Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený život, 4. kapitola

27.12.2009 (07:00) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1599×

4. kapitola

Na druhý deň ma prebralo čosi ľadové na mojej tvári. Keď som otvorila oči, zistila som, že sa nado mnou skláňa tvár anjela. Bledá s karamelovými očami. Zvrieskla som a odtiahla som sa. Zrazu sa pri mne objavil doktor Reed. Bol to asi štyridsať ročný muž. Bol vysoký a mal vyšportovanú postavu. V hustých čiernych vlasoch bolo občas vidieť aj nejaký siví. Mal príjemnú tvár na ktorej teraz bol starostlivý úsmev. Jeho oči modrej farby ma teraz pozorovali.

„No tak Bella. Všetko je v poriadku. Ukľudni sa. Prepáč, že sme ťa vyľakali.“ ozval sa ku mne doktor Reed.

„Toto je doktor Cullen. Keď mi tvoj otec zavolal, tak ma poprosil, či by mohol ísť aj on. V nemocnici je dnes našťastie trochu voľnejší deň.“ pozrel sa na mňa a ospravedlňujúco sa na mňa usmial.

„Nie to je v poriadku. Prepáčte doktor Cullen. Len som si vás s niekým pomýlila.“ pozrela

sa na neho a znova celá očervenela.

„To nevadí Isabella. Mne by tiež nebolo jedno, keby som sa zobudil a nado mnou sa skláňala cudzia osoba.“ usmial sa na mňa a ja som sa obzrela po izbe, že kde boli tie obklady. Celkom by som ich uvítala. Asi som sa zatvárila veľmi divne, lebo sa zrazu ozval doktor Cullen.

„Čo sa deje Isabella?“ až teraz som si uvedomila, ako ma oslovil a hneď ma striaslo.

„Prosím volajte ma Bella. A nič sa nedeje, len som hľadala obklady, ktoré ste mi prikladali, keď som sa zobudila.“

„To neboli obklady Bella, ale moja ruka. Vonku je totiž zima a mne aj tak dlhšie trvá, kým sa mi ruky zohrejú.“ povedal rýchlo doktor Cullen. Prišlo mi na tom niečo zvláštne.

„Carlisle, ospravedlnili by ste nás s Bellou na chvíľu? Chcem sa s ňou o niečom porozprávať.“ povedal doktor Reed a sledoval ma so zamyslením výrazom na tvári.

„V poriadku. Počkám na Vás vonku.“ povedal doktor Cullen a odišiel z izby.

„Bella je všetko v poriadku?“ spýtal sa ma s ustaraným tónom hlasu.

„Áno doktor. Iba som asi prechladla.“

„Ale ja sa ťa nepýtam na to, kvôli čomu sme tu. Ale si aj v poriadku psychicky?“ iba doktor Reed vedel čo sa so mnou deje. Stretol ma na cintoríne asi pred mesiacom keď som plakala pri hrobe mojej mami. Vtedy mi navrhoval dobrého odborníka, ale ja som odmietla. Na odpoveď som iba pokrútila hlavou. Vedela som, že jemu môžem veriť.

„Tak ti dám nejaké lieky, aby si na tom bola lepšie dobre? Dnes ráno keď mi volal tvoj otec a poprosil ma či by som sa mohol prísť na teba pozrieť som šiel za jedným kolegom a povedal som mu o tebe. Áno aj to, že odmietaš niekoho vyhľadať a tak mi dal pre teba tieto lieky. Odkazuje ti, že ich máš brať každé ráno a večer. Po jednej tabletke. Súhlasíš?“ opýtal sa ma.

„Nechcem aby ocko o tom vedel.“ povedala som rezignovane a sklopila som hlavu.

„To je v poriadku. Bude to naše malé tajomstvo. A keby sa na tie lieky pýtal, povieš mu, že som ti ich dal, lebo máš slabú imunitu, čo ty na to?“ spýtal sa a žmurkol na mňa.

„Ale nikomu o tom nepoviete, áno? Bude o tom vedieť iba váš kolega, ktorý mi ich poslal, vy a ja. Môže byť? A môžem s nimi šoférovať?“ dala som podmienku a spýtala sa. Nenechám predsa moju lásku stáť na dvore. To ich radšej brať nebudem.

„Môžeš s nimi šoférovať a tvoju podmienku prímam.“ odpovedal mi. Tie lieky mi položil na písací stôl a lieky na angínu položil na stolík pri mojej posteli. Ešte na každú krabičku napísal, kedy ich mám brať a odišiel.

A takto nudne som preležala celý týždeň. Poctivo som brala lieky a začínala som sa tešiť na Angelu a Bena. Pravdaže im nepoviem o tých liekoch, ale už mi aj chýbali.

Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený život, 4. kapitola: