No a je tu ďalšia kapitola. Dnes si pre Vás Bella a Edward prichystali prekvapenie. Ak sú nejaké námietky, pokojne ich napíšte. Prajem Vám príjemné čítanie a ospravedlňujem sa, že som Vás nechala tak dlho čakať.
30.03.2011 (17:15) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1257×
30. kapitola
Ráno som sa zobudila, ale Edward pri mne nebol. Pozrela som sa na hodinky a tie ukazovali, že je jedenásť. Páni. To som prespala skoro pol dňa? Vyšla som z postele a šla som do kúpeľne. Stála som v sprche a nechala na seba dopadať kvapky vody. Bola som v nej asi pol hodiny, keď mi niekto zaklopal na dvere.
„Bella, dievčatko, je tu Edward. Mohla by si si pohnúť, aby na teba nečakal dlhšie ako dve hodiny? Myslím, že už ho začínam nudiť.“ Čože? Edward je tu? A ja si dávam takú dlhú sprchu?
„Už idem!“ zakričala som na otca a chcela som rýchlo vyliezť zo sprchy. Podarilo sa mi to bez toho, aby som spadla. Ale keď som si obliekala nohavice, zamotala sa mi do nich noha a ja som spadla.
„Au. Do kelu.“ Tak to bude krásna modrina na nohe.
„Bells, si v poriadku? Čo sa stalo?“ Počula som, ako otec beží hore schodmi, ale spoza dverí sa ozval Edwardov hlas.
„Áno, som. Len som spadla. Za chvíľu budem hotová.“ Fajn. Ešte čo ma dnes čaká? Ach, áno. Oslava. Rýchlo som sa obliekla, ale zase tak, aby som dnes ešte neskončila v nemocnici. Vbehla som do izby a vzala si lieky. Rýchlo som zbehla dole do kuchyne, kde - ako som zistila podľa hlasov - sedeli otec a Edward.
„Ahoj. Čo tu robíš tak skoro?“ opýtala som sa Edwarda a pobozkala som ho. Potom som dala pusu aj otcovi a šla som si zobrať niečo na raňajky.
„Povedal som si, že za tebou prídem skôr, aby som si ťa užil aj ja, skôr ako mi ťa Alice a Rose na oslave ukradnú.“
„Deti, ja vás tu na chvíľu nechám, dobre? Odbehnem si na chvíľu za Billym. Ale neboj. Na tú oslavu určite prídem,“ povedal otec a už aj odchádzal.
„Tak čo chceš podniknúť?“ spýtala som sa Edwarda zatiaľ čo som si robila miešané vajíčka.
„Nezáleží mi na tom, čo budeme robiť. Hlavne, že budem s tebou,“ povedal a chytil ma zozadu okolo pása.
„Ale najprv ti chcem dať tvoj darček. Vlastne, možno to bude darček viac pre mňa, ako pre teba, ale dúfam, že sa na mňa nebudeš hnevať. Ale najprv sa v pokoji najedz.“ Hneď ako to dopovedal, zval ma do náručia, posadil ma na stoličku a skôr ako som stihla niečo namietať, už predo mnou stály moje raňajky a aj pohár čerstvej pomarančovej šťavy.
„Edward, môj otec vie, že si tu bol celú noc?“ opýtala som sa a začala jesť.
„Nie, nevie. Odišiel som, keď sa zobudil. A potom som prišiel okolo desiatej. Som rád, že ti ma schválil. Nemusím ho ešte pokúšať tým, že u teba prespávam bez toho, aby o tom vedel,“ povedal a usmial sa na mňa. Nechal ma nech sa pokojne najem a odišiel do obývačky. Začal hrať na klavíry. Počúvala som tie nádherné skladby, ktoré hral. Potom som za sebou umyla tanier a šla som za ním. Hneď ako som vošla do izby, prestal hrať a prišiel ku mne. Vzal ma za ruky a hlboko sa mi zadíval do očí.
„Láska. Viem, že je to narýchlo, ale ja som si tebou najistejší ako viem byť. Tvoj otec mi už zvolenie dal. A chcem ťa poprosiť, či by si mi preukázala tú česť a urobila ma tým najšťastnejším upírom na celom svete.“ Pri týchto slovách si predo mňa pokľakol a vytiahol z vrecka malú saténovú krabičku.
„Isabella Marie Swanová. Staneš sa mojou manželkou?“ Nemohla som tomu uveriť. Nezmohla som sa na žiadne slová. Vyschlo mi v hrdle. Srdce mi bilo o preteky. Prikývla som na súhlas. Jeho tvár sa rozžiarila a navliekol mi prsteň. Vzal ma do náručia a vášnivo ma pobozkal. Prestala som vnímať čas a svoje okolie. Existoval pre mňa iba Edward. Keď mi došiel dych, presunul sa na môj krk, aby som sa mohla nadýchnuť. V tom mi niečo napadlo.
„Môj otec súhlasil s tým, aby sme sa vzali?“ Pozrel sa na mňa.
„Áno. Ráno keď som tu prišiel, tak som sa s ním rozprával. A nakoniec súhlasil. Myslíš, že vážne potreboval ísť za Billim? Nie. Len nám nechal súkromie.“ Usmial sa na mňa.
Hľadeli sme si vzájomne do očí a usmievali sme sa na seba.
„Ľúbim ťa,“ povedala som mu a jeho oči sa rozžiarili. Pobozkal ma a znova sa mi zahľadel do očí, ale na tvári mal kamenný výraz.
„Bella, ale ja ťa neľúbim.“ Čože? Ako to myslel? Veď ma práve požiadal o ruku. Všimol si v mojich očiach strach a zasmial sa tým zvončekovým hlasom.
„Bella, ja ťa milujem.“
„Edward. Myslela som, že skolabujem, keď si mi to povedal. Mal by si menej času tráviť s Emmettom.“ Pri tých slovách som chcela do neho búšiť päsťami, ale skôr by som ublížila sebe ako jemu, tak som sa uspokojila aspoň so zlým pohľadom. Iba sa tomu zasmial a znova ma vášnivo pobozkal. Bola som šťastná ako ešte nikdy v živote.
Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Stratený život 30. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!