Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda - 18. kapitola

26.09.2011 (18:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 75× • zobrazeno 9503×

18. kapitola

Bella:

Prístav som už raz videla, ale nie túto časť. Muž ma vytiahol z auta a prehodil cezo mňa ešte aj svoj plášť. Nervózne sa poobzeral a viedol ma smerom k luxusnejším jachtám. Nebol tu nikto, na koho by som mohla zavolať o pomoc, ale neviem, či by mi to bolo niečo platné.

Zastali sme pred obrovskou loďou a chlap ma natlačil na úzky mostík. Vo vysokých topánkach sa mi triasli nohy, a tak ma musel silnejšie podoprieť. Vydesene som sa obzerala, keď sa na palube objavil nejaký mladý muž. Zodvihol obočie a pokrútil hlavou.

„Takže dnes zas vyplávame?“ opýtal sa znechutene.

„Áno, ale bez šéfa. Odvezieme túto malú a vrátime sa.“ Vyplašene som pozrela na mladého muža. Vyzeral ako slušný chlap a vlastne sa na mňa ani nepozrel. V tvári mu bolo vidieť zhnusenie.

„Zavri ju do kajuty a ja idem ešte do auta pre veci,“ povedal ten, čo ma priviezol a stiahol zo mňa svoj plášť. Mladý muž ma chytil popod rameno a viedol do podpalubia. Vo mne to vzbudilo iskierku nádeje.

„Prosím, pomôžte mi,“ šepla som. Muž sa na mňa prekvapene pozrel a pohľad mu uviazol na mojich rukách v putách. Nič nepovedal, len sklopil zrak a voviedol ma do kajuty.

„Máš tam kúpeľňu a záchod,“ ukazoval k malým dverám.

„Prosím. Uniesli ma,“ zaplakala som. Pozrel mi do očí, ale len na kratučkú chvíľu.

„Je mi ľúto, malá. Vážne.“ Pohľad sa vyhýbal mojej tvári. Tváril sa previnilo. Ponáhľal sa preč a zamkol za sebou.

Rozplakala som sa a zviezla sa rovno na zem. Oči ma pálili a žalúdok sa mi obracal v rytme prirážania vĺn. Po pol hodine sa dvere otvorili. Ten mladý muž vošiel do kajuty a na stolík položil tácku. Bol na nej chlieb, zelenina a fľaša vody.

Prešiel ku mne a strčil ruku do vrecka. Vybral kľúčik a ja som k nemu oddane natiahla ruky. Odomkol putá a súcitne na mňa pozrel. Ruky ma boleli a od pút som na zápästiach mala škaredé odreniny.

„Najedz sa. O pol hodiny vyplávame.“ Otočil sa k odchodu.

„Prosím. Pomôžte,“ šepla som znova. Snažila som sa ho obmäkčiť. Z očí mi zas tiekli slzy a kotúľali sa mi po lícach. Vpíjali sa do ľahkej košieľky. Mala som ju už úplne premočenú. Na chvíľu sa zastavil a pozrel na mňa.

„Nemôžem,“ povedal takmer nepočuteľne.

„Prosím. Hľadajú ma. Stačil by jeden telefonát,“ šepla som a zopla som ruky na hrudi. Nervózne sa zaknísal. Vyšiel pred kajutu a rozhliadol sa. Potom sa vrátil. Na jeho čele sa objavila hlboká vráska a v očiach mu bolo vidieť strach.

„Nič ti nesľubujem, jasné?!“ Vytiahol kúsok papiera a z náprsného vrecka na bielej námorníckej košeli vybral tupú ceruzku a podal mi ju. Začala som rýchlo písať telefónne číslo. Ruka sa mi triasla a ceruzka vynechávala. Už som do papiera posledné čísla doslova vyryla drevom ceruzy. Podala som mu ten zdrap papiera.

„Neoľutujete. Mám peniaze. Odmením sa vám.“ Viem, že to, čo som povedala, bolo hlúpe, ale chcela som mať istotu, že to urobí. Zmučene vydýchol, keď si dával číslo do vrecka. Cítila som, že je to dobrý človek.

Keď odišiel, chvela som sa na celom tele. Mala som znova nádej. Ak to urobí, Edward ma nájde. Čo ak nie je v Anglicku? Potrvá to celé hodiny, kým sa sem dostane. Zatriasla som hlavou. Aj keby som ho mala čakať týždne, tak to vydržím. Budem silná, presviedčala som samú seba.

Sadla som si k podnosu a najedla sa. Vôbec to do mňa nešlo, ale donútila som sa niečo zjesť. Nevedela som, kedy sa najbližšie dostanem k jedlu. Ani som netušila, kde ma odvezú a čo sa so mnou bude diať. Hltala som kúsky chleba a zapíjala ich vodou.

Počula som naštartovanie motora a pohli sme sa. Vyrazili sme tak prudko, že som sa zaknísala. Sadla som si na posteľ a vyzula topánky. Dvere sa zas otvorili, ale tentokrát to nebol mladý námorník, ale chlapík, čo ma priviezol. Prešiel izbou a vedľa mňa na posteľ položil kufor. Kolená som si stiahla až pod bradu a klepala sa ako vyplašený ratlík. Kufor otvoril a vysypal na posteľ. Toľko čipkového prádla som v živote nevidela.

„Vyber si niečo sexi, čo ti sadne. Osprchuj sa a priprav. Snaž sa, aby si nevyzerala tak úboho. To šéfa nepoteší. Dal za teba kopec peňazí. Snaž sa, princezná.“ Úlisne sa zasmial a odišiel.

Najprv som neprítomne sedela a dívala sa kopu bielizne vedľa seba a potom som sa v tom začala prehrabovať. Našla som tam bielu podprsenku s nohavičkami, olemovanú ružovou mašličkou a bielu košieľku previazanú pod prsiami. Tackavo som prešla k dverám do kúpeľne. Rýchlo som zo seba stiahla to, čo som mala na sebe.

Vliezla som pod sprchu a konečne som, po dlhej dobe ucítila na pokožke teplú vodu. Oprela som sa dlaňami o kút a zaklonila hlavu. Na chvíľu som si predstavila, že stojím v sprche doma vo Forks. Predstavila som si, že si na seba oblečiem flanelové pyžamo a vleziem do teplej postele. Ešte otvorím okno a zababuším sa. Počkám, kým mi do okna skočí môj upír a vlezie si ku mne, aby ma mohol celú noc držať a šepkať mi vyznania lásky. Realita ma však rýchlo dostihla, keď som otvorila oči a o zárubňu dverí sa opieral ten chlap. Oči mu doslova kĺzali po mojom nahom tele. Rukami som sa rýchlo zakryla.

„Si naozaj krásna,“ šepol vzrušene a podišiel bližšie. Chytil uterák a roztiahol ho. Chcel, aby som prijala jeho náruč, ale mne to prišlo nechutné a choré. Zakrútila som nesúhlasne hlavou.

„No tak. Osuším ťa,“ povedal nechutne a olízal si peru. Otriasla som sa a nahla sa po uterák, no on ma zdrapol za ruku a stiahol do svojho objatia. Perami sa mi natlačil na krk a ucítila som jeho teplý jazyk na pokožke. Začala som ho z celej sily odtláčať. Vyzdvihol ma do vzduchu a ja som okolo seba začala kopať.

„Nie. Nechaj ma!“ pišťala som. On sa len hlúpo smial. Nikdy by ma nenapadlo, že má toľko sily.

Šmaril ma o posteľ a natlačil sa na mňa. Jeho váha na mne prehla celú posteľ a ja som bolestne vykríkla. Zvalil sa mi na nohy a snažil sa hlavou dostať medzi moje prsia. Zdrapla som ho za vlasy a začala ho z celej sily ťahať. Kričala som a vtedy mi rukou zapchal ústa.

Pokúšala som sa ho uhryznúť, ale nedarilo sa mi to. Obratne mi roztiahol nohy. Vždy som si myslela, že by som sa dokázala násilníkovi ubrániť, ale mýlila som sa. Strach a nervozita vás ochromí a pohyby sa stanú chaotické.

Zapierala som sa do jeho hrude. Cítila som jeho tvrdosť cez tenkú látku jeho nohavíc a z toho mi bolo na zvracanie. Mlátila som rukami do jeho ramien a nechty som mu zatínala cez košeľu do kože. Podarilo sa mi zasiahnuť ho do tváre a urobila som mu pár dlhých škrabancov cez tvár.  To ho ešte viac nahnevalo a aj rozvášnilo. Hrdelne zavrčal. Cítila som pach jeho potu. Natlačil sa mi na pery a strčil mi jazyk do úst. Bolo to odporné. Cítila som chuť alkoholu a Boh vie, čoho ešte. Otočila som prudko hlavu a znova hlasno vykríkla:

„Pomóc!“

17. kapitola - 19. kapitola

Ďakujem Vám za nádherné komentáre k predchádzajúcej časti. Ďalšia kapitolka bude dlhšia. Dúfam, že sa tešíte. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 18. kapitola: