

„Áno,“ odpovedala som bez premýšľania.

„Tak preto to Alice videla. Ale čo ti bránilo v tom to navrhnúť?“ opýtal sa, akoby už dopredu vedel odpoveď.

„Nevedela som, či by ste boli ochotní ma prijať ako člena vašej rodiny. A nechcela som ťa sklamať,“ povedala som a on sa znova na mňa pozrel.

„Sklamať ma? A to už z akého dôvodu?“ Sledoval ma ako mu odpoviem.

„Z toho, čo si mi rozprával, som pochopila, že začiatky sú veľmi ťažké. A už teraz máš so mnou veľa starostí. Nechcela by som ti privodiť ďalšie. A bála som sa.“

„Láska, áno. Začiatky sú veľmi ťažké. Pociťuješ nenormálnu bolesť v hrdle, keď je pri tebe blízko človek a cítiš čerstvú krv. Nie každému sa podarí ovládnuť. Neustále pociťuješ smäd, ktorý nikdy neuhasíš. Nemôžeš spať. Nemôžeš zostarnúť. Ako novorodená si nevyspytateľná. Nikto nedokáže odhadnúť, ako sa budeš správať. Keďže v tebe koluje tvoja vlastná krv, si neuveriteľné silná počas prvého roku tvojho nového života. To všetko znamená byť upírom. Ale aj mnoho ďalších. Túžbu po krvi sa naučíš ovládať. Taktiež aj svoje agresívne správanie. Získaš tým veľa, ale stratíš omnoho viac. Budeš sledovať ako ľudia, ktorí ti boli blízki, jeden po druhom umierajú na starobu. Iba ty vyzeráš, akoby si nezostarla ani o jeden deň. Nemôžeš ich ani navštíviť, pretože najlepšie je, keď si o tebe myslia, že si mŕtva. A čoho konkrétne si sa bála?“ Ešte stále sa mi vpíjal do očí.

„Bála som sa, že po nejakom čase, keď už budem upírkou, už ku mne nebudeš cítiť to, čo ku mne cítiš teraz.“ Smutne sa na mňa pozrel. V jeho očiach som videla aj bolesť a sklamanie.

„Vidíš, sklamala som ťa.“

„Nie. Ty si ma nesklamala. Ja som sklamal teba.“ Vytreštila som na neho oči.

„Čože? O čom to hovoríš? Ako myslíš, to, že si ma sklamal? Veď si nič neurobil.“

„Veď práve preto. Nepresvedčil som ťa dostatočne o mojej láske k tebe. A tým som ťa sklamal.“

„Edward, prečo musíš zo všetkého obviňovať seba, keď s tým nemáš absolútne nič spoločné?“ Neverila som tomu, čo mi práve povedal. Tá situácia bola taká absurdná. Práve som mu prakticky povedala, že mu neverím, že ma miluje tak ako to tvrdí a on z toho začne obviňovať seba? A že on sklamal mňa? Už som to nemohla vydržať. Začala som sa smiať. Čo smiať. Tiekli mi slzy od smiechu. Takto som sa už dávno nenasmiala. Ale znova ma začalo dusiť, tak hysterický smiech sa zmenil na hysterický záchvat kašľa. Nevedela som prestať. Vykašľala som omnoho viac krvi ako do teraz. Edward ma vzal do náručia snažil sa mi pomôcť, ale nevedel prísť na to, že ako. Tak ma aspoň upokojoval. Pomaly som už strácala vedomie z toho, že mám nedostatok kyslíka, keď som zacítila okolo mňa nejaký prievan. V tom som počula hlasy Carlisla a Alice. Alice upokojovala Edwarda a Carlisle ho uisťoval, že budem v poriadku. Vraj iba potrebujem kyslík. V tom som cítila, ako mi na tvár položil kyslíkovú masku. Edward ma vzal do náručia a utekal so mnou preč z lúky. Konečne som bola schopná dýchať vďaka tej maske, ktorú mal stále pod kontrolou Carlisle, ktorý bežal vedľa nás. Od vyčerpania som zaspala v Edwardovej náruči. Bol to veľmi náročný deň.

Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený život 22. kapitola: