Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda - 11. kapitola

21.08.2011 (17:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 94× • zobrazeno 11261×

Bella:

Dedy odkráčal z miestnosti aj s lekárom. Na dverách sa ešte obzrel.

„Zbytočne nevyvádzaj. Nechceme ťa nijako poškodiť,“ povedal cez rameno. Bob sa zvláštne zaškeril. Vybrala som si z úst šatku a zdvíhala sa z pohovky. Cítila som sa ako zbitý pes. Bob prešiel ku mne a siahol do vrecka na saku. Vybral zvláštne puzdro, z ktorého vylovil bielu ampulku. Z druhého vrecka vybral striekačku, akou si Charlieho kolega pichal inzulín. Natiahol obsah ampulky. Ja som neprítomne kývala hlavou sprava doľava.

Okamžite mi došlo, že tá ihla je určená mne. Podišiel ku mne a chytil ma za ruku. Začala som sa vzpierať. Rozkročil sa nado mňa a pritlačil na pohovku. Stále som bojovala a tak som dostala silnú facku. Vlasy mi preleteli cez tvár a prilepili sa na mokré líca. Bob sa na mňa celou váhou zvalil. Prisadol ma. Striekačku si strčil medzi zuby. Vzal moje roztrhnuté nohavičky zo zeme a omotal mi nimi rameno. Naučeným, istým pohybom ma pichol do ruky. V panike som sledovala, ako nejaká neznáma tekutina vchádza do mojej žily. Potom sa postavil a striekačku odhodil do koša. Otočil sa a vrátil sa späť ku mne. Za ruku ma vytiahol do stoja.

„Zažiješ super jazdu. Prvá dávka je vždy najlepšia,“ pošepol. Mne sa zrazu svet začal zvláštne točiť. Pozrela som na svoje nohy vo vysokých topánkach. Zdali sa mi strašne krátke. Akoby mali len pár centimetrov. Bobova tvár sa zvláštne točila a krútila a ja som sa nedokázala  sústrediť absolútne na nič. Vedela som, že som hľadala Tanyu, ale nedokázala som si spomenúť, prečo som ju hľadala.

Bob ma odvliekol k podnikovej dodávke na zásobovanie. Otvoril korbu auta a hodil ma dnu. Keď zavrel dvere, ocitla som sa v úplnej tme.

Neviem, ako dlho som bola v tom aute. Niekde ma odviezli, ale nedokázala som ani len odhadnúť, ako dlho sme šli. Keď sa auto otvorilo, bol už večer. Do nosa ma udrel svieži morský vzduch a šumenie mora ma privádzalo do šialenstva. Bolela ma hlava a dunelo mi v nej, akoby sa príboj odohrával v mojej lebke.

Bob ma popod rameno vliekol k zelenému kontajneru, akých tu bolo stovky. Ďalší muž, ktorého som pred tým nikdy nevidela, odomkol kontajner. Keď ma Bob viedol okolo neho, ten zvrhlík ma chytil za zadok. Bob ma v tej chvíli pustil. Spadla som na zem do štrku a odrela si ruky. Bob schmatol toho chlapa pod krk a surovo ho pritlačil ku kontajneru. Zadunelo to a ja som sa trocha zľakla.

„Ešte raz sa tej malej dotkni a zabijem ťa. Na tú nesiahať! Táto je najcennejšia.“ Pustil ho a surovo ma vytiahol za ruku späť do stoja. Odviedol ma do toho obrovského kontajnera. Prešli sme okolo množstva škatúľ až k malému kumbálu. Tu stál ďalší chlap.

„To je tá posledná?“ opýtal sa. Bob zavrčal a prikývol. Chlapík odomkol kladku a Bob ma surovo strčil do tmy. Neskutočne to tu páchlo a nič som nevidela. Ledva som sa sama držala na nohách. Kovová bránka sa za mnou zavrela. Začala som sa v tej tme obzerať. Z jednej strany sa ozvalo bolestné zaskučanie.

„Je tu niekto?“ opýtala som sa.

„Bella?“ ozval sa mne známy hlas. Padla som na kolená tým smerom a na zemi nahmatala nohy. Rýchlo som sa presunula až k jej tvári. Začínala som už rozoznávať obrysy, ako sa moje oči prispôsobovali šeru. Tanya mala celú tvár zmáčanú slzami a keď som sa jej dotkla, bolestne zaskučala.

„Bella, on nás predal,“ zabedákala.

„Tanya, si v poriadku? Zbili ťa?“ opýtala som sa vydesene. Tanya sa rozplakala. Bola celá mokrá. Schúlila sa mi do náručia a otriasala sa plačom. Ja som sa rozhliadla po tej malej kovovej miestnosti. Rozoznala som ešte ďalšie tri postavy. Rezignovane sedeli na podlahe pri stenách a chveli sa v rytme svojich vzlykov.

Tanya v mojom náručí zaspala. Ja som intenzívne premýšľala, čo robiť. Beznádej a strach ma naplnil do poslednej bunky, ale nemohla som spanikáriť. Edward ma bude hľadať a tak som sa trocha upokojila. Upír si s takými smradmi poradí, len nech ma nájde skôr, než sa niečo vážne stane.

Po ďalšej hodine sa dvere otvorili. Dnu vošiel nejaký chlap. Mal na sebe dlhý kožený plášť. Poobzeral sa po nás. Konečne som si aj ja mohla prezrieť tie ženy v miestnosti. Jedno dievča sa túlilo k protiľahlej stene. Mala mahagónové vlasy, aké ja kedysi. Nevyzerala ani na šestnásť. Tvár mala celú ulepenú, ale bolo vidieť, že je pekná. Druhá bola hneď pri nej. Mala ryšavú hrivu a pohľad vystrašenej srnky. Tretia bola z nás najstaršia. Vyzerala podobne ako Leona. Ona jediná pôsobila pokojne. Chlap v plášti zastavil pohľadom na mne a Tanyi. Podišiel ku mne a doslova mi vyrval priateľku z náručia. Pozrel si jej zmodrenú tvár a rozťatú peru na svetle.

„Vy sráči. Kto ju tak doriadil?“ Zúrivo zavrčal.

„Tá suka sa mi bránila. Trocha som jej musel vysvetliť, kto je pán. Nech si zvyká, kurva,“ ozvalo sa od dverí. Chlapík pustil Tanyu na zem a schmatol toho sviniara. Zaťal päsť a vrazil mu.

„Čo s ňou? Keď ju uvidí Demeter, tak sa zhnusí. Zbav sa tej štetky!“ zasyčal.

„A čo s ňou mám urobiť?“ opýtal sa nechápavo a odpľul si krv.

„Asi si ju vezmeš domov, ty pako! Zbav sa jej! Hoď ju z lode... Mne je jedno, čo s ňou urobíš!“ vrieskal.

Vtedy sa vo mne zmobilizovalo všetko odhodlanie a kuráž.

„Prosím. Bude v poriadku. To sa zahojí. Dajte mi lekárničku. Dám ju do poriadku,“ šepla som a priplazila som sa k Tanyi po štyroch. Znova som ju skryla v náručí. Chlap sa na mňa pozrel a zasyčal.

„Daj Matke Tereze lekárničku. Si za ne zodpovedný. Ešte raz niečo podobné urobíš a Demeter s tebou nakŕmi svoje psy.“ Prešiel k tomu odpornému sviniarovi, čo zmlátil a určite aj znásilnil Tanyu. Buchol ho do hrude.

„Počkám si vás na mieste. Letí mi to ráno. Nezabudni im dať nažrať a nejaké deky, nech nepokapú od zimy a žiadnej sa už nedotkneš!“ Odišiel a dvere sa zas zavreli. Keď všetko stíchlo, preliezla som k tej mladučkej.

„Ahoj, ja som Bella. Si v poriadku?“ Pohladila som ju po čele.

„Volám sa Samanta.“ Jej hlas bol ako pípanie kurčaťa. Vzlykala a skrývala tvár do dlaní.

„Neboj sa. Zachránia nás,“ šepla som.

„Zaisto, ty naivka. Nikto nás nenájde,“ ozval sa trpký hlas so zvláštnym prízvukom. Tá najstaršia sa knísavo postavila a prišla k nám.

„Som Irena. Ak to vám nedošlo, tak nás naložia v tom fake kontajneri na loď a odvezú do Európa. Budeme šľapať. Da.“ Bola to Ruska alebo Ukrajinka. Ryšavka sa vystrašene pozrela na Irenu.

„Nie, to nemôže byť pravda,“ zaplakala.

„Poznáte tých chlapov?“ opýtala som sa. Irena si sadla medzi Samantu a ryšavku. Tanyi som pomohla k nám. Irena ju pohladila po vlasoch.

„Ale ti dal, mala. Neboj sa ty. Zvykneš aj na horšie. Ja robila v na ulici už rok. Ponúkol mi ten v kabáte robotu a ja som zobrala. Potom mi došlo, čo chce odo mňa. Najprv ma dal do bordelu, ale ja som uhryzla jedného bastarda. Bil ma a ja sa nedám biť. Predal mňa.“ Samanta sa pomrvila.

„Ja som pred rokom ušla z domu. Potrebovala som nejako prežiť. Bola som na konkurze do eskort servisu, ale som mladá. Potom ma vonku oslovila jedna agentka. Vraj agentka? Prišla som na dohodnuté miesto a hodili ma sem. Už som tu tri dni.“ Vyzerala skleslo.

„Ja s Tanyou sme robili v Koralovej Kráľovnej. Dali sme výpoveď a šéf nás predal.“ Všetky sme pozreli na ryšavku. Potiahla nosom.

„Volám sa Lucia. Chodila som s jedným chalanom. Zoznámili sme sa v škole. Chcel, aby som s ním odišla. Myslela som, že ma miluje, ale on ma...“ Rozplakala sa. Sedeli sme na zemi a mlčali. Kontajner sa zaknísal a škrípavý zvuk nás všetky rozochvel. Pritisli sme si ruky na uši. Trvalo to chvíľu a kontajner dosadol na zem.

„Da. Tu je to. Nakladajú nás.“ Irena si schovala tvár do dlaní a ťažko vzdychla.

10. kapitola - 12. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 11. kapitola: