Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda Prológ + 1. kapitola

25.07.2011 (21:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 74× • zobrazeno 13001×

Prológ

Ako bolí srdce, keď vás opúšťajú. Ja už vlastne neviem. Jedného dňa sa tá tupá bolesť stratila. Otvorila som oči do nového dňa a bola preč. Zrazu ma nič na hrudi nepálilo a nič mi nepôsobilo utrpenie. Bolo to ako umyť zo seba prach dlhej cesty. S posledným zrnkom špiny odišla aj posledná spomienka a posledný čriepok bolesti z môjho srdca. Trvalo to rok, kým som sa dokázala pozrieť do zrkadla a spoznala som v ňom seba. Rok som nežila. Rok som sa utápala a vzďaľovala všetkým, ktorým na mne záležalo. Postupne mi prestali volať priateľky, komunikáciu s mamou som obmedzila na minimum, rovnako aj s Charliem.  S Jacobom som sa nestretávala. Čo to decko vie o živote?

Zmaturovala som a keď ostatní posielali prihlášky na vysoké školy, ja som roznášala po Seattly žiadosti o prácu. Prvý týždeň som hľadala akúkoľvek administratívnu prácu. Nikto sa neozval, a tak som trocha poľavila v nárokoch a hľadala ďalej. Prešla som slušnejšie reštaurácie, ale recepčnú a ani nevyučenú servírku nepotrebovali. Znova som poľavila z nárokov a obišla som bary. Ani len v bare nestáli o niekoho ako som ja. Skúšala som to z mesta do mesta, až sa mi z jedného podniku ozvali. Pozvali ma na niečo ako konkurz. Celkom som nechápala, na čo bude čašníčke v bare konkurz, ale zbalila som pár vecí, pobozkala Charlieho a odišla.

1. kapitola

Prespala som v moteli a ráno som na seba hodila tričko a rifle, vzala som kabelku a na nohy som si obula výnimočne vyššie topánky. V ruke som mala len adresu a názov baru. Keď som papierik podala taxikárovi, premeral si ma a potom ma bez slova odviezol pred bar Koralová Kráľovná.

Už keď som vystúpila z taxíka, niečo mi nesedelo. Vošla som opatrne dnu. Bola tu tma. Prešla som po schodoch do suterénu za zvukom hudby a tlmeným svetlom. Opatrne som odhrnula záves. Bar bol dosť veľký a hrozne tmavý. Na jednej strane bol dlhokánsky barový pult a na druhej pódium. Prekvapene som prešla pohľadom asi po dvadsiatke slečien a rozmýšľala nad tým, že odídem. Rýchlo som myšlienku na útek zahnala. Potrebujem peniaze a za hotovosť budem roznášať pitie aj v pekle. Prešla som k baru, kde stál nízky chlapík. Poklepala som mu na rameno.

„No?“ Otočil sa z výrazom, že čo ruším.

„Volám sa Bella Swan a prišla som na pozvanie na konkurz,“ povedala som zdvorilo a usmiala sa.

„Choď k ostatným dievčatám,“ povedal namosúrene. Otočila som sa a šla.

„Počkaj!“ zvolal na mňa. „To v tej kabelke máš kostým?“ opýtal sa prekvapene.

„Kostým? Aký kostým?“ opýtala som sa šokovane.

„No na tancovanie. Jasne som povedal, že každá zatancuje číslo a nech to má nejaký príbeh. Na bezduchý striptíz sa môžu chlapi dívať kdekoľvek. Ja chcem tanečnice, nie polonahé skackajúce kozy.“ Pohoršene si založil ruky v bok. Podišla som bližšie.

„Ja som neprišla tancovať. Prišla som sa uchádzať o miesto čašníčky,“ povedala som šokovane. Ten chlap sa rozosmial.

„Čašníčka? Ja žiadnu nepotrebujem. Je to omyl, ale mala by si zostať. Si veľmi pekná. Pôsobíš tak nevinne. Vedela by si mi pritiahnuť kopec ľudí. Ak sa vieš vlniť a si ochotná sa aj učiť, tak sa postav k tým dievčatám. Platím dobre,“ povedal uvoľnene a zmizol za ďalším závesom. Vo chvíli sa ku mne postavila malá blondínka.

„Ahoj, si tu na konkurz?“ opýtala sa, no nečakala na odpoveď.

„Ja by som tú prácu hrozne chcela. Trénovala som tri mesiace. Nie je to žiaden pajzel. Dady sa o dievčatá stará. Len tancujú. Nešľapú. Chodia tu bohatí chlapi a dievčatám dá zarobiť. Je to diskrétne. Ja sama študujem a tu by som si za jeden večer zarobila viac než za dva týždne vo fast foode. Škola stojí prachy...“ nedokončila vetu, lebo do miestnosti vošli dve ženy, ten malý chlap - Dady, ako som pochopila, a ešte jeden dlháň so svetlými vlasmi. Dievčatá sa presunuli za záves vedľa pódia. Tá blondínka ma schmatla za ruku a ťahala ma za sebou.

„Ja ale nejdem na konkurz,“ povedala som blondínke už za závesom.

„No, tak. Aspoň to skús, keď už si tu.“ Dievčatá sa začali rýchlo prezliekať do rôznych kostýmov. Ktoré už boli prezlečené, šli k mladej žene sediacej za počítačom. Diktovali jej meno a dávali nahrávky hudby, na ktorú budú tancovať. Blondínka ma tlačila pred sebou. Oprela sa o pult.

„Ja som Tanya Denau. Umelecké meno Hriešna Tanya a budem tancovať na toto.“ Strčila žene do ruky kľúč a ona stiahla pieseň k Tanyinmu menu. Potom žena pozrela na mňa.

„A ty?“ Pozrela sa na mňa a premerala si ma. „Kde máš kostým?“ Vyvalila oči.

„Žiaden nemám. Vyzliecť sa predsa dá zo všetkého, nemusí to byť kostým,“ povedala som ironicky. Žena sa zaškerila.

„Volám sa Bella Swan a budem tancovať na čokoľvek,“ povedala som trocha pridusene. Žena sa na mňa pozrela a usmiala sa.

„Na čokoľvek?“ opýtala sa s úškrnom a ja som len prikývla. Veď, čo sa môže stať? Týchto ľudí už nikdy neuvidím a určite sa nevyzlečiem.

Vyšli sme von a sadli si na stoličky pod pódiom. Vyšla žena a uviedla prvú vystupujúcu.

„Slečna Sexi Baby bude tancovať na pieseň Kiss me,“ povedala a zapla hudbu. Na pódium vyšlo stvorenie z pekiel. Mala na sebe čierne kožené topánky a malé spodné prádlo. Vlnila sa v rytme hudby a dievčatá si šepkali. Po dvoch minútach ju Dedy zastavil.

„Ďalšia!“ zakričal znudene. Tak to šlo až po Hriešnu Tanyu. Pribehla na pódium v minišatách. Vyzerala ako dievča z Bondoviek, a keď sa ozvala skladba Golden Ayes, vyvalila som oči. Bola skvelá. Z pesničky už ubehli dve minúty a ona mala len stiahnuté ramienka. Bola sexi. Aj Dedymu sa páčila. So záujmom si ju prezeral.

„Skvelé, Tanya. Páčiš sa mi. Prvá, ktorá tu hneď nezhodí podprsenku,“ povedal víťazne. „Ďalšia,“ zavelil. To som bola ja. Najskôr asi zo mňa neuvidí veľa, pomyslela som si. Vyliezla som na pódium a mykla ramenami.

„Slečna: Krásna Labuť,“ ohlásila ma tá žena. „Bude tancovať na Luskáčika,“ povedala so širokým úsmevom a ja som skoro odpadla. Mám tancovať na balet? Preblesklo mi hlavou všetko, čo som sa ako dieťa na balete naučila. Zhodila som topánky a ozvala sa hudba. Niečo som si pamätala, a tak som začala základné kroky. Najprv sa veštci šokovane dívali, a tak ma napadlo, že to musím ozvláštniť. Pridala som pár prvkov moderného tanca a vlastne všetko, čo ma napadlo. Vždy som bola ohybná, a keď som urobila v úzkych rifliach rozštep, Dedy zalapal po dychu a ja som cítila švy nohavíc zaryté až v kosti. Dedy ma zdvihnutou rukou zastavil. Nepovedal ani slovo, len sa pozrel na tú ženu.

Sadla som si medzi ostatné. Odtancovali posledné dve.

„Bože, to bolo skvelé! Ešte som nikoho nevidela tak tancovať. Koľko si to cvičila a neklam,“ šepkala mi Tanya. Nekomentovala som to. Keď naša komisia odišla, dievčatá sa medzi sebou začali živo baviť. Po desiatich minútach vyšla tá žena.

„Zostanú tu Tanya, Marlin, Kate, Luisa a Bella. Ostatným ďakujeme,“ povedala uvoľnene. Dievčatá po mne a Tanyi hádzali nenávistné pohľady. Vyvalila som oči, lebo toto som nečakala. Žena, ktorá sa volala Leona, ako som sa neskôr dozvedela, nás odviedla do kancelárie. Dady si nás premeral.

„Pracuje sa od stredy do nedele. Pondelok, utorok máte voľno. Nastupuje sa o piatej a končíte ráno o piatej. Dievčatá mám rád na dohľad. Kto u mňa robí, je celebrita, čiže poskytnem ubytovanie. Je mi jedno, čo robíte vo voľnom čase, ale žiadne eskorty a šľapanie. Sme slušný podnik. Poskytujeme aj súkromné tance, ak si vás klient objedná. Vtedy s vami ide Bob alebo iný boodyguard. Netrpím podnikanie mimo moju peňaženku, čiže žiadne bokovky. Ja vám zarobiť dám. Luisa vás doučí, čo sa týka tanca. Nejaké otázky?“ opýtal sa. Čiernovláska, myslím, že Kate, zodvihla ruku.

„Piatky nerobím,“ povedala arogantne. Dedy prešiel k dverám a otvoril ich. Slečne pohybom hlavy naznačil, že môže ísť.

„Ďalšie dotazy?“ Uškrnul sa, keď okolo Kate preplávala. Tanya zodvihla ruku.

„Viem, že ste diskrétny, ale ak by vyšlo najavo, že sa vyzliekam, naši skolabujú,“ šepla.

„Budete mať pri vystúpení kostým. Niečo vymyslíme, aby si bola na nepoznanie.“ Tanya si vydýchla. Druhá blondínka sa trocha ošívala.

„Ja tu bývať nemôžem. Mám malú dcéru a...“ nedokončila vetu. Dedy k nej podišiel.

„U mňa zarobíš, Marilin, a páčiš sa mi. Nájdi k nej niekoho,“ povedal rázne. Marilin pokrútila hlavou. Obišla ho a vyšla dvermi. Luisa bola posledná, čo zodvihla ruku.

„Koľko zarobíme?“ Dady sa nadýchol.

„Prvý mesiac budete dostávať každý týždeň stovku. Ubytko a strava zdarma. Potom sa uvidí, ako sa budete páčiť. Po mesiaci vystúpite v hlavnom čísle, a keď sa budete páčiť, je vaše všetko, čo vytancujete a ak to bude menej ako stovka na deň, zvyšok dorovnám. Keď zarobíte viac, ideme na polovicu. Je to tak fér,“ povedal pokojne.

„Tak to teda nie...“ vyhŕkla Luisa. Opustila nás aj ona.

„Ty sa nechceš opýtať na nič?“ Pozrel na mňa Dady dosť spýtavo.

„Kedy sa môžem nasťahovať?“ opýtala som sa.

2. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda Prológ + 1. kapitola: