Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda - 5. kapitola

03.08.2011 (10:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 79× • zobrazeno 12947×

Trailer k poviedke:

Bella:

Dorazila som do baru. Vybehla som po schodoch a utekala rovno do izby. Tanya už spala, lebo dnes sme mali voľno. Priskočila som k nej a zatriasla ňou. Chuderka sa najprv poriadne zľakla.

„Dočerta, Bella, čo je?“ opýtala sa rozospalo. Sadla som si na posteľ v topánkach a bezradne oprela hlavu o stenu.

„Prúser, sestrička,“ šepla som. Tanya odrazu ožila. Vyskočila a sadla si oproti mne.

„Čo sa dosralo? Ty si sa s niekým vyspala? Dedy ťa vyhodí a ja pôjdem s tebou, lebo bez teba tu neostanem. Budeme tancovať v nejakom špinavom pajzli a...“

„Hej! Zem volá Tanyu,“ šepla som. Tanya zatriasla hlavou.

„Prepáč, zas to preháňam,“ šepla a mykla ramenami. „Čo sa stalo?“

„Vieš ako si raz tancovala na súkromnom predstavení a bol tam tvoj profesor matiky?“ Tanya prikývla.

„Stalo sa mi niečo podobné,“ povedala som chvejúcim hlasom.

„Stretla si profáka?“ opýtala sa Tanya nechápavo.

„Bývalého priateľa a jeho dvoch bratov.“ Spod privretých viečok som hľadela na svoju kamarátku. Na jedinú ozajstnú kamarátku.

„Počkať! Ten chudák, čo ťa tak odkopol?“ vypískla. Jemne som prikývla.

„Spoznali ťa?“ opýtala sa rýchlo.

„Áno. Aj on, aj jeho bratia. Mala si vidieť tie ich pohľady. Rýchlo som odtiaľ upaľovala. Mám strach, že sem príde,“ povedala som zmučene a schovala tvár do dlaní. Tanya mi ich začala ťahať dole.

„Veď nech príde. Z neho nežiješ. Zarábaš slušné peniaze a nie si na nikom závislá. Nemáš sa za čo hanbiť. Mala si sedieť doma a vyciciavať otca? Živíme sa, ako sa dá a nemyslím, že robíme niečo zlé. Nie sme prostitútky. Sme tanečnice a len my vieme, koľko driny stojí naša práca. Nech len príde a vidí, aká si krásna a ako ťa zbožňujú. Keď tancuješ, každý chlap v miestnosti ťa chce,“ šepla Tanya podporne.

„Každý chlap v miestnosti ma chce vidieť nahú, ale mamičke by ma nechcel predstaviť žiaden.“ Nahlas som vzdychla.

„Pamätáš, čo sme si povedali na začiatku?“ opýtala sa Tanya a ja som prikývla.

„Tak poďme. Povedz to nahlas,“ nabádala ma.

„Nikdy sa nebudem hanbiť za to, čo robím,“ povedali sme spoločne a rozosmiali sa. Ozvalo sa zabúšenie na dvere.

„Ticho, vy sliepky! Máme voľno a ja chcem spať,“ zadunela namosúrene Leona. Zachichúňali sme sa. Tanya mi pomohla vyzuť čižmy. Prezliekla som sa do starého trička a zaliezla si k Tanyi. Chvíľu sme sa ešte rozprávali a nad ránom sme zaspali.

V deň, keď sme zas otvorili, som celú noc tŕpla, že príde. Neprišiel, a tak sa mi uľavilo. Neprišiel ani na ďalší a ani na ďalší deň. Už som si vydýchla. Na jednej strane ma zamrzelo, že ho nezaujímajú detaily. Na druhej strane som bola šťastná. Neviem, čo by som mu povedala. Neviem, či by som bola schopná s ním hovoriť. Rana v srdci, ktorá sa scelila, bola zrazu zas boľavá a krvácala. Do nedele sa nič nedialo, a tak som to brala celé ako zlý sen. V nedeľu som nemala hlavné číslo. Sedela som pri bare a poflakovala sa. S Tanyou sme si dali jeden tanec pre stáleho zákazníka. Mal narodeniny. Išla som už do svojej izby, keď ma zastavil Dedy.

„Bella, zaplatili si tvoje číslo,“ šepol.

„Kedy a kde?“ Usmiala som sa, lebo zo súkromných vystúpení šlo desať percent Dedymu, desať strážcovi a desať šoférovi. Mne zostávalo sedemdesiat percent a to boli krásne peniaze za päť minút tanca.

„Teraz na trojke. Zatancuješ na stole,“ povedal rýchlo. Vyvalila som oči. Stôl tri bol vlastne salónik. Hrala tam iná hudba a stôl bol prispôsobený na súkromný tanec. Tam je s tanečnicou len zákazník. Poskytuje sa len najdôležitejším zákazníkom a väčšinou tancuje Leona. Zostala som zarazená. V prvom rade ma napadol Edward.

„Ja sa bojím tancovať pre nejakého chlapa a sama,“ šepla som a uprela pohľad na Dedyho.

„Objednala si ťa žena a poučil som ju. Žiadne dotyky a návrhy. Je to dobré. Zaplatila kráľovsky a páčila si sa jej ty, tak sa choď pripraviť. O desať minút tancuješ,“ povedal a mrkol na mňa. Nechápala som to. Obliekla som si kostým. Nemusela som dlho váhať. Od skúsenejších viem, že ženy obľubujú kožu. Vysoké čižmy až pod zadok. Úzke tango nohavičky povrchu sieťových pančušiek a kožená podprsenka. Dala som si sieťované rukavice a na tvár čiernu koženú škrabošku s cvokmi po obvode. Načesala som svoje dlhé vlasy a nechala ich padať cez celý chrbát. Rozhodla som sa pre vystúpenie pri tyči. Vošla som do salónika. Na ženu som zle videla. Vyhupla som sa k tyči a ozvala sa moja hudba. Šla tichšie, než som zvyknutá. Uprelo sa na mňa svetlo a ja som konečne zbadala tvár tej ženy. Sedela bez pohybu ako mramorová socha. Zlatisté oči sa upierali do mojej tváre a pery mala zomknuté do tenkej línie. Prekvapene som zaklipkala očami.

„Alice?“ vydýchla som ohromene. Nevedela som, čo robiť. Pichlo ma pri srdci. Mala som chuť objať ju, no na druhej strane som mala neprekonateľnú chuť ju opľuť. Bolo to zvláštne. Kolená sa mi roztriasli. Alice sa zachvela a uprene ma sledovala, akoby nemohla uveriť, že som to ja. Stiahla som si z tváre škrabošku a sadla si. Spustila som nohy z vysokého stola a pozrela jej uprene do tváre. Chvíľu si ma prezerala.

„Čo tu robíš, Bella?“ šepla a hlas jej zvláštne preskočil.

„Pracujem tu, ako si si asi už všimla. Mňa skôr zaujíma, čo tu robíš ty?“ povedala som dosť pokojne, na to, ako som sa cítila.

„Keď Edward povedal, že tu pracuješ, nemohla som tomu uveriť. Prečo?“ opýtala sa s toľkou výčitkou, až som dostala chuť vmietnuť jej do tváre, aká som bola opustená a sama. Bez budúcnosti a nádeje na dobrú prácu. Veď posledný rok strednej školy som mala čo robiť, aby som sa nerozbila na milión kúskov. Vlastne som rada, že zo mňa nie je alkoholik alebo feťák. Nie som pokrytec, aby som z toho, čo sa stalo obviňovala druhých, lebo len ja sama som za to mohla. Nikdy som nemala dopustiť, aby som sa tak veľmi zamilovala do niekoho, čo ma len vodil za nos a o moju lásku ani nestál. Urobila som chybu. Mala som si vybrať sebe rovného. Bolo naivné myslieť si, že princ, ktorý bude žiť večne, bude chcieť stráviť večnosť so mnou. Teraz to viem. Nič však nie je stratené. Mám svoj plán. Našetrím si peniaze a pôjdem na vysokú. Pôjdem tam za vlastné. Keď budem uznávaná lekárka alebo právnička, nikoho nebude trápiť, že som tancovala v klube ako Krásna Labuť. Pozrela som na Alice a vyčarovala úsmev. Škrabošku som nechala ležať vedľa jej nedotknutého pohára. Prešla som k magnetofónu a pustila hudbu od začiatku. Vyhupla som sa na stôl.

„Zaplatila si si číslo. Tak si to uži. Ak chceš donaha, musíš si priplatiť,“ povedala som uvoľnene a začala tancovať. Nohy sa mi najprv trocha chveli, ale už som bola zvyknutá, a tak som sa rýchlo uvoľnila. Alice najprv sedela a s otvorenými ústami sledovala moje číslo. Potom sa postavila.

„Prosím, Bella. Daj mi šancu na rozhovor,“ povedala hlasnejšie, aby som ju cez hudbu počula.

„Dala som ti šancu, ale ty si sa neprišla rozprávať, ale súdiť ma. Nie, ty si ma už odsúdila. Tak načo rozhovor. Pozdrav doma, Alice,“ povedala som tichšie. Vedela som, že ma bude počuť. Alice položila na stôl vizitku.

„Zavolaj mi, prosím. Stretneme sa mimo baru a porozprávame sa. Ja ťa nebudem súdiť. Chcem späť priateľku. Chcem vedieť, ako si sa mala a ako sa má Charlie.“ Keď vyslovila meno môjho otca, pichlo ma pri srdci. Nevolala som mu už mesiac. Ťažko sa mi s ním zhováralo. Pýtal sa na prácu a ja som nikdy nevedela klamať. Vzala som vizitku.

„Viem, že máš pondelky a utorky voľno, tak počkám na telefonát,“ šepla a odišla. Chvíľu som ešte sedela, keď hudba dohrala. Dady strčil hlavu do dverí.

„Pekná baba. Kto by povedal, že je na dievčatá. Bola spokojná?“ opýtal sa nadšene.

„Určite áno,“ šepla som a šla si konečne ľahnúť. Veľa som toho však nenaspala. Veď ako aj, keď som mala plnú hlavu Alice a jej hlas mi znel v hlave ako pieseň, ktorej slová si nepamätáte, ale melódia vám nedá spať.

4. kapitola - 6. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 5. kapitola: