Tak a je tu epilóg. Je to veľmi krátke, ale nechcela som to zbytočne naťahovať. Teraz Vám už prajem príjemné čítanie.
02.06.2011 (21:15) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 2011×
Epilóg
Lov mi išiel pomerne ľahko. Ako Edward povedal, je to akoby reflex našej rasy. Ulovila som pár sŕn a šli sme za mojim otcom.
„Bella! Ty žiješ!“ skríkol a chytil sa za srdce. Určite takmer dostal infarkt. Rýchlo som k nemu prešla a videla som ako Edward stŕpol.
„Otec,“ objala som ho, ale musela som sa veľmi premáhať, aby som ho nerozdrvila. Zacítila som, že sa Carlisle priblížil k nám.
„Doktor Cullen, Edward, Bella, poďte dnu. Ako je to možné, dcérka moja, že žiješ? Doktor Cullen, vy ste ma nechali v tom, že zomrela a pritom sa vám ju podarilo zachrániť? Ako ste mi to mohli urobiť?“ vyčítavo spustil otec príval slov smerom na Carlisla.
„Pán Swan. Volajte ma, prosím, Carlisle. A my sme vám nič nezatajili. Ide o to, že my sami nerozumieme tomu, že Bella žije. Pravdu povediac, už sme sa chystali odísť z Forks, keď sme išli na posledný lov a Edward ostal doma. A keď sme sa vrátili, tak tam Bella stála. Takže vám rozumiem ako sa cítite,“ odpovedal mu Carlisle a usmial sa na nás.
„Tým pádom aj ty, Carlisle, volajte ma Charlie. A vy ste sa chceli odsťahovať? Ale teraz, keď Bella žije, tu ostanete, nie? Veď Bella sa môže skrývať.“ Otočil sa otec na Edwarda s nádejou v očiach.
„To nebude možné, pán Swan. Musíme odísť. Nechceme zbytočne riskovať,“ odpovedal na otcovu otázku Edward.
„Oci, neboj sa. Veď si budeme stále písať a telefonovať. Okrem toho, môžeme sa každý rok, na výročie maminej smrti, stretnúť pri jej hrobe. Viem, že to nie je ako doteraz, ale je to vždy lepšie ako nič, nemyslíš?“ povedala som mu a usmiala som sa na neho. Chytil ma za ruku a prikývol.
„V poriadku. Ale keby ti bolo smutno alebo sa niečo dialo, vieš dobre, že tu máš dvere otvorené. Pokojne môžeš prísť, dobre?“
„Oci, pre teba platí to isté.“
„Bella, a čo spravíš s Jacobom? Chceš ho nechať v tom, že si zomrela?“ opýtal sa ma a v očiach sa mu odzrkadlila starosť o chlapca, ktorého roky považoval za syna.
„Otec, nemôžem mu to povedať. Dobre to vieš. Nepochopil by to. A nechcem ho ohroziť. Dosť, že ty vieš o existencii upírov.“ Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu a otec prikývol, že rozumie.
Naša návšteva sa už chýlila ku koncu a preberali sme už len potencionálne miesta nášho ďalšieho bývania. Potom sme sa rozlúčili s mojim otcom a odišli sme. V ten moment som bola neskutočne rada, že nemôžem plakať, lebo pri lúčení, by mi tiekli z očí priam rieky.
Ale teraz už sedím s Edwardom v jeho aute a mierime do ďalšej krajiny za novým životom.
„Bella, ale aj tak nechápem, ako je to možné, že si sa pred otcom tak ovládala. Že si odolala jeho krvi,“ opýtal sa ma Edward a pozeral sa pri tom na mňa. Už som si zvykla, že nesleduje cestu, keď šoféruje.
„Neviem. Ale to podstatné nie je. Dôležité je to, že som to dokázala a nemusím sa skrývať a vy mňa strážiť, kým by som bola toho schopná. Nemyslíš?“ Pozrela som mu do očí a usmiala som sa.
„Áno, máš pravdu. Ty si plná záhad a ani sa ich nesnažím pochopiť. Ale jedno by som vedieť chcel: komu mám vďačiť za to, že si tu. Pri mne.“ Pri tých slovách ma pohladil po tvári.
„To neviem ani ja. Iba tuším. Ale nechajme to tak. Máme pred sebou večnosť. Tak prečo by sme mali uvažovať nad minulosťou?“
„Máš pravdu,“ povedal a privinul si ma na hruď. A tak sme šli. Naša rodina pred nami a spolu mierime do nového domova. A kde to je? To vám nepoviem. Aspoň nie teraz. To je už iný príbeh. Len dúfam, že už budeme iba spolu a nič nás nerozdelí. A ak sa o to bude pokúšať, nenechám to len tak.
Chcela som sa Vás spýtať: chcete, aby som písala novú poviedku ako pokračovanie Strateného života? V postate mám premyslené, čo by tam malo byť, ale chcem vedieť Váš názor, či to chcete, alebo nie. Je to na Vás.
Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Stratený život Epilóg:
Krása, brala bych pokračování, prosím!!!
velmi krasna poviedka a uz sa strasne tesim na pokracovanie
super poviedka, zlupla som ju na prvý krát, určite daj pokračko vieš pretože nie každý kto aj číta tak aj komentuje, ale tvoja poviadka je super ozaj!
Jsem moc ráda a obdibuji tě za to, že jsi povídku dokončila i přes nízký počet komentářů. Omlouvám se, že jsem nekomentovala, ale začala jsem jí číst až dnes, a vždy jsem se moc těšila na další kapitolu, než abych se zdržovala komentářem. Děkuji za happy end, celou povídku jsem v něj doufala.
Som rada, že sa Vám poviedka páčila . Tak teda je najvyšší čas, aby som začala pracovať na pokračovaní, nie ? Pustím sa do toho čo najskôr, sľubujem .
to byla tak úúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúžasná povídka!!!!!! zamilovala jsem si ji a každou kapitolku hltala očima. Je mi trošku líto, že to končí ale tak jde život tato povídka se mi strrrrrraaaaaaaaaašně líbila doufám, že budeš psát i jiné povídky
Čo je to za otázku..jasné že pokračuj...určite si tvoju ďalšiu poviedku prečítam a veľmi rada
Ja som určite za pokračovanie! Táto poviedka bola krásna a verím že ty toho krásneho ešte veľa vykúzliš
Ahoj.
Kapitolu ti vraciam. Problémom je počet slov. Tvoj epilóg ich má iba 329, čo je strašne málo. Pri jednorázových poviedkach a poviedkach na pokračovanie stále platí, že minimálny počet slov je 500. Dopíš si teda niečo, a potom znova zaškrtni "Článek je hotov".
Ďakujem.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!