Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda - 6. kapitola

07.08.2011 (10:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 84× • zobrazeno 10457×

Bella:

Zaspala som až nad ránom. Spala som ako kus dreva. Zobudila som sa okolo druhej. Tanya už bola v plnom nasadení.

„Čo budeme dnes robiť?“ opýtala sa ma.

„Neviem. Spať,“ šepla som.

„Neblázni. Včera si vraj vystupovala pre babu. Aké to bolo?“ opýtala sa a laškovne párkrát zodvihla obočie.

„Bola to sestra toho chlapa, čo som sa s ním rozišla. Chce sa so mnou stretnúť a porozprávať sa.“

„A to si ťa zaplatila?“ opýtala sa nechápavo.

„Oni majú viac peňazí, než si vieš predstaviť,“ šepla som. Tanya sa zatvárila naozaj veľavravne. Mala som ju rada, ale bola to malá zlatokopka.

„Mala by si sa s ňou stretnúť. Aspoň zistíš, čo a ako a mohlo by z toho niečo kvapnúť,“ šepla. Ja som sa rozosmiala. Celá Tanya.

„Asi sa s ňou stretnem, ale len aby mi dali pokoj.“ Tanya na mňa mrkla. Keď odišla, zapla som mobil a vytočila číslo.

„Prosím,“ ozval sa zvonivý hlas.

„Ahoj, idem do obchodného centra, tak o hodinu. Ak chceš, tak príď. Veď ma tam nájdeš,“ povedala som rýchlo a nečakala na odpoveď. Položila som. Otvorila som skriňu a začala sa prehrabovať.

„Čo robíš?“ opýtala sa Leona, keď šla okolo. Tanya sa vtedy vrátila.

„Mám sa stretnúť so sestrou bývalého. Pamätáš, ako som vyzerala, keď som sem prišla?“ Obe prikývli. „Chcem vyzerať dokonalo. Nech vidia, že nie som žiadna chuderka.“ Ďalej som sa hrabala v šatníku. Leona sa nahla cez zárubňu dverí.

„Dievčatá, pohotovosť. Bella sa potrebuje vytiahnuť, tak doneste to najlepšie, čo máte.“ Prekvapene som od skrine zodvihla oči. Za pár sekúnd sa v našej izbe zbehli dievčatá a na posteli som mala položené šatičky od Prady. Kabelka Louis Vuitton sa perfektne hodila k vysokánskym lodičkám Miu Miu, ktoré mi požičala Leona s ťažkým srdcom. Vyzerala som ako z módneho časopisu. Erika mi urobila makeup a Tina mi na hlave urobila umelecké dielo. Tanya stiahla z prsta svoj diamantový prsteň a navliekla mi ho na ruku.

„Pravá dáma,“ šepla Marta. Pozrela som do zrkadla a nespoznávala som sa. Do mesta ma odviezol Max. Šla som do obchodného centra a mala som pocit, že ma každý sleduje. Musela som sa kontrolovať, aby som sa príliš nevrtela. Zvykla som si na knísavú chôdzu v bare a teraz to bola pre mňa prirodzenosť. Prešla som pár obchodov. Kúpila som si slnečné okuliare a sadla si do kaviarničky na kávu. Čašník okolo mňa behal ako bláznivý. Oprel sa o stôl.

„Môžem vám ešte niečo priniesť? Čokoľvek,“ povedal a uprel na mňa tmavé oči. Pobavene som sa zasmiala.

„Ešte minerálku,“ šepla som koketne.

„A ešte jednu kávu,“ ozvalo sa mi spoza chrbta. Prudko som sa otočila. Môj pohľad sa stretol s karamelovými očami. Zalapala som po dychu, ale zachovala som si duchaprítomnosť. Prudko som sa postavila.

„Mala som sa stretnúť s Alice. O toto nestojím, prepáč,“ povedala som mrzuto a vzala si kabelku.

„Prosím. Chcem sa len porozprávať. Alice príde o pol hodinu,“ šepol Edward. Chvíľu som sa mu dívala do očí a nakoniec som sa posadila. Klepali sa mi kolená a nechcela som so sebou seknúť. Zamiešala som si kávu a usrkla si. Šálku som musela hneď položiť, lebo sa mi klepali ruky.

„Čo chceš, Edward?“ opýtala som sa jedovato.

„V prvom rade ahoj, vyzeráš krásne. Veľmi si sa zmenila,“ šepol. Ja som takmer vyletela z kože.

„Aha, takže teraz vyzerám krásne a pred tým som bola čo?“ prskla som. Čašník práve doniesol kávu a mne minerálku. Všimol si moje rozpoloženie. Pozrel na Edwarda a potom na mňa.

„Máte nejaké problémy, slečna? Potrebujete pomoc?“ opýtal sa a uprel nenávistný pohľad na Edwarda.

„Nič, čo by som nezvládla. Ďakujem, ste milý,“ šepla som čašníkovi a zamrkala na neho riasami. Nenápadne som sa otrela o jeho ruku, keď ukladal minerálku na stôl. Edward sa na stoličke trocha nadvihol.

„Bella, tak som to nemyslel. Takmer som odpadol, keď som ťa videl tancovať. Ja to nechápem. Prečo to robíš?“ Vrela vo mne žlč. Ako sa opovažuje niečo také pýtať?

„Ako sa opovažuješ, Edward? Ja sa ti nemám čo spovedať. My dvaja sme sa rozišli, teda ty si ma odkopol a tým si stratil nárok čohokoľvek sa odo mňa dožadovať. Ja sa ti nemusím spovedať. Mám svoje dôvody. Ja od teba nič nechcem a nepotrebujem. Nemôžem ťa vystáť. To chce poriadnu dávku drzosti prísť za mnou. Bude to tak, ako by si nikdy neexistoval. Pamätáš? Tak pre mňa už neexistuješ.“ Bola som rázna. Edward zaskočene pokrútil hlavou.

„Bella, ja som ťa nikdy neprestal milovať, aj keď som musel odísť,“ šepol.

„Musel? Kto ťa nútil? Keby si mal aspoň odvahu povedať pravdu. Rok som rozmýšľala v čom bol problém a potom, keď som sa dívala do zrkadla som na to prišla. Nebol problém v tom, že nie som dosť dobrá. To ty nie si dosť dobrý pre mňa,“ vyprskla som.

„Presne tak. Nebol som pre teba dosť dobrý, ale čo si to so sebou porobila? Vyzliekaš sa za peniaze. Správaš sa vyzývavo ako nejaká...“ odmlčal sa a ja som zaťala päste.

„Ako nejaká štetka? To si chcel povedať? Som tanečnica a nehanbím sa za to, čo robím, ale že máš o mne tak vysokú mienku, to som netušila. V tom prípade si ma môžeš zaplatiť, Edward. Zatancujem ti a ak budeš chcieť a mať dosť peňazí, tak si to rozdáme. Teda, asi nerozdáme. Nechceš predsa nikomu ublížiť, alebo si zmenil názor?“ Postavila som sa a z kabelky vytiahla peniaze. Položila som ich na stolík. Vtedy do kaviarne vošla Alice a prekvapene pozrela na mňa a Edwarda. Podišla som k nej.

„Verila som, že sa chceš porozprávať. Ty na mňa zatiaľ pošleš jeho.“ Zakrútila som hlavou. Alice ma chytila za rameno.

„Ja som nevedela, že sem príde. Musel si to prečítať z mojej hlavy. Ja som sa chcela porozprávať. Prosím...“ šepla Alice a dlho sa mi zadívala do očí. Pozrela som cez jej rameno na Edwarda.

„Dobre. Poď so mnou. Potrebujem nejaké spodné prádlo. Poradíš mi.“ Otočila som sa a teraz som sa schválne pri chôdzi knísala. Prešli sme okolo stola pri ktorom sedeli mladí chalani a tí nešetrili obdivnými poznámkami. Tentokrát patrili všetky mne, nie Alici.

Šli sme do značkového obchodu. Alice kráčala mlčky vedľa mňa a ja som namosúrene klopkala opätkami po dlažbe. Začala som sa prehŕňať medzi čipkami. Alice sa oprela o stojan.

„Vážne som nevedela, že za tebou pôjde Edward. Sľúbil, že ti dá pokoj. Vážne ťa rada vidím. Niesla som to veľmi ťažko, keď sme ťa museli opustiť. Chýbala si mi,“ šepla. Ja som práve vytiahla krásne čipkové tango nohavičky.

„Čo povieš?“ opýtala som sa. Alice vyvalila oči.

„Ak by som ti niečo také dala pred dvoma rokmi, tak mi ťukáš na čelo,“ povedala a pozrela si tú čipku.

„Ľudia sa menia a ja si teraz vlastne kupujem pracovný odev,“ zažartovala som. Alice sa rozpačito usmiala.

„Bože Alice, ja nešľapem. Tancujem a ten bar je fakt luxusný. Dedy, majiteľ, nás drží skrátka. Žijeme ako mníšky. To by si ani neverila. Na súkromné vystúpenie s nami ide osobná stráž a so zákazníkmi nesmiem ani hovoriť, nie to s nimi spať,“ povedala som rýchlo.

„Si nádherná, Bella. Tvoja postava a tie vlasy. Veľmi ti to pristane. A to, čo máš na sebe je úžasné. Chcela by som povedať, že mám z teba radosť, ale chápeš, že nemôžem. Povieš mi, ako si sa dostala k tej práci?“ opýtala sa. Mne už cez ruku viseli tri mini vešiačiky s prádlom.

„No, bola to náhoda. Keď ste odišli, mala som depresie. Bola som zrelá na psychiatra. Vôbec som sa neučila, prišla som o dobré známky a priateľov. Charlie trval na tom, že ak sa nepozbieram, tak ma pošle preč. Pred maturami som trocha zabrala, a tak som preliezla. Na vysokú to nestačilo. Mohla som na ňu ísť, ale žiadne štipendium a to by Charlie nepotiahol. Začala som si hľadať prácu. Vieš, že sa o mňa netrhali.“ Položila som prádelko na pult a šla ku korzetom.

„Potom som to skúšala ako čašníčka, ale nikde ma nechceli. Tak prišlo pozvanie na konkurz. Až na mieste sme sa dozvedeli, že to poplietli a pozvali ma namiesto na konkurz na čašníčku, na konkurz na tanečnicu. Jediné, čo mi šlo, bol balet a Dedymu sa to páčilo. Prijali ma a tvrdým tréningom je zo mňa tanečnica. Budem robiť ešte rok a budem mať našetrené na celú školu aj ubytovanie. Zarábam pekne. Charlie o ničom nevie. Myslí si, že robím v bare čašníčku a tak je to najlepšie. Predsa len by nevyzeralo dobre, že šerifova dcéra tancuje pri tyči. Nehanbím sa za svoju prácu, ale nechcem, aby mal starosti.“ Šla som ku kabínkam s dvoma korzetmi. Alice stála pred kabínkou. Obliekla som si červený a vyšla von.

„Čo hovoríš?“ opýtala som sa.

„Že by si sa mala skryť, lebo sa tu pohybuje dosť ľudí a...“

„Máš pravdu. Nejako som stratila tú prirodzenú hanblivosť. Myslím, že sa nemám za čo hanbiť. Čo poviete?“ opýtala som sa smerom k predavačke.

„To vážne nemáte. Ste krásna,“ povedala obdivne a ja som sa široko usmiala. Takto sa nesprávam bežne, ale chcela som Alici dokázať, že som spokojná.

„A vy? Čo ste robili vy?“ opýtala som sa, keď som si brala tašky a platila zlatou kreditkou.

„Šli sme na Aljašku a Edward od nás na pol roka odišiel. Bol v Európe. Umáral sa v žiali. Potom Carlisle trval na tom, aby sa vrátil. Tu sme prišli pred pol rokom. Carlisle začal robiť v nemocnici a Edward, Jasper a Emmett v reklamnej agentúre. Už nikto z nás nechcel o škole ani počuť. Vlastne sme plánovali koncom roka odísť. Chceli sme sa vrátiť na Aljašku.“

„Aha. To je fajn,“ šepla som.

„Veľmi si mi chýbala a bola by som rada, ak by si sa so mnou stretávala. Máme si toho veľa povedať a vysvetliť. Nikdy som ťa nechcela opustiť. Musela som však ísť s mojou rodinou,“ povedala smutne.

„Alice, ja som si vtedy myslela, že tiež patrím do vašej rodiny. Nebolo to tak.“ Šla som pred centrum.

„Ak chceš, môžeš ísť so mnou do klubu. Zoznámim ťa s Tanyou. Je mi ako sestra,“ šepla som. Pri tých slovách sa Alice zachvela.

„Môžem prísť zajtra?“ opýtala sa.

„Jasne. Pred tým mi ale zavolaj, aby ťa vyhadzovač pustil. Naučím ťa nejaké triky pri tyči. Jasper bude rád,“ povedala som uvoľnene. Alice vyvalila oči a až teraz sa konečne uvoľnila a začala sa smiať.

„Ten bol celý týždeň vyvalený z teba. Tak ho stresovať nemôžem,“ povedala Alice.

5. kapitola - 7. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 6. kapitola: