Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda - 30. kapitola

29.11.2011 (18:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 56× • zobrazeno 7804×

Bella:

Všetko bolo pripravené a už sa čakalo len na nevestu. Na mňa. Skontrolovala som sa v zrkadle. Bola som naozaj krásna. Havranie vlasy mi padali na ramená. Bola som až trocha príliš chudá, ale to sa napraví.

„Si nádherná,“ šepol Charlie. Ani som nepostrehla, kedy prišiel. Trocha som sebou trhla, no venovala som mu do zrkadla široký úsmev.

„Dievčatá odviedli skvelú prácu,“ povedala som červenajúc sa.

„Dievčatá? Hádam ja a tvoja matka.“ Charlie sa nádherne zasmial. Podišla som k nemu a pobozkala ho na líce.

„Môžeme ísť?“ opýtal sa môj otec a ja som neisto prikývla. „Dúfam, že si si to nerozmyslela,“ zasmial sa môj otec a ja som na neho vyvalila oči.

„Nie, ja si chcem Edwarda vziať a veľmi, len to všetko okolo ma trocha desí. Prichystali to úžasne, ale...“

„Ale si ako tvoja matka a stačila by ti malinká svadba. To je mi jasné, ale ty si toto všetko zaslúžiš a Edward to vie. Nemal som ho rád, ale už celkom začínam. Miluje ťa.“ S Charliem sme prešli ku schodom. Poriadne som sa mu zavesila na ruku a opatrne som našľapovala po schodoch. Dole už čakala Alice, Rose a, samozrejme, Tanya. Všetky tri sa usmievali. Postupne ma pobozkali na líce. Keď sa odo mňa odťahovala Tanya, šepla mi do ucha:

„Tvoj otec je vážne fešák. Je voľný?“ opýtala sa a ja som na ňu poriadne škaredo pozrela. Zachichúňala sa a vykročila uličkou. Po nej nasledovala Alice a potom Rose. Ozvala sa jemná klavírna hudba a vykročila som uličkou. Dlhá vlečka sa za mnou stočila do vejára. Závoj mi jemne zahaľoval ramená. Cítila som sa zvláštne. Trocha som sa chvela, trocha mi bola zima, potom mi bolo šialene teplo. Pevne som sa držala Charlieho silného ramena a našľapovala opatrne, aby som nespadla. Zvedaví svadobčania mi zacláňali výhľad na môjho nastávajúceho. Posledná mi vbehla do cesty Esme a Renée. Putovala som z horúceho náručia do chladného. Charlie podal moju ruku Edwardovi. Prezerala som si jeho dokonalú tvár a zbehla som pohľadom po tmavom obleku. Bol nádherný. S rovnakým záujmom si prezeral on mňa. Kútiky úst sa mu jemne nadvihli. Nahol sa ku mne a zhlboka sa nadýchol.

„Si dokonalá,“ šepol. Vystúpila som na schodík k nemu. Obrad bol nádherný. Vymenili sme si prstene. Edwardovi sa troška zachvela ruka a to mi prišlo neskutočne roztomilé. Keď kňaz vyriekol tie slová, že nás prehlasuje za manželov, nemohla som tomu uveriť. To som sa zachvela aj ja. Som jeho manželkou.

Edward mi omotal jednu ruku okolo pása a druhou mi jemne nadvihol bradu. Cítila som sa ako krehké dievčatko v náručí toho najsilnejšieho a najkrajšieho muža sveta. Bol to môj muž. Otrel sa mi o pery a potom sa na mňa pritlačil s neskutočnou naliehavosťou. Celé ústa ma pálili nedočkavosťou. Chcela som mať Edwarda konečne sama pre seba, v súkromí a môcť si vychutnať svojho mužíčka.

Všetci sa k nám razom zbehli a Tanya ma doslova odlepila od pier môjho manžela. Edward sa pobavene zaškeril a začal prijímať gratulácie. Ku mne sa tiež zbehla horda gratulantov a putovala som z náručia do náručia. Prestala som vnímať, kto všetko mi blahoželá. Zmenilo sa to len na chladná náruč, teplá, teplá, chladná... Celá dezorientovaná som sa ocitla v ďalšej chladnej náručí a ten drzáň sa mi prilepil na pery. Doširoka som otvorila oči. Našťastie to bol konečne môj manžel, ktorý sa ma rozhodol vyslobodiť z toho kolotoča. Ozvali sa tóny pomalej piesne. Môj manžel ma gentlemansky vzal do náručia a odniesol do stredu parketu. Najprv sa so mnou zatočil a ja som sa smiala. Bolo to nádherné. Opatrne ma položil na zem a objal ma jednou rukou okolo pásu a do druhej vzal moju ruku. S tancom som už dávno nemala problém. V sekunde ku mne priskočila Alice a podala mi vlečku. Jej okraj som si prevesila cez ruku a nechala sa unášať hudbou a spaľujúcim pohľadom môjho manžela.

V ten večer som ešte tancovala so svojim otcom, s Carlisleom a, samozrejme, so svojimi švagrami. Emmett sa so mnou bláznivo točil a keď som už nestíhala, vyhodil si ma do náručia. Vtedy zasiahol Edward.

Bola polnoc a ja som sa šla na toaletu trocha upraviť. Chcela som sa vrátiť medzi hostí. Pod schodmi stál Jasper. Myslela som, že ma čaká, aby si so mnou zatancoval, a tak som ochotne prijala jeho rameno. Viedol ma však k dverám a tak som sa na neho prekvapene pozrela.

„Kam ideme?“ opýtala som sa šokovane. Jasper sa usmial a otvoril dvere. Rozhliadol sa po prázdnej hale a vystrčil ma z dverí do náruče ďalšieho experta. Emm bol celý v čiernom a ťahal ma k autu. Nadšene si pritom pobzukoval titulnú pieseň Mission inpossible. Snažila som sa mu vytočiť.

„Čo bláznite!“ prskla som.

„Bella, tvoj manžel by si ťa mal lepšie strážiť. Nechá si ukradnúť nevestu z oslavy, to je teda nezodpovednosť,“ zasmial sa Emmett a otvoril dvere na aute.

„Nikam nejdem,“ povedala som rázne.

„Bude zábava. Je to zvyk. Pôjdeme niekam do baru, dáš si šampanské a zavoláme mu,“ povedal Jasper s milým úsmevom. Pozrela som na jedného a potom na druhého.

„Ja pôjdem, ale nenesiem zodpovednosť. Poznáte Edwarda. Zabije vás, vy blázni. Ja sa vás zastávať nebudem.“ Nastúpila som do auta a stiahla za sebou vlečku, aby sa mi neušpinila. Nepáčilo sa mi to, ale vzdorovať tým dvom nemalo zmysel.

Tý dvaja sa dobre bavili, ale mne sa to nepáčilo. Nešli sme do žiadneho baru, ale zabočili sme z diaľnice na neupravenú cestu. Zrazu sme zastavili pred nejakým domom v lese a než som sa stihla rozkričať na svojich dvoch nových bratov, boli preč. Prekvapene som vystúpila z auta o rozhliadala sa.

V dome sa svietilo v jednej izbe. Mesiac trocha osvetlil dom. Bol veľmi pekný. Vyšla som po schodíkoch ku dverám a zaklopala. Dvere neboli ani zatvorené. Pochopila som, že si tý dvaja na mňa niečo pripravili. Vošla som do domu a hľadala vypínač. Dávala som pozor na všetko dookola, lebo by som sa nerada naľakať, keď na mňa Emmett odniekiaľ vyskočí.

„Je tu niekto?“ opýtala som sa do priestoru, keď som nemohla nájsť vypínač na svetlo. Z poschodia som začula hudbu a objavil sa prúžok svetla. Schmatla som lem svojich šiat a namierila si to hore schodiskom.

„Vy dvaja si to vyžeriete. Poviem Edwardovi, že ste mi ubližovali, že som plakala a prosila vás, aby ste ma vzali späť. Poviem to aj Carlisleovi a aj Charliemu.“ Nahnevane som sa postavila pred dvere, z ktorých unikalo svetlo a hudba. Zneistela som. Chvíľu som len stála a potom som opatrne zaklopala a strčila do dverí. Tie sa otvorili. Vošla som do prázdnej izby. V strede miestnosti bola veľká posteľ. Červené nebesia jej dodávali na pompéznosti. Vyzerala ako starožitnosť. Pred posteľou bol bordový koberec, ktorý pôsobil tak mäkko, až som mala chuť po ňom prejsť prstami. Celá izba voňala kvetmi a vonnými sviečkami. Začalo mi dochádzať, čo sa deje. Otočila som sa a prekvapene sa usmiala.

„To sa robí? Necháš si zo svadby ukradnúť vlastnú ženu,“ zasmiala som sa. Edward sa opieral o dvere.

„Dúfam, že ťa tí dvaja nevyľakali a že si neplakala.“ Uškrnul sa.

„Nie.“ Obzrela som sa po izbe. „Čo je to za dom?“ opýtala som sa šeptom. Edward ku mne pristúpil a jemne ma pobozkal. Prstami mi zašiel do vlasov a jemne mi vytiahol hrebienok závoja z účesu. Odhodil ho na kreslo.

„Je to náš dom,“ šepol a rukou skĺzol po mojom nahom ramene.

„My sa už na svadbu nevrátime, že?“ opýtala som sa pobavene. Oči môjho manžela boli úplne čierne a nedýchal. Bol tak čitateľný.

„Ak veľmi chceš, tak sa tam vrátime, ale radšej by som zostal tu.“ Prstami som pohladila Edwarda po líci a on privrel oči.

„Myslím, že zostaneme tu. Samozrejme, pod podmienkou, že sa mi budeš plnohodnotne venovať.“

29. kapitola - 31. kapitola + Epilóg

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 30. kapitola: